Generácia Z a päťdesiatnici sa ocitli v „pasci pracovného trhu“. Aj s 12-ročnou praxou môžeš skončiť bez práce

Mnohí si myslia, že problém s nájdením práce sa týka buď starších uchádzačov, alebo len mladšej generácie Z. Aktuálne dáta a skúsenosti z trhu práce však naznačujú niečo oveľa širšie: pracovný trh sa stáva čoraz menej priaznivým pre väčšinu uchádzačov bez ohľadu na vek, odbor či región.

Zmena nie je dôsledkom jedného trendu, ale kombináciou viacerých faktorov – technologických, demografických aj ekonomických. Firmy menia nároky, pracovné miesta sa automatizujú alebo rušia a personalistika prechádza zásadnou transformáciou. Dôsledkom je, že rastie počet ľudí, ktorí si nevedia nájsť prácu, hoci v minulosti problém nemali.

Nie je to len o generácii Z alebo starších zamestnancoch

V mediálnom priestore často rezonuje predstava, že o prácu sa nevedia uchádzať mladí ľudia, ktorí nemajú dostatočné pracovné návyky, alebo naopak, starší zamestnanci, ktorých vedomosti a zručnosti zastarali. V skutočnosti však rastie frustrácia naprieč celým spektrom uchádzačov.

Aj zamestnávatelia priznávajú, že hoci majú stovky reakcií na inzerát, často nedokážu nájsť „toho pravého človeka“. Na druhej strane uchádzači tvrdia, že ich životopisy ostávajú bez odpovede, aj keď majú relevantné skúsenosti.

Jednou z kľúčových zmien je nasadenie algoritmov a automatizovaných nástrojov do procesu náboru. V mnohých prípadoch dnes životopis najskôr prejde softvérovým filtrom, ktorý vyhodnocuje kľúčové slová, pozície a zručnosti. Uchádzač, ktorý nedokáže prispôsobiť svoj životopis algoritmu, môže byť vyradený ešte predtým, ako si ho prečíta reálny človek.

Táto realita vytvára nový typ prekážky – technickú a štrukturálnu, ktorá nemá nič spoločné s reálnymi schopnosťami človeka. Uchádzači, ktorí nevedia optimalizovať svoj profil pre automatizované systémy, strácajú šancu bez ohľadu na skúsenosti.

Zamestnávatelia hľadajú dokonalých, ale niekedy neexistujúcich kandidátov

V mnohých prípadoch firmy inzerujú pozície s extrémnymi požiadavkami: kombinácia desiatich rokov skúseností, vysokej odbornosti, technických zručností a ešte aj „ideálneho osobnostného nastavenia“. Takéto predstavy však často nezodpovedajú realite trhu práce.

Výsledkom je tzv. zamrznutý hiring, teda situácia, keď firmy síce deklarujú záujem o nových zamestnancov, ale v praxi nevedia alebo nechcú robiť kompromisy. Uchádzači tak zostávajú v neistote, aj keď objektívne spĺňajú väčšinu požiadaviek.

Ďalším faktorom je nárast dočasných, zmluvných a externých foriem práce, ktoré často nahrádzajú plnohodnotné pracovné úväzky. Na prvý pohľad sa môže zdať, že ide o výhodný trend – firmy získavajú flexibilitu a ľudia si môžu organizovať čas podľa seba.

V praxi to však často znamená, že uchádzači nemajú stabilitu, sociálne zabezpečenie ani perspektívu rastu, čo ovplyvňuje najmä ľudí v strednom veku a mladé rodiny. Flexibilita je výhodná len vtedy, keď si ju zamestnanec môže slobodne zvoliť, nie vtedy, keď je jedinou možnosťou.

Vyššie vzdelanie už nie je garanciou úspechu

V minulosti bolo vysokoškolské vzdelanie považované za vstupenku do stabilného zamestnania. Dnes to už neplatí ako univerzálne pravidlo. V niektorých odboroch je vysoká konkurencia, v iných sa požiadavky zamestnávateľov zmenili rýchlejšie než ponuka študijných programov.

Napriek náročnosti sú skupiny ľudí, ktorým sa v tomto prostredí darí lepšie. Zvyčajne ide o:

• vysoko špecializovaných profesionálov v oblasti IT, dát a strojového učenia,
• ľudí, ktorí rozumejú tomu, ako fungujú algoritmy náboru,
• uchádzačov s dobrým osobným brandom a silnou sieťou kontaktov.

Nie je náhoda, že soft skills, schopnosť prezentovať sa a adaptabilita sú dnes rovnako dôležité ako odborné vedomosti.

Čo z toho vyplýva pre bežného uchádzača?

Situácia na trhu práce si vyžaduje nové zručnosti: nielen v tom, čo človek vie, ale aj ako to komunikuje a ako sa dokáže prispôsobiť digitálnemu náboru.

Zároveň je dôležité, aby sa verejná debata neobmedzovala na zjednodušené naratívy o „lenivých mladých“ alebo „neprispôsobivých senioroch“. V skutočnosti totiž čelíme štrukturálnej transformácii trhu práce, ktorá ovplyvňuje všetkých, bez ohľadu na vek, pohlavie či profesiu.

Nie je to len problém generácie Z. Nie je to len problém starších. Je to problém nás všetkých. Výzva je teda jasná: pochopiť, ako sa trh práce mení a hľadať riešenia, ktoré budú inkluzívne, realistické a dlhodobo udržateľné.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy