Jedna bežná baktéria z úst môže prispievať k rozvoju Parkinsonovej choroby. Vedci upozorňujú na dôkladnú hygienu
- Vedci odhalili, že baktérie zo zubov sa môžu presúvať do čriev a poškodzovať neuróny
- Môžu tým prispieť k Parkinsonovej chorobe
- Vedci odhalili, že baktérie zo zubov sa môžu presúvať do čriev a poškodzovať neuróny
- Môžu tým prispieť k Parkinsonovej chorobe
Každodenné návyky, ktoré považuješ za samozrejmosť, môžu mať pre tvoje telo a mozog oveľa väčší význam, než by si čakal. Niektoré z nich dokážu ovplyvniť zdravie dlhodobo a ticho, bez toho, aby si si toho všimol.
Vedci sa dlhodobo zaujímali o prepojenie medzi ústnou hygienou, črevami a mozgom, no až teraz priniesli konkrétne dôkazy, ktoré spájajú baktérie v ústach s rozvojom závažného neurologického ochorenia. Podľa nového výskumu môže starostlivosť o ústnu hygienu ovplyvniť zdravie mozgu a spomaliť alebo spustiť vážne neurologické ochorenie. O týchto zisteniach informoval web ScienceDaily.
Baktérie z úst cestujú do mozgu
Vedci z Južnej Kórey preukázali, že baktérie z úst môžu migrovať do čriev a ovplyvňovať mozgové bunky, čím potenciálne prispievajú k rozvoju Parkinsonovej choroby. Výsledky publikovali v časopise Nature Communications.
Parkinsonova choroba je časté neurologické ochorenie, ktoré sa prejavuje trasom, stuhnutosťou svalov a spomalenou pohyblivosťou. Postihuje približne 1–2 % ľudí nad 65 rokov, čo ju radí medzi najbežnejšie ochorenia mozgu spojené s vekom.
Kapsula baktérií Streptococcus mutans
Vedci zistili vyššie hladiny baktérie Streptococcus mutans, známej z kazov, v črevnom mikrobiome ľudí s Parkinsonom. Táto baktéria produkuje enzým urokanát reduktázu (UrdA) a metabolit imidazolpropionát (ImP). Obe látky sa nachádzali vo vyšších koncentráciách v črevách a krvi pacientov a ImP sa dokáže dostať až do mozgu, kde môže spôsobiť stratu dopamínových neurónov.
Pokusy na myšiach a mTORC1
Aby pochopili mechanizmus, vedci aplikovali S. mutans priamo do čriev myší alebo geneticky upravený E. coli produkujúci UrdA. V oboch prípadoch sa zvýšila hladina ImP v krvi a mozgu, čo spôsobilo poškodenie dopamínových neurónov, zvýšený mozgový zápal, problémy s pohybom a nárast alfa-synukleínu.
Ďalšie pokusy ukázali, že tieto účinky závisia od signálneho proteínového komplexu mTORC1. Inhibícia mTORC1 liekom znížila zápal, poškodenie neurónov, nahromadenie alfa-synukleínu a motorické problémy. „Naša štúdia poskytuje mechanistické pochopenie toho, ako ústne mikroorganizmy v črevách ovplyvňujú mozog a prispievajú k rozvoju Parkinsonovej choroby,“ uviedol profesor Ara Koh.
Tanec pomáha mozgu s Parkinsonom
Obyčajný tanec môže mať pre pacientov s touto chorobou prekvapivo silný účinok. Výskum z York University odhalil, že pravidelné tancovanie dokáže spomaliť, a v niektorých prípadoch dokonca mierne zlepšiť kognitívne funkcie ľudí s Parkinsonovou chorobou. O výskume sme ťa informovali v predchádzajúcom článku.
Štúdia sledovala pacientov, ktorí sa pravidelne zúčastňovali na špecializovaných tanečných programoch v Toronte – konkrétne Sharing Dance Parkinson’s pri National Ballet of Canada a Dance for Parkinson’s Disease v Trinity St. Paul’s Church. Účastníci absolvovali rozcvičky posediačky, cvičenia pri baletnej tyči, tance na zemi aj choreografie určené na verejné vystúpenie.
Tanečné kurzy zlepšujú kogníciu
Výsledky boli jasné: 43 tancujúcich pacientov si udržalo alebo dokonca zlepšilo skóre v testoch pamäti a myslenia, zatiaľ čo 28 pacientov bez fyzickej aktivity zaznamenalo mierny pokles. Vedci upozorňujú, že tanec stimuluje viacero oblastí mozgu súčasne – zapája hudbu, učenie krokov, rytmus, koordináciu tela aj interakciu s ostatnými ľuďmi.
Tanec tak kombinuje pohyb, sociálnu aktivitu a mentálnu stimuláciu – presne to, čo mozog pacientov s Parkinsonovou chorobou potrebuje, aby sa spomalil jeho úpadok. Okrem toho štúdia ukazuje, že pravidelný pohyb môže podporiť náladu, zvýšiť sebavedomie a zlepšiť kvalitu života. Hoci ide o relatívne malú štúdiu, výsledky naznačujú, že tanec môže byť jednoduchou, dostupnou a účinnou súčasťou terapie.
Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti
Zdroje: startitup.sk, nature.com, sciencedaily.com