Mzdy stoja, ceny rastú a štát si berie čoraz viac: Odborník radí, ako zvládnuť konsolidáciu (ROZHOVOR)

Konsolidácia agresívne zaútočila na financie a rozpočty slovenských domácností. Vyššie dane, drahšie potraviny, rast cien energií aj bývania menia spôsob, akým rodiny premýšľajú o peniazoch. To, čo ešte pred pár rokmi fungovalo bez väčších obáv, dnes prestáva stačiť. Rezervy sa stenčujú, splátky rastú a neistota núti ľudí hľadať odpovede.

Ako si nastaviť rozpočet tak, aby domácnosť zvládla aj horšie obdobie? Máme viac šetriť alebo radšej zvyšovať príjem? Kedy je dlh už nebezpečný a akú veľkú finančnú rezervu naozaj potrebujeme?

O tom, čo robiť ako prvé a kde má väčšina rodín stále slepé miesta, sme sa zhovárali s Jánom Tonkom, Head of Personal Finance v spoločnosti Finax. Rozhovor prináša praktické odporúčania, ktoré môže začať používať každá domácnosť už dnes. 

• Je lepšie splácať dlhy rýchlejšie, alebo si radšej nechať hotovosť bokom?
• Akú vysokú finančnú rezervu potrebujú slovenské domácnosti?
• Pri akej výške úrokovej sadzby by sme mali spozornieť?
• Čo by mala urobiť každá slovenská domácnosť počas konsolidácie ako prvé?

Slovenské domácnosti dnes čelia vyšším cenám potravín, energií, služieb aj bývania. Kde podľa vás ľudia pociťujú zdražovanie najviac a prečo?

Najväčší finančný tlak domácnosti cítia pri bývaní, potravinách a doprave. Sú to výdavky, bez ktorých sa nedá fungovať a v mnohých rodinách zhltnú približne polovicu mesačného rozpočtu. Preto ich zdražovanie bolí najviac. Keď rastú ceny energií, nájomné alebo bežný nákup v obchode, ľuďom zostáva menej peňazí na ostatné veci.

Situáciu však často zhoršujú aj výdavky, ktoré nie sú nevyhnutné pre život. Patria sem nové mobily, časté donášky jedla či stravovanie v reštauráciách, dovolenky na dlh alebo zbytočne veľa oblečenia.

Rast inflácie sa síce oficiálne spomaľuje, no mnohí majú pocit, že míňajú viac než pred rokom. Je tento pocit oprávnený?

Čiastočne áno, nie je to len zdanie. Inflácia na Slovensku v roku 2025 dosiahla 4 % a patrila medzi najvyššie v Európskej únii. Popri oficiálnej inflácii však veľkú rolu zohráva aj tzv. inflácia životného štýlu. Aj keď nám príjmy dlhodobo rastú, máme prirodzenú tendenciu postupne míňať čoraz viac. Každému odporúčam aspoň tri mesiace poctivo sledovať všetky výdavky. Mnohí až vtedy zistia, koľko peňazí minú na drobnosti, ktoré im v živote veľa neprinášajú.

Do akej miery ovplyvňujú rodinné financie vyššie dane, odvody a poplatky zavádzané v rámci konsolidácie verejných financií?

Zvýšenie DPH na 23 % od januára 2025 vidíte v podstate na každom bločku z obchodu. Oveľa väčším problémom je však to, že slovenské mzdy v porovnaní s okolitými krajinami stagnujú. Zatiaľ čo v Poľsku alebo Česku životná úroveň a kúpna sila rastú rýchlejšie, my prešľapujeme na mieste. Štát nám z peňaženiek berie viac, ale naše výplaty tomu tempu jednoducho nestíhajú. Musíme sa preto oveľa viac spoliehať na vlastnú efektivitu a prevzatie plnej kontroly nad svojimi peniazmi.

Veriť, že sa o vás štát postará, je finančná samovražda. Konsolidáciu najviac schytajú živnostníci (ROZHOVOR)

Sú niektoré skupiny domácností zasiahnuté výraznejšie než iné? Kto je dnes najzraniteľnejší?

Najhoršie sú na tom ľudia žijúci od výplaty do výplaty, ktorí nemajú žiadnu finančnú rezervu. V ich prípade stačí pokazená práčka, vyšší účet za energie alebo výpadok príjmu a celý rozpočet sa zrúti ako domček z karát.

Zraniteľní sú aj samoživitelia, seniori a domácnosti s nízkymi príjmami, kde výdavky na základné potreby tvoria väčšinu rozpočtu. Títo ľudia už nemajú z čoho uberať a každé zdraženie ich zasahuje okamžite a naplno.

Čo by mala urobiť bežná slovenská domácnosť ako prvé, keď cíti, že jej mesačný rozpočet je čoraz napätejší?

V prvom kroku je potrebné úprimne sa pozrieť na svoje financie a nastaviť si finančné zrkadlo. Nájdite si jednoduchú aplikáciu na správu osobných financií, Excel alebo zápisník a tri mesiace sledujte všetky svoje výdavky. Potom si spravte druhý zoznam, kde budú veci, ktoré vám v živote prinášajú skutočnú radosť. Ak nájdete výdavok, ktorý nie je ani v kategórii potreba ani v kategórii radosť, okamžite ho zrušte.

Ktoré výdavky majú ľudia tendenciu podceňovať, hoci im dlhodobo „požierajú“ financie?

Ide najmä o nenápadné pravidelné výdavky. Bankové poplatky za drahé účty sa vedia nazbierať do naozaj vysokých súm. Veľkým nákladom je aj auto, najmä jeho strata hodnoty a priebežné náklady naň, ktoré ľudia berú ako samozrejmosť.

Podceňujú sa aj časté donášky jedla, obedy mimo domu a drobné každodenné nákupy. K tomu sa pridáva aj mesačné predplatné služieb, ktoré už dávno nevyužívame. Práve tieto malé položky po desiatkach eur mesačne dlhodobo oberajú rozpočet o peniaze, ktoré by mohli slúžiť na rezervu či budúcnosť.

zdroj: Pixabay/analogicus, Unsplash/Towfiqu barbhuiya

Má v dnešnej situácii ešte zmysel šetriť, alebo je dôležitejšie hľadať spôsoby, ako si zvýšiť príjem?

Čítaj viac z kategórie: Rozhovory