Trump ohlasuje jadrový návrat na more: Nové megalode „Trump-class“ majú niesť atómové rakety a laserové zbrane

Americký prezident Donald Trump oznámil plán na výstavbu novej triedy bojových lodí s označením „Trump-class“, ktoré by niesli jadrovo vyzbrojené riadené strely. Ako upozorňuje denník Politico, išlo by o prvý prípad od konca studenej vojny, kedy by povrchová loď amerického námorníctva niesla takýto typ zbraní.

Oznámenie zaznelo z Trumpovho sídla Mar-a-Lago na Floride krátko pred zimnými sviatkami a sprevádzala ho aj ambícia vybudovať novú triedu lietadlových lodí.

Plány však zatiaľ nemajú rozpočtové krytie. V aktuálnom rozpočte Pentagónu sa nenachádzajú prostriedky ani na bojové lode, ani na nové lietadlové nosiče, čo vyvoláva otázky o reálnom časovom horizonte projektu.

Trump napriek tomu deklaroval, že Spojené štáty by mali postaviť minimálne 25 lodí tejto triedy a označil ich za „najväčšie, aké sme kedy postavili“, pričom prvá loď by podľa neho mala byť hotová už do dvoch a pol roka.

Ambície narážajú na realitu lodného priemyslu

Podľa odborníkov oslovených Politico je takýto harmonogram takmer nesplniteľný. Nová trieda lodí zatiaľ nemá hotové ani základné inžinierske návrhy a americké lodenice dlhodobo zápasia s oneskoreniami aj prekračovaním rozpočtov. V súčasnosti je každý námorný projekt amerického námorníctva minimálne rok v sklze.

Analytik Roman Schweizer z TD Cowen upozornil, že plán je „mimoriadne ambiciózny“ a ide proti trendu, na ktorý sa námorníctvo v posledných rokoch sústreďuje, teda na bezposádkové a robotické systémy.

Trump reagoval vyhlásením, že plánuje stretnutie s generálnymi riaditeľmi zbrojárskych firiem, ktorých chce vyzvať, aby obmedzili odmeny manažmentu a spätné odkupy akcií v prospech investícií do výrobných kapacít. „Potrebujeme ich teraz, nie o desať či pätnásť rokov,“ vyhlásil prezident.

Technologická vízia a rozpočtové riziká

Podľa dostupných informácií by nové lode mali kombinovať viacero technológií, ktoré dosiaľ neboli integrované na jednej platforme. Počíta sa s hypersonickými strelami, laserovými zbraňami aj elektromagnetickými railgunmi. Loď s výtlakom približne 30-tisíc ton by bola väčšia než dnešné torpédoborce triedy Arleigh Burke a mala by posádku viac ako 500 námorníkov.

Ako upozornil Bryan Clark z Hudson Institute pre Politico, náklady na vývoj a prevádzku takejto lode by boli enormné. Rozpočtovo by projekt podľa neho nebolo možné zvládnuť bez predčasného vyradenia existujúcich lodí, a to popri financovaní ďalších programov, ako je nový palubný stíhací lietadlový systém F/A-X.

Podobne Mark Montgomery z Foundation for the Defense of Democracies varoval, že dlhodobé náklady na údržbu a logistiku by mohli zaťažiť operačný rozpočet námorníctva na celé desaťročia.

Strategický kontext a otázka budúceho boja na mori

Stanica CNN upozorňuje, že Trumpov plán prichádza v čase, keď sa vedie intenzívna diskusia o tom, či sú veľké povrchové lode v ére presných rakiet a dronov ešte efektívne. Kritici poukazujú na rastúce schopnosti Číny, vrátane balistických striel DF-26, ktoré sú označované ako „zabijaci lietadlových lodí“.

Niektorí analytici preto tvrdia, že Spojené štáty by mali uprednostniť väčší počet menších a lacnejších plavidiel, prípadne bezposádkových systémov, ktoré by rozložili riziko medzi viac cieľov. Aj skúsenosti z vojny na Ukrajine podľa nich ukazujú, že relatívne lacné drony dokážu vážne ohroziť aj veľké námorné jednotky.

Trump však projekt prezentuje ako strategický impulz porovnateľný s mobilizáciou amerického priemyslu počas druhej svetovej vojny či vesmírnym programom Apollo. Či sa mu podarí presvedčiť Kongres, zbrojársky priemysel a spojencov, aby sa na tomto projekte podieľali, zostáva otvorenou otázkou. Isté však je, že návrat bojových lodí tejto veľkosti by zásadne zmenil debatu o budúcnosti námornej moci Spojených štátov.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie