Slovensko trpí nedostatkom učiteľov: Do roku 2030 ich môže chýbať až 2 100 ročne

Slovenské školstvo prechádza najväčšou zmenou za posledné desaťročia. Školy súčasne zavádzajú nové učebné plány, hľadajú stovky chýbajúcich učiteľov a snažia sa udržať tých, ktorí už v systéme sú. Dlhodobo nízka atraktivita profesie, starnúci učiteľský zbor a nerovnomerná dostupnosť pedagógov však v regiónoch vytvárajú tlak na rýchle a praktické riešenia priamo v teréne.

Ministerstvo avizuje kombináciu krokov: rast miezd, štipendiá pre nedostatkové aprobácie, rýchlejšiu cestu ku kvalifikácii a mentorské tímy v školách. Cieľ je jednoduchý – dostať do tried kvalitných ľudí a zároveň im dať podmienky, aby v školstve zostali. Bez stabilného zboru a podpory pre riaditeľov totiž reformné zmeny ostanú len na papieri.

Sám rezort školstva už dlhodobo priznáva veľký problém s nedostatkom pedagógov, najmä v matematike, fyzike či informatike. Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže (MŠVVaM) uvádza, že na zvýšenie atraktivity profesie rozbieha viacero krokov a kombináciu motivačných nástrojov.

Popri mzdových opatreniach chce odbremeniť učiteľov, posilniť ich podporu priamo v školách a zrýchliť cestu ku kvalifikácii v chýbajúcich predmetoch.

Zvýšený dopyt po učiteľoch potvrdzuje aj trh práce. Tesne pred začiatkom školského roka školy podľa údajov pracovného portálu hľadali viac ako 1 200 ľudí, hoci medziročné porovnanie naznačilo mierne zlepšenie.

Najväčší záujem je v Bratislavskom kraji a chýbajú najmä učitelia pre druhý stupeň ZŠ a vyučujúci matematiky, angličtiny, informatiky, fyziky či slovenského jazyka.

Mzdy, príplatky a štipendiá pre chýbajúce aprobácie

Jedným z hlavných nástrojov je rast platov. Poslanci 10. júna jednomyseľne schválili zvýšenie miezd v školstve, a to napriek konsolidácii verejných financií.

Od septembra 2025 sa platy zvýšili o 7 percent a od januára 2026 pribudne ďalších 7 percent. Rozpočtový dopad predstavuje približne 700 miliónov eur.

V regionálnom školstve sa zároveň zavádza dvojpercentná nadtarifná zložka – nový príplatok naviazaný na hodnotenie pedagogického a odborného zamestnanca. Riaditelia tak získajú väčší priestor adresne odmeňovať výkon nad rámec taríf.

Ako čiastočné riešenie v regiónoch s najvyššími nákladmi a najakútnejším nedostatkom učiteľov rezort vypláca kompenzačné príspevky. Paralelne podporuje štipendiá pre študentov nedostatkových odborov – prioritne pre budúcich učiteľov matematiky, fyziky a informatiky.

Minister školstva Tomáš Drucker podpísal začiatkom roka memorandum s Asociáciou pre prípravu a vzdelávanie učiteľov, ktoré má zosilniť prepojenie prípravy na vysokých školách s reálnymi potrebami škôl, upozornila agentúra SITA.

zdroj: Freepik

Rýchlejšia kvalifikácia a atestácie za 5 rokov

Balík legislatívnych zmien, ktorý je v parlamente, prináša flexibilné vzdelávacie programy na rýchlejšie doplnenie kvalifikácie v chýbajúcich predmetoch. Novinkou má byť aj kategória pedagogického zamestnanca – „kandidáta“.

Ten by mohol po ukončení bakalárskeho štúdia začať učiť popri vlastnom štúdiu, získavať prax priamo v škole a vstupovať do vyučovania pod vedením skúseného mentora.

Mení sa aj tempo profesijného rastu. Dnes sa prvá a druhá atestácia robia spolu približne za desať rokov. V navrhovanej úprave má pedagóg absolvovať prvú atestáciu do troch rokov.

Druhú by mal zasa absolvovať do dvoch, teda spolu za päť rokov, pri zachovaní odbornej úrovne a kvality. Cieľom je, aby učitelia rýchlejšie napredovali a aby školy vedeli skôr stabilizovať kľúčové pozície v predmetoch, kde chýbajú ľudia.

Kurikulárna reforma a alarmujúce prognózy

Rezort posilňuje aj podporu priamo v teréne cez Regionálne centrá podpory učiteľov (RCPU). Centrá poskytujú mentorov pre riaditeľov a učiteľov, pomáhajú s implementáciou nového kurikula, ponúkajú poradenstvo a praktické príručky na zvládanie náročných situácií v škole. Dôraz sa kladie na ochranu žiakov aj pedagógov – aj prostredníctvom jasných pravidiel a pripravovaných legislatívnych úprav.

Súčasne beží najväčšia reforma vzdelávania za desaťročia: približne polovica základných škôl prechádza na nový školský vzdelávací program. Podľa organizácie EDULAB však bez dostatku ľudí reformu nebude mať kto zavádzať.

„Učitelia aj riaditelia majú pred sebou kurikulárnu reformu. Ak nezískame dostatok kvalitných ľudí do škôl, nebude ju mať kto zavádzať. Potrebujeme odborne vedený manažment škôl, vzdelaných riaditeľov a silné podporné tímy,“ upozorňuje riaditeľ EDULAB-u Ján Machaj pre agentúru SITA.

Analýzy Inštitútu vzdelávacej politiky a Ekonomického ústavu SAV na portáli minedu.sk odhadujú, že priemerný vek učiteľov dnes presahuje 45 rokov. A medzi rokmi 2026 až 2030 môže chýbať vyše 2 100 pedagógov ročne.

Kľúčová je preto aj motivácia absolventov. Prezidentka Združenia základných škôl Slovenska Eva Horníková pripomína, že profesia dlhodobo stráca atraktivitu.

„Povolanie učiteľa už dlhodobo nie je pre absolventov atraktívne, len 39 pedagógov po skončení štúdia nastúpi do praxe. Ak chceme reformu, musíme učiteľom poskytnúť kvalitné zázemie a jasnú perspektívu s možnosťou profesijného rastu.“

Modelové výpočty IVP a EÚ SAV ukazujú, že aby sa vyrovnal dopyt s ponukou, musel by do škôl v najbližších rokoch nastúpiť neprimerane vysoký podiel absolventov (až okolo 87 % v rokoch 2022–2025 a vyše 100 % v rokoch 2026–2030), čo je bez zvýšenia atraktivity povolania nereálne.

Ministerstvo deklaruje, že cieľom balíka je súbežne lepšie odmeňovať, motivovať, chrániť a odbremeniť učiteľov – a zároveň zrýchliť vstup nových ľudí do systému. Úspech bude stáť na kombinácii vyšších miezd, rýchlejšej kvalifikácie, mentorskej podpory a stabilizačných nástrojov v regiónoch, kde školy hľadajú učiteľa najťažšie.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska