Slovák toľko zarobí za štyri roky, Luxemburčan za jeden. Eurostat zverejnil nové dáta

Hoci sa platy v celej Európskej únii zvyšujú, rozdiely medzi krajinami sú stále obrovské. Nové dáta Eurostatu ukazujú, že kým zamestnanci v najbohatších štátoch zarábajú ročne toľko, čo u nás niektorí nezarobia ani za štyri roky, obyvatelia východnej Európy si musia vystačiť s podstatne nižšími príjmami. A Slovensko sa opäť ocitlo na nepríjemnom mieste.

Slováci si síce v roku 2024 mierne prilepšili, no v porovnaní s ostatnými členskými štátmi EÚ patria stále medzi krajiny s najnižšími zárobkami.

Vyplýva to z najnovšej analýzy Eurostatu, podľa ktorej bol priemerný ročný upravený plat na plný úväzok na Slovensku približne 20-tisíc eur. Menej zarábajú už len pracovníci v Maďarsku (18 500 €), Grécku (18 000 €) a Bulharsku (15 400 €).

Údaje Slovensku nelichotia

V rámci celej Európskej únie dosiahol priemerný ročný plat 39 800 eur, čo predstavuje nárast o 5,2 % oproti roku 2023. Najviac si tradične zarobia zamestnanci v Luxembursku (83 000 €), Dánsku (71 600 €) a Írsku (61 100 €).

Na opačnom konci rebríčka sa Slovensko (približne 20 000 eur) drží spolu s krajinami strednej a východnej Európy. Nad nami sa tesne umiestnilo Rumunsko, Poľsko, Lotyšsko a Chorvátsko, s tým, že Česko sa priblížilo k hranici 25-tisíc eur ročne.

Ani rast nás nezachránil

Aj keď slovenské mzdy rástli, rozdiel oproti západným krajinám ostáva výrazný. Ako uvádza portál Interez, podľa údajov Štatistického úradu SR v septembri 2025 medziročne stúpli priemerné mzdy vo všetkých sledovaných odvetviach, najviac v stavebníctve a gastronómii (o 9,8 %), najmenej v trhových službách (o 1,4 %).

Slovensko sa snaží dostať na úroveň našich susedov s malým úspechom. Napriek rastu ostávame na chvoste EÚ a priemerný Slovák zarobí len štvrtinu z toho, čo zamestnanec v Luxembursku.

Eurostat pri výpočte používa tzv. „annual full-time adjusted salary“, teda ročný upravený plat prepočítaný na plný pracovný úväzok. V praxi to znamená, že aj čiastočné úväzky sa prepočítavajú, akoby zamestnanec pracoval na plný čas, aby bolo možné krajiny porovnať férovo. Údaje vychádzajú z kombinácie národných účtov a štatistiky pracovnej sily (LFS).

Dlh Slovenska prekročil zákonnú hranicu

Ako sme informovali v nedávnom článku, Slovensko vstupuje do obdobia prísnych fiškálnych opatrení. Podľa aktuálnych údajov verejný dlh krajiny už presiahol zákonom stanovenú hranicu, ktorá spúšťa tzv. dlhovú brzdu. Po dvoch rokoch výnimiek sa od 22. novembra 2025 aktivujú sankcie, ktoré budú mať výrazný dopad na fungovanie štátu.

Dlhová brzda je ústavne zakotvený mechanizmus, ktorého cieľom je obmedziť neúmerné zadlžovanie verejných financií. V praxi to znamená, že vláda nebude môcť voľne rozhodovať o výdavkoch.

Aké opatrenia nás môžu čakať

Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Slovensko patrí do najvyššieho sankčného pásma, čo znamená, že v prípade sankcií sa uplatnia všetky zákonné obmedzenia. Tie zahŕňajú:

Tieto opatrenia priamo ovplyvnia aj každodenné fungovanie štátu. Výdavky sa spomalia, plánované investície budú odložené a obmedzenia sa dotknú aj sociálnej politiky. Vládne finančné prostriedky na neočakávané udalosti budú výrazne limitované.

Podľa RRZ môže obdobie najtvrdších sankcií trvať minimálne do volieb v roku 2027 a pravdepodobne aj dlhšie, ak sa vláda nezmení alebo nezmení rozpočtovú politiku. Dlhová brzda sa aktivuje automaticky, bez ohľadu na politickú vôľu, čo znamená, že ak sa deficit nevylepší, štát bude musieť čeliť stále prísnejším reštrikciám.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska