Zdroj chorôb sa ukrýva v ústach, varuje zubár. Prispieva k Alzheimeru, cukrovke aj ťažkému COVIDu

Zuby a ďasná neplnia len estetickú funkciu. Výskum za posledné desaťročia jasne ukazuje, že stav ústnej dutiny súvisí s fungovaním celého organizmu. Chronický zápal v ústach sa totiž nekončí pri ďasnách. Vstupuje do krvného obehu, ovplyvňuje imunitnú odpoveď a vytvára prostredie, v ktorom sa ľahšie rozvíjajú civilizačné ochorenia. 

Tento pohľad dnes podporujú stovky štúdií, ktoré spájajú ochorenia ďasien so zvýšeným rizikom srdcovocievnych chorôb, cukrovky či demencie. Práve na tomto základe vznikla v New Yorku klinika Smile House, ktorú jej zakladatelia neoznačujú ako zubnú ambulanciu, ale ako kliniku dentálnej dlhovekosti.

Dr. Jonathan B sa netají tým, že sa inšpiroval svetom longevity medicíny. „Keď počúvate odborníkov na dlhovekosť, hovoria o pilieroch ako spánok, výživa, pohyb a mentálna pohoda. Ja k nim pridávam piaty pilier, a tým je ústne zdravie,“ povedal pre New York Post.

Ústne zdravie v kontexte celkového zdravia

Jedným z najčastejších problémov je ochorenie ďasien spôsobené hromadením zubného povlaku. Pri zanedbanej hygiene sa baktérie množia a vyvolávajú chronický zápal.

Levine upozorňuje, že dôsledky presahujú hranice ústnej dutiny. „Baktérie, ktoré spôsobujú zápal v ústach, sa dostávajú aj do iných častí tela, kde sa podieľajú na vzniku ochorení.“

Ako príklad uvádza baktériu Porphyromonas gingivalis, ktorú nazýva „verejný nepriateľ číslo jeden v ústach, pokiaľ ide o chronický zápal“. Podľa jeho slov sa táto baktéria „objavuje v bunkách pri syndróme priepustného čreva, v amyloidových plakoch pri Alzheimerovej chorobe, v krčných tepnách u pacientov so srdcovocievnymi ochoreniami a na mnohých ďalších miestach.“

Hoci moderná medicína pracuje opatrne s príčinnými súvislosťami, vedecké práce z posledných rokov potvrdzujú, že parodontálne baktérie sa v tkanivách mimo úst nevyskytujú náhodou.

Najtvrdší príklad z posledných rokov prišiel počas pandémie. Štúdia publikovaná v Journal of Clinical Periodontology ukázala, že pacienti s ochorením ďasien mali výrazne vyššie riziko ťažkého priebehu COVID-19.

Konkrétne išlo o viac než trojnásobnú pravdepodobnosť hospitalizácie na jednotke intenzívnej starostlivosti a viac než štvornásobné riziko potreby umelej pľúcnej ventilácie. Tieto dáta poslúžili ako tvrdý dôkaz, že zápal v ústach oslabuje celkovú odolnosť organizmu.

Ako stav zubov ovplyvňuje kardiovaskulárny systém

Podobne presvedčivé dôkazy existujú v oblasti kardiovaskulárnych ochorení. Veľký európsky prehľad dôkazov publikovaný v European Heart Journal Supplements ukazuje, že ľudia s ťažkou parodontitídou majú vyššie riziko infarktu myokardu a mozgovej príhody.

Mechanizmus sa opiera o chronický zápal, zvýšenú hladinu C-reaktívneho proteínu a priamu prítomnosť parodontálnych baktérií v aterosklerotických plátoch. Zápal v ústach tak nepriamo prispieva k zhoršeniu elasticity ciev a k rýchlejšiemu progresu aterosklerózy, čo sú procesy úzko spojené so starnutím.

Významnú úlohu zohráva aj prepojenie medzi ochoreniami ďasien a metabolickým zdravím. Výskumy publikované v Diabetes Care potvrdzujú obojsmerný vzťah medzi parodontitídou a cukrovkou 2. typu.

Chronický zápal znižuje citlivosť buniek na inzulín a postupne oslabuje metabolickú rovnováhu organizmu. Súčasne zvýšená hladina cukru v krvi vytvára v ústnej dutine prostredie, v ktorom sa patogénne baktérie ľahšie množia a agresívnejšie pôsobia na ďasná. Tento bludný kruh zvyšuje riziko komplikácií a skracuje obdobie života prežitého v dobrom zdraví.

Z pohľadu dlhovekosti to znamená, že zanedbaná ústna hygiena nepriamo urýchľuje biologické starnutie a znižuje schopnosť organizmu vyrovnávať sa s ďalšími záťažami.

Čítaj viac z kategórie: Lifehacking