Popoludňajšia únava ako skryté varovanie: Diabetológ hovorí o stave, ktorý vedie k cukrovke

Okolo tretej popoludní sa v mnohých kanceláriách deje tá istá scéna. Oči začnú páliť, písmená na monitoroch sa akosi zlievajú a telo si pýta jedinú vec: vypnúť. Mnohí siahnu po káve, čaji alebo niečom sladkom a berú to ako „normálnu” cenu za dlhší pracovný deň.

Lenže práve toto pravidelné popoludňajšie vyčerpanie môže v niektorých prípadoch znamenať viac než len slabšiu chvíľu. Opakovaný výrazný útlm okolo 15.00 môže súvisieť so stavom, ktorý často predchádza cukrovke 2. typu.

Ako rozoznať bežnú únavu od metabolického problému?

Najprv si treba ujasniť dôležitú vec. Ľudský organizmus nefunguje na konštantnej úrovni výkonu. Pozornosť, reakčný čas aj bdelosť v priebehu dňa kolíšu.

Popoludní, najčastejšie medzi 13.00 a 15.00, dochádza k prirodzenému poklesu výkonnosti. Tento mierny útlm neznamená poruchu a môže nastať aj pri rozumne nastavenej strave a dobrom spánku. Problém vzniká vtedy, keď prejde do pretrvávajúcej únavy, ktorú sprevádza „mozgová hmla”, neznesiteľné chute a pocit, že bez kofeínu a koláčika sa to nedá zvládnuť.

„Pretrvávajúca únava okolo tretej popoludní môže niekedy naznačovať skrytú inzulínovú rezistenciu,“ upozorňuje diabetológ G.Krishna Mohan Reddy. Inzulínová rezistencia vzniká vtedy, keď bunky (hlavne vo svaloch, pečeni a tukovom tkanive) prestanú správne reagovať na inzulín. Ide o hormón, ktorý riadi vstup glukózy do buniek.

Obed plný sacharidov môže takisto spôsobiť popoludňajší útlm. „Po jedle s vysokým obsahom sacharidov môže hladina cukru v krvi rýchlo stúpnuť. Telo uvoľní viac inzulínu, aby ju udržalo pod kontrolou. Následne môže hladina cukru rýchlo klesnúť, čo vedie k únave, spomaleniu alebo mozgovej hmle,“ cituje diabetológa portál Hindustan Times.

Dôležité je teda rozlíšiť bežný cirkadiánny pokles od metabolického problému. Odborník zároveň upozorňuje aj na ďalšie príznaky inzulínovej rezistencie, ako je nárast brušného tuku, ťažšie chudnutie či podráždenosť alebo tras, keď sa konzumácia jedla oneskorí.

Riziká spojené s inzulínovou rezistenciou

Inzulínová rezistencia nezasahuje iba jednu oblasť. Odborné prehľady opakovane poukazujú na súvis medzi inzulínovou rezistenciou a zvýšeným kardiometabolickým rizikom, vrátane vyššieho výskytu aterosklerózy, hypertenzie a porúch lipidového profilu.

Významnú úlohu zohráva aj hormonálne zdravie. U žien sa inzulínová rezistencia často spája so syndrómom polycystických ovárií. Okrem toho sa však preukázal súvis aj s nealkoholovým stukovatením pečene. Dobrou správou je, že v počiatočných fázach dokáže úprava životného štýlu obnoviť citlivosť buniek na inzulín a stabilizovať metabolizmus.

Prakticky to znamená zaradiť na tanier kvalitný zdroj bielkovín, napríklad kuracie mäso, rybu, vajcia, tofu alebo strukoviny, doplniť ho väčšou porciou zeleniny a pridať primerané množstvo komplexných sacharidov, ako sú celozrnné obilniny či kvalitné prílohy s vyšším obsahom vlákniny. Organizmus tak získava energiu postupne a mozog pracuje na stabilnom prísune glukózy bez dramatických výkyvov.

Ak sa popoludňajší útlm opakuje, pomôcť môže fyzická aktivita. Rýchla 10- až 15-minútová chôdza po obede zlepší využitie glukózy a často odstráni „mentálnu hmlu“ efektívnejšie než ďalšia šálka kávy. Pravidelný spánok s pevne nastaveným režimom navyše optimalizuje hormonálnu reguláciu vrátane citlivosti na inzulín, pretože nedostatok spánku preukázateľne zhoršuje inzulínovú rezistenciu už po niekoľkých dňoch.

Keď sa k tretej hodine popoludní pridajú spomínané príznaky, ako výrazné chute na sladké, nárast brušného tuku či silná podráždenosť, oplatí sa zvoliť aj medicínsky krok. Lekár vie skontrolovať glykémiu nalačno, lipidový profil a ďalšie ukazovatele. Vyšetrenia dajú odpoveď, či ide o bežný pokles energie, alebo o metabolický signál, ktorý si vyžaduje okamžitý zásah.

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing