Zubár varuje pred bežným hygienickým návykom Slovákov. „Štúdia ukázala o 49 percent vyššie riziko cukrovky“

Mnohí ľudia vnímajú vyplachovanie úst ústnou vodou ako symbol dôkladnej hygieny. Výskum z posledných rokov však ukazuje, že pravidelné používanie antibakteriálnych ústnych vôd môže mať následky, ktoré ďaleko presahujú ústnu dutinu.

„V tridsiatke ti kardiológ povie, aby si ústnu vodu vylial do toalety. Je veľmi dôležité brať túto radu vážne,“ varuje zubár Mark Burhenne, ktorý sa dlhodobo venuje vzťahu medzi ústnym zdravím a celkovým fungovaním organizmu.

Ako baktérie v ústach chránia srdce a cievy

V ústach nežijú iba baktérie, ktoré prispievajú k zápalu ďasien či kazu. Na povrchu jazyka a v slinách pôsobí pestré spoločenstvo mikróbov, ktoré sa podieľajú na premene dusičnanov prijatých z potravy na dusitany. Z nich si telo následne vytvára oxid dusnatý.

Oxid dusnatý patrí medzi najdôležitejšie regulačné molekuly cievneho systému. Rozširuje cievy, zlepšuje prietok krvi a pomáha udržiavať krvný tlak v zdravom rozmedzí.

Prehľadový článok v Oral Diseases presne opisuje, že bez „ústnej“ fázy sa tvorba oxidu dusnatého z dusičnanov výrazne oslabí. Potvrdzujú to aj slová Dr. Burhenna.

„Ústna voda zabíja baktérie na jazyku, ktoré produkujú 50 % oxidu dusnatého vo vašom tele – molekuly, ktorá udržiava cievy pružné. Žiadne baktérie = žiadny oxid dusnatý = váš krvný tlak prudko stúpa.“

V jednej z najcitovanejších štúdií publikovanej v časopise Free Radical Biology and Medicine zdraví dobrovoľníci používali sedem dní antiseptickú ústnu vodu s chlórhexidínom.

Účinok sa prejavil rýchlo. Hladiny dusitanov v krvi klesli a systolický krvný tlak sa zvýšil v priemere o 2 až 3,5 mmHg. Po vysadení ústnej vody sa hodnoty postupne vrátili späť.

Podobné zistenia priniesla aj randomizovaná štúdia publikovaná v American Journal of Hypertension. Výskumníci sledovali ľudí s liečenou hypertenziou a porovnávali účinky antibakteriálnej ústnej vody a obyčajného vyplachovania vodou.

Už po niekoľkých dňoch používania ústnej vody zaznamenali zníženú tvorbu dusitanov a merateľný nárast krvného tlaku. Aj tu sa potvrdilo, že stav ústnej dutiny ovplyvňuje aj zvyšok tela.

Ústna voda zvyšuje riziko cukrovky

Burhenne upozorňuje ešte na jeden problém, ktorý sa často prehliada. „Nikdy by som nepoužíval ústnu vodu dvakrát denne. Trojročná štúdia ukázala o 49 percent vyššie riziko cukrovky.“

V rámci portorickej štúdie SOALS vedci sledovali viac ako 900 dospelých s nadváhou alebo obezitou počas troch rokov. Zamerali sa aj na frekvenciu používania ústnej vody.

U ľudí, ktorí si ústa vyplachovali dvakrát denne alebo častejšie, zaznamenali výrazne vyššie riziko vzniku prediabetu a diabetu 2. typu v porovnaní s tými, ktorí ústnu vodu používali zriedkavo alebo vôbec.

Autori poukázali práve na narušenie tvorby oxidu dusnatého. V tej istej kohorte sa objavil aj vyšší výskyt novodiagnostikovanej hypertenzie. Treba však dodať, že pozorovacie štúdie nepreukazujú priamu príčinu, ale vzťah. Výskumníci to otvorene priznávajú. Zároveň však upozorňujú, že výsledky dávajú biologický zmysel a zapadajú do experimentálnych dát.

A teraz prichádza najpraktickejšia otázka. Čo teda odporúčajú odborníci namiesto rutinného „dezinfikovania“ úst?

Zubári pre The Guardian uviedli, že hlavným návykom má byť dôkladné čistenie zubov dvakrát denne fluoridovou pastou a pravidelné čistenie medzizubných priestorov, pretože práve tam sa drží povlak najvytrvalejšie.

Veľký dôraz kladú aj na časovanie čistenia zubov. Po kyslých nápojoch alebo ovocí odporúčajú počkať aspoň 30 až 60 minút, aby sklovina nebola mechanicky oslabená. Naopak večerné čistenie považujú za najdôležitejšie z celého dňa. Zubnú pastu treba po čistení vypľuť a ústa nevyplachovať, aby fluorid zostal na zuboch čo najdlhšie.

Čítaj viac z kategórie: Lifehacking