Nový výskum prináša nádej pre alergikov na obľúbenú pochúťku. Riziko ťažkých reakcií zníži aj malá dávka

Alergia na arašidy patrí v Európe aj v Severnej Amerike medzi najčastejšie potravinové alergie u detí. Reakcia môže prísť v priebehu minút – od svrbenia a vyrážok cez opuch pier či tváre, bolesti brucha, vracanie a hnačku až po dýchavičnosť.

V najťažších prípadoch sa objaví anafylaxia, život ohrozujúci stav spojený s poklesom tlaku a problémami s dýchaním. Práve preto vedci hľadajú spôsoby, ako znížiť riziko vážnych reakcií pri náhodnom kontakte s arašidmi.

Ako však upozornil denník Pravda, nová štúdia z Kanady naznačuje, že ochranu môže priniesť aj podstatne nižšia dávka perorálnej imunoterapie, než sa bežne používa.

Arašidová imunoterapia nie je „liečba zo dňa na deň“

Perorálna imunoterapia arašidmi (OIT) je prístup, pri ktorom sa dieťaťu postupne zvyšuje množstvo arašidov v strave tak, aby sa zvýšil prah, pri ktorom sa spustí alergická reakcia. Cieľom nie je „bezstarostne“ jesť arašidy, ale lepšie chrániť dieťa pred náhodnou kontamináciou – napríklad v potravinách, kde sa arašidy objavia ako stopové množstvo, píše portál Sick Kids.

Bežné protokoly však pracujú s vyššími dávkami a často vyžadujú dlhšie trvanie, prísny lekársky dohľad a disciplinované dodržiavanie režimu. V praxi to môže narážať na viacero problémov: nepríjemnú chuť arašidov, obavy rodičov aj samotné vedľajšie účinky.

Pri imunoterapii sa totiž môžu objavovať alergické reakcie vrátane anafylaxie, čo je jeden z dôvodov, prečo niektoré rodiny liečbu predčasne ukončia.

Nový prístup: „Veľmi málo“ môže stačiť

Štúdia vedená The Hospital for Sick Children a Montreal Children’s Hospital prišla s otázkou, či na dosiahnutie prínosu treba naozaj vysokú udržiavaciu dávku. Výskumníci skúmali bezpečnosť a účinnosť veľmi nízkej udržiavacej dávky – 30 mg arašidového proteínu – a porovnali ju so štandardnou dávkou 300 mg, ako aj s prístupom úplného vyhýbania sa arašidom.

Autori zdôrazňujú, že ide o prvú štúdiu svojho druhu, ktorá priamo porovnáva bežne používanú arašidovú OIT s výrazne zníženou dávkou u detí. Vedúca výskumu Julia Upton hovorí pre Sick Kids, že výsledky priniesli prekvapivo jasný signál.

„Boli sme nadšení, že udržiavacie dávky arašidovej OIT môžu byť oveľa nižšie, než sa doteraz predpokladalo, a napriek tomu prispievajú k pozitívnym výsledkom.“ Zároveň dodala, že viac možností umožňuje lepšie prispôsobiť liečbu konkrétnemu dieťaťu.

 „Čím viac možností máme, tým lepšie môžeme podporiť skúsenosť pacientov a poskytovať zmysluplnú, individualizovanú starostlivosť.“

Ako presne prebiehal výskum

Štúdia publikovaná v Journal of Allergy and Clinical Immunology – In Practice náhodne zaradila 51 detí s alergiou na arašidy do troch skupín: veľmi nízka dávka (30 mg), štandardná dávka (300 mg) a skupina vyhýbania sa arašidom bez OIT. Deti mali pred zaradením potvrdenú alergiu a reagovali na 444 mg arašidového proteínu alebo menej v kontrolovaných potravinových testoch.

Po roku plánovaných kontrol sa ukázalo, že obe liečené skupiny zaznamenali významné a porovnateľné zvýšenie prahu alergickej reakcie, teda dokázali tolerovať vyššie dávky arašidového proteínu než pred liečbou.

V skupine 30 mg tolerovalo 443 mg alebo viac arašidového proteínu 13 z 17 detí. V skupine 300 mg to bolo 10 zo 17. Pri vyššej hranici 1 043 mg alebo viac tolerovalo 7 z 17 detí v 30 mg skupine a 8 zo 17 v 300 mg skupine. V skupine úplného vyhýbania sa arašidom netolerovalo 443 mg ani 1 043 mg žiadne dieťa (0 zo 17).

Dôležitým zistením bola aj bezpečnosť a „udržateľnosť“ liečby. V skupine s 30 mg dávkou bolo menej systémových nežiadúcich udalostí než v skupine s 300 mg dávkou. A aj keď v oboch skupinách došlo k odchodom zo štúdie, počet bol nižší pri 30 mg režime.

Menej reakcií, menší stres, viac rodín môže vydržať

Výskumníci upozorňujú, že práve kombinácia účinnosti a menšieho počtu nežiaducich reakcií môže rozhodovať o tom, či rodiny v liečbe vydržia. Thomas Eiwegger, spoluautor štúdie, to zhrnul prakticky: „Ide o takú malú dávku, že aj deti, ktorým nechutí, môžu v liečbe pokračovať.“

Zároveň dodal, že hranica potrebná na prínos môže byť ešte nižšia. „Je to prvýkrát, čo porovnávame štandardné dávky s takouto nízkou dávkou, no minimálna udržiavacia dávka potrebná na dosiahnutie prínosu môže byť dokonca ešte nižšia než 30 mg.“

Tím zároveň pripúšťa, že rodiny môžu mať rôzne ciele: niekto môže zostať pri veľmi nízkej dávke dlhodobo, iní môžu preferovať postupné zvyšovanie. Pediatrický alergológ Moshe Ben-Shoshan z Montreal Children’s Hospital zdôraznil, že výsledok môže posunúť dostupnosť terapie.

„Štúdia zistila, že veľmi malé množstvá arašidov, ktoré sú spojené s menším počtom reakcií, môžu byť pri perorálnej imunoterapii rovnako účinné ako veľké množstvá, čím sa liečba stáva bezpečnejšou a dostupnejšou,“ uzavrel.

Pre rodiny detí s alergiou na arašidy to neznamená „domáci experiment“. Výsledky však naznačujú, že budúce protokoly OIT môžu byť jednoduchšie, s menším počtom vedľajších reakcií a potenciálne prístupnejšie pre viac detí – vrátane tých, ktoré sú na alergén mimoriadne citlivé.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy