Kráľ instantných rezancov postavil najväčšie nákupné centrum sveta. Jedna chyba ho premenila na raj pre duchov

Víziu možno budovať pomaly a opatrne, alebo rýchlo, veľkolepo a bez kompromisov. Práve druhá cesta však často prináša vysoké riziko zlyhania.

Ukážkovým príkladom je projekt New South China Mall v čínskom Dongguane, ktorý mal byť symbolom novej éry spotrebiteľstva, no namiesto toho sa stal mementom nekontrolovaných investícií.

Keď vznikal jeho koncept, rozloha komplexu presahovala 650-tisíc štvorcových metrov a počítalo sa s priestorom pre 2 350 obchodov. Developeri očakávali až 100-tisíc návštevníkov denne.

Keď obchodné centrum v roku 2005 otvorilo svoje brány, okamžite sa stalo najväčším nákupným centrom na svete. Už vtedy ho niektoré médiá označovali za jeden zo „siedmich nových divov sveta“. Lenže veľkosť a pompéznosť sa ukázali ako nedostatočné záruky úspechu.

Svätyňa kapitalizmu bez zákazníkov

Za projektom stál miliardár Alex Hu, známy ako „kráľ instantných rezancov“, ktorý chcel zo svojho rodného mesta Dongguan spraviť globálnu nákupnú destináciu, píše CNN.

Návštevníkov mal vítať monumentálny Víťazný oblúk, komplexom sa mal vinúť dvojkilometrový benátsky kanál s gondolami, nechýbali tematické štvrte inšpirované Európou, Egyptom či Karibikom ani obrovská horská dráha.

Novinár Wade Shepard, ktorý centrum navštívil, výstižne poznamenal pre Vagabond Journey: „Jednoducho povedané, nákupné centrum predstavilo nový čínsky paradox – symbolom komunistickej krajiny sa stala najväčšia svätyňa kapitalizmu na svete.“ O niekoľko rokov neskôr dodal ešte tvrdšie hodnotenie: „Malo byť najlepším obchodným centrom na planéte. Postavili ho a nik neprišiel.“

A presne to sa stalo. Chodby ostali prázdne, obchody zatvorené a rozsiahle priestory sa postupne zmenili na kulisy mesta duchov, upozornil portál Interez.

Lokalita ako fatálna chyba

Hlavný problém nebol v dizajne, ani v mierke projektu, ale v jeho umiestnení. New South China Mall vyrástol na bývalej farme, kilometre od centra Dongguanu, bez dostatočnej infraštruktúry a verejnej dopravy. Mesto je pritom predovšetkým priemyselným uzlom plným tovární a migrujúcich robotníkov, ktorí nemali čas ani peniaze na luxusné nákupy.

Ako uvádza portál Atlas Obscura, „čo Hu nezohľadnil, bola lokalita“. Shepard to zhrnul ešte stručnejšie: „Toto miesto nemalo nikdy šancu prežiť, pretože sa nikdy naozaj nezrodilo.“ Ani prehnaná architektonická monumentalita, ani rekordná veľkosť nedokázali pritiahnuť dostatok nájomcov, ktorí by dali komplexu život.

Symbol nekontrolovanej urbanizácie

New South China Mall sa postupne stal symbolom rýchlej urbanizácie a investičnej eufórie, ktorá v Číne sprevádzala roky hospodárskeho rastu. Podľa odborníkov išlo o dôsledok ľahkého prístupu ku kapitálu a špekulatívneho správania, nie racionálnych obchodných kalkulácií.

Victor Teo z Hongkonskej univerzity to pre CNN pomenoval priamo: „Mnohé z týchto projektov sú výsledkom kombinácie zbožného priania a špekulatívneho správania, nie rozumných obchodných výpočtov.“ Finančná kríza v roku 2008 situáciu ešte zhoršila a do roku 2013 sa zdalo, že šanca na záchranu projektu je prakticky nulová.

Pokus o návrat medzi živých

Po viac ako dekáde však prišiel pokus o obrat. Komplex prešiel rekonštrukciou, obnovili sa fasády, verejné priestory aj obchodné formáty. Objavili sa správy o výrazne vyššej obsadenosti a o návrate zákazníkov. Realita je však opatrnejšia. Reportáže z posledných rokov ukazujú, že hoci centrum už nie je úplne prázdne, veľká časť najmä horných poschodí zostáva nevyužitá.

Z terénnych pozorovaní je zrejmé, že život sa do komplexu vrátil len čiastočne. Obchody fungujú, ľudia sa pohybujú po chodbách, no pôvodná vízia globálneho nákupného magnetu sa nikdy nenaplnila.

Ako uzatvára reportérka priamo z lokality: „V Číne majú vo zvyku budovať všetko tak, aby to bolo najväčšie a najmohutnejšie. Niekedy to vyjde, inokedy – ako v tomto prípade – sa ukáže, že ambícia bola väčšia než realita.“

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie