Z Číny utiekla na mopede a obrala ľudí o 4,8 miliardy eur. „Krypto-kráľovnú“ vypátrali vďaka jedinému zaváhaniu

Predstav si, že investuješ do firmy, ktorá ti každý deň posiela peniaze na účet. Výnosy prichádzajú pravidelne, vyzerá to bezpečne, dokonca ťa povzbudzujú, aby si pridal ďalšie úspory. Cítiš sa ako súčasť niečoho veľkého – technológií budúcnosti, kryptomien, moderného podnikania. Až kým nezistíš, že peniaze, ktoré ti chodia, neprichádzajú ziskom, ale vkladmi ďalších ľudí.

Postupne vypláva na povrch, že za celým projektom stojí žena, ktorá cez sofistikovaný Ponziho podvod vytiahla od investorov v prepočte miliardy eur, utiekla z Číny a roky sa skrývala v Londýne. Kým tisíce poškodených doma prišli o úspory, ona žila v prenajatom sídle, míňala peniaze a prepisovala svoj kryptomajetok. Toto je príbeh Zhimin Qian – ženy, ktorá premenila dôveru starších investorov na jeden z najväčších kryptomenových škandálov vo svete.

Zhimin Qian, 46-ročná podnikateľka z Číny, stojí v centre jedného z najväčších kryptomenových škandálov v histórii Spojeného kráľovstva. Londýnsky súd Southwark Crown Court ju v novembri 2025 odsúdil na 11 rokov a osem mesiacov väzenia za pranie špinavých peňazí pochádzajúcich z masívnej Ponziho schémy v Číne. Sudkyňa Sally-Ann Hales ju označila za „architektku tohto konania“ a zdôraznila, že jej motívom bola „čistá chamtivosť“.

Podľa čínskych a britských vyšetrovateľov viedla Qian firmu Lantian Gerui (Blue Sky), ktorá medzi rokmi 2014 – 2017 prilákala viac ako 128 000 investorov po celej Číne. Spoločnosť tvrdila, že vyvíja high-tech zdravotnícke produkty a ťaží kryptomeny, no v skutočnosti šlo o klasickú Ponziho schému. Investori vložili približne 40 miliárd jüanov (4,84 miliardy eur), ktoré Qian vo veľkej miere premenila na bitcoin.

Qian vsadila na Ponziho schému

Firma vyplácala investorom malé denné sumy, aby vyvolala dojem stabilného zisku. Jeden z poškodených, označovaný ako pán Yu, opísal, že každý deň dostával približne 100 jüanov, čo posilňovalo dôveru a motivovalo ľudí brať si ďalšie pôžičky, aby mohli investovať ešte viac. V Číne súdne spisy ukazujú, že denná „dividenda“ v skutočnosti pochádzala z peňazí nových investorov, nie z ťažby kryptomien či ziskov z technológií.

Marketing cielený na strednú a staršiu generáciu spájal vlastenectvo, motivačné slogany a masové podujatia. Firma organizovala veľké konferencie, bankety a spoločné dovolenky, na ktorých prezentovala nové „príležitosti“, často s použitím slávnych mien či symboliky spojenej s Čínou. Mnohí investori vkladali celoživotné úspory, požičiavali si peniaze a do schémy zapájali rodinu.

zdroj: Unsplash.com/Jonathan Borba/Yogendra Singh

Qian založila nový život pod menom „Yadi Zhang“

Keď v roku 2017 čínska polícia spustila vyšetrovanie Lantian Gerui, Qian utiekla z krajiny – podľa Guardianu najskôr na mopede cez Mjanmarsko a následne cez juhovýchodnú Áziu. Do Spojeného kráľovstva prišla na jeseň 2017 z Malajzie s pasom ostrovného štátu St. Kitts a Nevis pod falošným menom Yadi Zhang.

V Londýne si prenajala luxusný dom v Hampsteade s nájmom viac ako 19 200 eur mesačne a viedla nákladný životný štýl – nakupovala drahé šperky a oblečenie v Harrodse a cestovala po Európe vrátane pobytov v hoteli Ritz-Carlton v Berlíne či návštev Štokholmu a Kodane. V jej denníkoch sa objavili plány kúpiť švédsky zámok, založiť medzinárodnú banku a stať sa „kráľovnou“ mikroštátu Liberland na hranici Chorvátska a Srbska.

Kryptomenová razia v Londýne

Qian sa potrebovala dostať k peniazom z bitcoinov, aby mohla platiť luxusný život. Preto si najala asistentku Jian Wen, bývalú pracovníčku v čínskej reštaurácii, a neskôr aj malajského partnera Seng Hok Linga. Obaja jej pomáhali meniť kryptomeny na hotovosť a majetok vrátane pokusov kúpiť drahé nehnuteľnosti v Londýne a v zahraničí. 

Keď sa Wen v roku 2018 pokúsila kúpiť londýnsky dom za približne 24 miliónov libier, bez jasného vysvetlenia pôvodu peňazí, transakcia spustila povinné hlásenie o podozrivej aktivite.

Britská polícia následne podľa BBC prehľadala prenajatý dom v Hampsteade a trezor, kde našla harddisky a notebooky s peňaženkami obsahujúcimi viac než 61 000 bitcoinov. Ide pravdepodobne o najväčšie zhabané množstvo kryptomeny v dejinách britskej polície, s aktuálnou hodnotou okolo 6 miliárd eur.

UK authorities are trying to recover RM91.7 million from Malaysian fixer Hok Seng Ling, who pleaded guilty to money laundering at Southwark Crown Court.

The 47-year-old entered into a laundering arrangement with Chinese businesswoman Zhimin Qian, linked to the UK’s biggest-ever… pic.twitter.com/IKFiXYToYD

— BFM News (@NewsBFM) October 1, 2025

Utiekla im

Aj po razii v roku 2018 však Qian polícia nedostihla. Podľa Reuters strávila ďalšie roky na úteku – pohybovala sa medzi prenájmami v Škótsku a na severe Anglicka, pričom sa spoliehala na falošné doklady a úzky okruh spolupracovníkov.

Zlom nastal vo februári 2024, keď vyšetrovatelia zaznamenali aktivitu na dlho „spiacej“ bitcoinovej peňaženke. Po niekoľkotýždňovom sledovaní ju policajti vypátrali v prenajatom dome v meste York. Na tomto mieste ju v apríli 2024 zatkli spolu so štyrmi Malajčanmi, ktorí u nej nelegálne pracovali ako personál v domácnosti. Pri zatknutí mala Qian pri sebe ďalšie kryptopeňaženky s približne 67,8 miliónmi eur v bitcoinoch a falošné pasy.

Qian sa najprv bránila tvrdením, že je obeťou čínskeho zásahu proti podnikateľom v kryptomenách. Napokon však v septembri 2025 priznala vinu v dvoch bodoch obžaloby za pranie špinavých peňazí. Jej právnik ju označil za „bitcoinovú priekopníčku“, ktorá uznáva, že investičné schémy boli podvodné a zavádzali tých, čo jej verili.

Odmietli ho 5 126-krát: Dnes má takmer 14 miliárd a jeho vynálezy používame všetci

Oklamaní vymáhajú svoje peniaze naspäť

Zhabané bitcoiny teraz stoja v centre civilného konania na britských súdoch. Tisíce poškodených investorov z Číny sa snažia preukázať nárok na časť hodnoty. Problém spočíva v tom, že mnohí neposielali peniaze priamo firme Qian, ale lokálnym promotérom, ktorí vklady posúvali ďalej.

Ak sa poškodení preukážu, môžu získať späť aspoň časť pôvodných investícií. Nie je však jasné, či britské súdy prihliadnu aj na nárast hodnoty bitcoinu oproti času, keď Qian peniaze ukradla. Zvyšok majetku, ktorý si nikto nárokovať nebude, by mal podľa britských pravidiel pripadnúť štátu. 

Príbeh Zhimin Qian tak spája tri línie. Ide o masový finančný podvod, rekordnú kryptomenovú konfiškáciu a zároveň aj zúfalý boj desaťtisícov poškodených o to, či sa z miliárd v bitcoine stane aspoň čiastočná náhrada ich stratených životných úspor.

Čítaj viac z kategórie: Financie a kryptomeny