Prišla o prácu snov, vybudovala unikátny biznis. 30-ročná žena vytvorila z obyčajnej servítky a obalov fenomén

Journaling alebo aj zapisovanie si denníka sa v posledných rokoch vracia do popredia ako jednoduchý, no prekvapivo účinný spôsob, ako spomaliť, upratať si myšlienky a znovu nadviazať kontakt so sebou samým.

V čase neustáleho tlaku, digitálneho hluku a permanentnej dostupnosti ponúka písanie a tvorenie do zápisníkov tichý priestor, kde neexistujú algoritmy ani očakávania.

Nejde pritom len o klasické zapisovanie myšlienok. Moderné formy journalingu spájajú text, obraz, spomienky aj emócie a menia obyčajný zošit na osobný archív každodenného života.

Práve z tejto potreby autenticity, dotyku s realitou a kreatívneho úniku vyrástol aj fenomén junk journalingu, ktorý dnes oslovuje najmä mladšiu generáciu hľadajúcu rovnováhu mimo obrazoviek. Príkladom je aj mladá Američanka, ktorá vďaka tomu dokonca začala podnikať.

Náhoda, ktorá odštartovala nový smer

Keď si Nandi Owolo v júni 2024 pri venčení psa zlomila nohu, netušila, že ide o moment, ktorý jej zmení životnú dráhu. Tridsiatnička z Los Angeles mala narodeniny, no namiesto osláv ju čakala niekoľkotýždňová rekonvalescencia doma.

Práve v tomto období, počas bezcieľneho scrollovania na sociálnych sieťach, narazila na junk journaling – kreatívnu formu tvorby na pomedzí scrapbookingu, denníka a koláže. Ako neskôr povedala pre CNBC, „začala som s junk journalingom úplnou náhodou“.

Owolo sa nikdy nepovažovala za umelecky nadanú. Nevedela kresliť, maľovať ani šiť. Práve preto ju oslovila forma, ktorá nestavia na technike, ale na skladaní spomienok – lístkov z koncertov, nálepiek, fotografií či dokonca obyčajnej servítky z kaviarne. Junk journaling jej dal pocit tvorivosti bez tlaku na dokonalosť.

Prečo junk journaling oslovil generáciu Z

Junk journaling sa v posledných rokoch stal fenoménom, často označovaným ako „scrapbooking generácie Z“. Jeho popularita súvisí s únavou z digitálneho sveta. Mnohí nadšenci hovoria, že im pomáha tráviť menej času na mobile a viac v prítomnom okamihu. Dôležitá je aj nostalgia fyzických predmetov v čase, keď väčšina spomienok existuje len v cloude – v úschovní digitálnych dát.

Pre Owolo bola kľúčová aj filozofia nedokonalosti. „Je to umelecké médium, v ktorom môžete so stránkou robiť čokoľvek,“ vysvetľuje. Práve absencia pravidiel a dôraz na osobný význam predmetov robia z junk journalingu prístupnú formu kreativity. Navyše, po pandemických rokoch sa ukázal hlad po osobných stretnutiach – a tu Owolo zacítila príležitosť.

zdroj: Freepik

Od malého stretnutia k rastúcej komunite

Len dva mesiace po tom, čo sama začala tvoriť, založila Owolo Junk Journal Club a zorganizovala prvé stretnutie cez miestny sociálny klub. Kapacita 35 ľudí sa zaplnila okamžite.

Druhé podujatie v parku prilákalo už 60 účastníkov. Dnes pravidelne organizuje platené stretnutia pre 20 až 30 ľudí, s cenou vstupenky od 35 do 50 dolárov, a to jeden až trikrát mesačne.

Owolo tvrdí, že jej klub je pravdepodobne prvým v USA, ktorý sa systematicky zameriava na osobné junk journalingové podujatia. Okrem toho vytvorila online komunitu na platforme Discord, kde si členovia z celého sveta, od Kanady cez Nemecko až po Austráliu, vymieňajú inšpirácie, ukážky stránok a dokonca aj balíčky v rámci programu korešpondencie. Komunita dnes združuje takmer 2 000 ľudí.

Výpoveď z práce a krok k podnikaniu

Zlomovým bodom sa stal máj 2025. Owolo prišla o prácu v zábavnom priemysle, ktorú označovala za svoju vysnívanú robotu – podieľala sa na adaptáciách kníh a komiksov pre film a televíziu.

Prepustenie bolo pre ňu bolestivé, no zároveň jej otvorilo oči. „Znie to ako klišé, mala som niečo, nad čím som mala úplnú kontrolu,“ hovorí. „Nikto ma však nemôže prepustiť z Junk Journal Clubu. Je môj.“

Rozhodla sa preto uvažovať o projekte ako o skutočnom biznise. Stanovila si cieľ nadviazať do konca roka 2025 aspoň dve značkové spolupráce. Prvá prišla s módnou platformou Nuuly, ktorá zabezpečila materiál aj náklady na novembrové podujatie a zároveň Owolo zaplatila za tvorbu obsahu na sociálne siete.

Nasledovali spolupráce s umelcami, kreatívnymi riaditeľmi a dokonca aj so spoločnosťou Paramount Pictures, ktorá využila junk journaling ako netradičný spôsob propagácie filmu.

Hoci dnes Owolo stále aktívne hľadá stabilnú prácu v marketingu a manažmente značiek, Junk Journal Club považuje za plnohodnotný projekt. Zatiaľ si z neho nevypláca mzdu – všetky príjmy vracia späť do podujatí, aby účastníci dostali čo najkvalitnejší zážitok. V budúcnosti chce rásť pomaly a cielene. „Je tu príliš veľa hluku,“ uzatvára. „Junk journaling je spôsob, ako ho na chvíľu stíšiť.“

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti