Rakovina stúpa medzi mileniálmi alarmujúcim tempom. Nový výskum odhaľuje prekvapivú príčinu

Výskyt rakoviny u mladších generácií, najmä mileniálov, v posledných rokoch citeľne rastie. Najväčší nárast vidno u žien, ktoré čelia až o 83 % vyššiemu riziku ako muži, čo priviedlo vedcov k otázke, či za tým nestoja faktory spojené s moderným životným štýlom.

„Za posledné desaťročia sme podstatne zmenili to, čomu sa vystavujeme,“ vysvetľuje Gary Patti, profesor chémie, genetiky a medicíny na Lekárskej fakulte Washingtonskej univerzity v St. Louis.

Dnešný človek už nežije v rovnakom svete ako jeho rodičia. Odborníci preto skúmajú celý súbor vplyvov, ktoré od raného vývoja až po dospelosť pretvárajú ľudské telo, a nachádzajú súvislosti, ktoré by ešte pred pár rokmi pôsobili nepredstaviteľne.

Nový pohľad na príčiny rakoviny u mladých ľudí

Podľa denníka Washington Post sa nová vlna výskumu zameriava na tzv. expozóm, teda komplexný súbor environmentálnych vplyvov, ktoré sprevádzajú človeka od okamihu počatia až po dospelosť.

Vedci v ňom nachádzajú kľúč k pochopeniu, prečo rakovina zasahuje mladých dospelých častejšie než v minulosti. Rovnaký vzorec však vidno aj pri iných závažných ochoreniach, od srdcovo-cievnych porúch až po Alzheimerovu chorobu, ktoré v súčasnosti vznikajú už v skorších fázach života.

„Toto nie je len o rakovine,“ zdôrazňuje Yin Cao, docent chirurgie na Lekárskej fakulte Washingtonskej univerzity v St. Louis, ktorého tím skúma zrýchlené starnutie. „Toto je univerzálny problém naprieč rôznymi chorobami.“

Genetika či fajčenie už nedokážu vysvetliť celý rozsah problému. Do centra pozornosti sa dostávajú nové príčiny, ktoré odrážajú rytmus modernej spoločnosti.

Lieky v tehotenstve a dlhodobé riziká

Caitlin Murphy, profesorka a epidemiologička na Chicagskej univerzite, pri podrobnej analýze rozsiahlych dát objavila niečo, čo iným unikalo. Nárast diagnóz rakoviny sa prekvapivo odvíjal od roku narodenia.

Nešlo o rovnomerné zvyšovanie výskytu vo všetkých generáciách. Prudký vzostup sa objavil najmä medzi mileniálmi a Murphy pochopila, že kľúč nevedie cez kalendár, ale cez pôrodnú kohortu – skupinu ľudí, ktorí sa narodili v rovnakom období a zdieľali podobné podmienky počas vývoja.

Aby tento vzorec pochopila, siahla po jednej z najdlhšie trvajúcich štúdií o zdraví matiek v Spojených štátoch. V severnej Kalifornii od roku 1959 systematicky zbierali krvné vzorky tehotných žien a zaznamenávali ich liečbu.

Murphy vedela, že práve polovica 20. storočia priniesla éru medicínskych zásahov do tehotenstva. Lekári vtedy predpisovali hormonálnu liečbu, sedatíva aj experimentálne lieky, často bez toho, aby mali predstavu o ich dlhodobých následkoch.

Keď prepojila prenatálne údaje s celoštátnymi registrami rakoviny, objavila súvislosti, ktoré otriasli zaužívanými predstavami. Deti žien, ktoré počas tehotenstva užívali bendectín (liek proti nevoľnosti) čelili v dospelosti 3,6-krát vyššej pravdepodobnosti rakoviny hrubého čreva.

Ešte znepokojivejšie pôsobilo zistenie o inom lieku, hydroxyprogesterónkaproáte, používanom na prevenciu potratu. Jedinci vystavení jeho účinku niesli viac než dvojnásobné celoživotné riziko rakoviny, pričom až 65 % nádorov sa u nich rozvinulo pred 50. rokom života.

Murphy tým ukázala, že rakovina sa nezačína len v dospelosti ani sa neobmedzuje na kombináciu genetickej výbavy a životného štýlu. Látky, ktoré matka prijíma počas tehotenstva, dokážu dlhodobo preprogramovať hormonálne prostredie aj epigenetické mechanizmy dieťaťa.

Mikroplasty, strava a narušený cirkadiánny rytmus

Mikroplasty a tzv. večné chemikálie sa stali neviditeľnými spoločníkmi nášho každodenného života. Nezastavia sa pred žiadnou bariérou: nachádzame ich v placente, v pľúcach, v krvi aj v mozgu, pričom niektoré z nich sa v bunkách hromadia celé desaťročia.

Laboratórne experimenty ukazujú, že tieto látky poškodzujú DNA, podnecujú chronický zápal a zasahujú do základných regulačných mechanizmov buniek. V prostredí koluje vyše 100-tisíc syntetických chemikálií, no len mizivé percento z nich prešlo systematickým testovaním z hľadiska karcinogenity.

Rovnako znepokojujúcu stopu zanecháva strava. Ultra spracované potraviny sa v posledných desaťročiach stali základom jedálnička v mnohých krajinách. Ako sme ťa však informovali v našom článku, ich pravidelná konzumácia zvyšuje riziko 32 závažných zdravotných problémov vrátane kardiovaskulárnych ochorení, duševných porúch, predčasnej smrti a rakoviny.

Zvýšený výskyt ochorení spojených s narušeným cirkadiánnym rytmom dáva priestor ďalšej obave. Nočné zmeny, modré svetlo z obrazoviek a umelé osvetlenie potláčajú prirodzenú produkciu melatonínu, ktorý pôsobí ako silný antioxidant s významnými protirakovinovými účinkami. Experimentálne štúdie ukazujú, že dokáže podporiť apoptózu rakovinových buniek, potlačiť šírenie nádoru a ovplyvniť epigenetické mechanizmy spojené s karcinogenézou.

Tieto zistenia naznačujú, že rakovina vyrastá zo spleti moderných vplyvov, ktoré systematicky pretvárajú biologické prostredie človeka.

Čítaj viac z kategórie: Lifehacking