Slovensko je v zúfalej situácii: Táto zmena môže spôsobiť kolaps verejnej infraštruktúry

Slovensko stojí pred zmenou, ktorá môže zásadne ovplyvniť, ako budú v najbližších rokoch financované verejné projekty. Ide primárne o diaľnice, železnice, nemocnice či digitalizáciu štátu. Návrh nového viacročného rozpočtu Európskej únie na obdobie 2028 – 2034 mení nielen priority, ale aj samotnú logiku čerpania európskych peňazí.

Podľa analytika verejných financií Národnej banky Slovenska Mariána Labaja Slovensko na tento posun nie je investične pripravené. A čo je problém, v praxi to bude znamenať väčší tlak na domáci rozpočet.

Slovensko je v problémovej pozícii

Doterajší model bol pre Slovensko pohodlný. Viac ako dve dekády tvorili európske zdroje kľúčový motor verejných investícií. Problémom je, že domáce zdroje dlhodobo nestačia ani na bežné opotrebenie verejného majetku. Labaj upozorňuje, že podiel verejných investícií financovaných z domácich zdrojov sa v poslednom desaťročí pohyboval približne medzi 2 až 3 % HDP a Slovensko patrí v regióne k najslabším.

V porovnaní s krajinami, ktoré spolu so Slovenskom vstúpili do Európskej únie v roku 2004, sme dlhodobo na konci rebríčka. Česko investovalo z vlastných zdrojov v priemere o tretinu viac, pobaltské štáty dokonca o dve tretiny.

NBS: Slovensko sa od vstupu do EÚ vo veľkej miere spolieha na európske zdroje ako na motor verejných investícií. Domáce zdroje nepokrývajú ani len opotrebenie verejného majetku. EK navrhuje v rozpočte EU zmeny, ktoré môžu, okrem iného, znamenať menej peňazí na verejné investície. pic.twitter.com/CoylE3IoWW

— Peter Knazeje (@PeterKnazeje) January 19, 2026

Zmeny v rozpočte EÚ pritom môžu túto slabinu odhaliť veľmi rýchlo, tvrdí portál O peniazoch. Európska komisia navrhuje zásadnú prestavbu rozpočtovej architektúry.

Kým dnes ide drvivá väčšina európskych prostriedkov do dvoch veľkých oblastí – politiky súdržnosti (infraštruktúra, verejné budovy, školy, nemocnice, zamestnanosť) a spoločnej poľnohospodárskej politiky. Po novom sa majú tieto oblasti zjednotiť do jedného nástroja, v ktorom sa financovanie bude viazať na plnenie reformných míľnikov. Ide o logiku podobnú Plánu obnovy a odolnosti. Peniaze teda neprídu automaticky, ale až po splnení konkrétnych podmienok.

Z pohľadu praxe má takýto prístup dva zásadné dôsledky. Prvým je neistota v časovaní čerpania: ak sú finančné prostriedky viazané na reformy, oneskorenie legislatívy, verejného obstarávania či prípravy projektov môže znamenať, že investície sa posunú alebo zastavia.

Druhým dôsledkom je rastúca potreba „preklenovacieho“ financovania – buď z bežného rozpočtu, alebo cez dlh. Ak štát nevie investície plánovať v realistických harmonogramoch a nemá rezervu v domácom rozpočte, výsledkom býva improvizácia: projekty sa rozbiehajú neskoro, sú drahšie, alebo sa odkladajú.

Posúvajú sa aj priority

Návrh rozpočtu Európskej únie prináša aj posun priorít, tvrdí TASR. Únia čelí novým výzvam a orientuje sa viac na technologickú konkurencieschopnosť, klimatickú adaptáciu, obranný priemysel, bezpečnosť, energetiku či dopravnú mobilitu. To zužuje priestor pre tradičné kohézne výdavky a podľa Labaja to môže znamenať, že objem garantovanej podpory pre Slovensko sa pravdepodobne zníži. Inými slovami, aj keby sme administratívne zvládli nové pravidlá, nemusíme dostať toľko zdrojov ako v minulosti.

Kritické je, že slovenské verejné financie si nevytvárajú dostatočnú investičnú kapacitu. Labaj používa ukazovateľ – tzv. hrubé úspory, čo je rozdiel bežných príjmov a bežných výdavkov verejnej správy. A ten naznačuje, koľko priestoru má štát na investície bez toho, aby sa zadlžoval. Slovensko má tieto úspory dlhodobo nízke, a teda nemá stabilnú rezervu na spolufinancovanie alebo na financovanie oblastí, ktoré EÚ už nepokryje v dostatočnej miere.

„Putinovo Rusko je Frankensteinovo monštrum“: Kolaps krajiny sa blíži, tvrdí bývalá ruská novinárka

Slovensko potrebuje posilniť domácu investičnú pripravenosť. V praxi to znamená prehodnotiť štruktúru výdavkov tak, aby z bežných príjmov vznikal reálny priestor na investície, zlepšiť prípravu projektov a nastaviť zodpovedné rozpočtové plánovanie.

Ak sa pravidlá čerpania európskych peňazí sprísnia a zdrojov bude menej, krajiny s pevnejšou domácou investičnou kapacitou prejdú zmenou ľahšie. Slovensko si túto kapacitu bude musieť vybudovať – inak bude modernizácia infraštruktúry a verejných služieb čoraz viac závislá od dlhu, odkladov a krízového „hasenia“ problémov.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika