Ešte nie je koniec: V DNA potomkov obyvateľov Černobyľu našli 40 rokov po tragédii genetickú mutáciu

Možno by sa zdalo, že jedna z najvýraznejších tragédií minulého storočia už patrí do učebníc dejepisu. Černobyľ však stále „doznieva“ aj tam, kde by sme to nečakali — v biológii ďalšej generácie. Takmer 40 rokov po havárii jadrovej elektrárne v Černobyle vedci objavili merateľné genetické zmeny v DNA detí ľudí, ktorí pracovali na likvidácii následkov katastrofy. Nová štúdia prináša dôležité dôkazy o tom, že radiácia môže zanechať biologickú stopu aj v ďalšej generácii, hoci na prvý pohľad sa život dávno vrátil do normálu.

Výskumníci analyzovali genómy potomkov pracovníkov vystavených ionizujúcemu žiareniu a porovnali ich s kontrolnou skupinou. Zamerali sa na špecifický typ zmien nazývaný „clustered de novo mutations“ — teda zoskupené nové mutácie, ktoré sa objavia u detí, no nie u rodičov. Ide o jemný, no dôležitý signál, ktorý môže pomôcť lepšie pochopiť dlhodobé dôsledky podobných katastrof.

130 pracovníkov Černobyľu

Štúdia sledovala 130 detí pracovníkov, ktorí po výbuchu v roku 1986 čistili kontaminované územie. Vedci porovnali ich genómy s viac než tisíckou detí rodičov bez expozície radiácii. Výsledky ukázali vyšší počet zoskupených mutácií v DNA potomkov vystavených rodičov. V priemere sa objavilo približne 2,65 takýchto mutácií na dieťa, zatiaľ čo v kontrolnej skupine len okolo 0,88.

Tieto mutácie pravdepodobne vznikli pri poškodení DNA rodičov radiáciou a následnej nedokonalej oprave genetického materiálu. Vedci zároveň pozorovali súvislosť medzi odhadovanou dávkou radiácie a počtom mutácií u detí.

Opustené „mesto duchov“ za 100 miliárd dolárov: Megalomanský projekt mal prekonať Dubaj, zničila ho jediná vec

Radiácia Černobyľu

Otázka, či sa genetické poškodenie z radiácie prenáša na ďalšie generácie, zostávala desaťročia nejasná. Niektoré staršie výskumy, o ktorých informuje NucNet, nenašli jasné dôkazy o prenose genetického poškodenia, čo prinieslo istú mieru upokojenia. Nový výskum v Science Alert použil odlišný prístup.

Namiesto hľadania akýchkoľvek mutácií sa vedci zamerali na konkrétny „podpis“ radiácie — zoskupené poškodenia DNA, ktoré vznikajú pri jej lámaní. Tento prístup umožnil odhaliť jemnejšie genetické stopy, ktoré predchádzajúce analýzy prehliadli.

Ionizujúce žiarenie vytvára v bunkách reaktívne molekuly kyslíka, ktoré môžu lámať vlákna DNA alebo meniť jej chemickú štruktúru. Takéto poškodenie sa síce často opraví, no proces opravy môže zanechať drobné genetické chyby. Ak sa poškodenie objaví v reprodukčných bunkách, môže sa preniesť na potomkov. Výskum ukazuje, že práve tento mechanizmus pravdepodobne vysvetľuje zistené mutácie.

zdroj: Unsplash/Eneqvist, Bardash

Mutácie nespôsobujú ochorenia

Dôležitý záver štúdie znie prekvapivo upokojujúco. Vedci nenašli dôkazy, že tieto mutácie výrazne zvyšujú riziko ochorení. Väčšina zmien sa nachádza v oblastiach DNA, ktoré priamo neovplyvňujú fungovanie génov. Výsledky teda naznačujú biologický vplyv radiácie, no nie automaticky vyššie zdravotné riziko.

Odborníci zdôrazňujú, že ide o jemné genetické zmeny, ktoré skôr pomáhajú pochopiť dlhodobé účinky katastrofy než predpovedať konkrétne choroby.

Havária v roku 1986 predstavovala najväčšie nekontrolované uvoľnenie radiácie v histórii a zasiahla milióny ľudí v Európe. Výskum následkov pokračuje dodnes, pretože biologické efekty sa môžu prejavovať desaťročia. Vedci sledujú pracovníkov, obyvateľov aj ďalšie generácie, aby pochopili, ako radiácia ovplyvňuje genetiku, rakovinu či starnutie. Nová štúdia zapadá do širšieho trendu — skúmať dlhodobé a transgeneračné účinky environmentálnych katastrof.

Zistenia majú význam nielen pre históriu Černobyľa. Pomáhajú lepšie odhadovať riziká radiácie pri jadrových nehodách, medicínskych zákrokoch aj vesmírnych misiách. Ukazujú tiež, že genetické následky katastrof nemusia byť dramatické, no môžu byť merateľné aj po desaťročiach. Takmer štyri desaťročia po výbuchu tak Černobyľ stále poskytuje odpovede — a zároveň nové otázky o tom, ako citlivo reaguje ľudská DNA na extrémne prostredie.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti