Skolabuje ruská ekonomika? Odborníci vysvetľujú, čo príde ďalej, a prečo v Moskve rastú problémy rýchlejšie ako v Kyjeve

Ekonomiky Ruska aj Ukrajiny sa štyri roky po začiatku plnohodnotnej invázie menia priamo pred očami. Vojna už nie je len o bojoch na fronte – jej dôsledky cítiť v cenách potravín, daniach, náborových plagátoch aj v tom, ako firmy plánujú svoju budúcnosť. Otázka znie jednoducho: môže ekonomika rozhodnúť o výsledku vojny?

Rusko sa snaží udržať vojnový rozpočet, no účet platia bežní ľudia. Ukrajina drží ekonomiku v chode napriek útokom, jej rast je však pomalší, než si želala. Zároveň sa otvára nový smer – krajina sa po malých krokoch prepája s ekonomikou EÚ a niektoré odvetvia si našli cestu k partnerstvám aj počas vojny, píše BBC. Obe strany majú svoje silné aj slabé miesta.

• Ukrajina: odolnosť pod útokmi a postupné prepojenie s EÚ
• Problémy v dlhodobom horizonte
• Priemysel, drony, zbrane a digitálna infraštruktúra
• Vojna ničí ekonomiky Ruska aj Ukrajiny

Pozreli sme sa na to, ako vojnová ekonomika zasahuje každodenný život – od cien a daní až po pracovný trh – a čo to môže znamenať pre ďalší vývoj konfliktu. Rusista Karel Svoboda a bezpečnostný analytik Vladimír Bednár vysvetľujú, či ekonomický tlak dokáže vojnu skôr brzdiť, alebo ju naopak ešte predĺžiť.

Rusko: vojnová ekonomika, vyššie dane a rast cien v obchodoch

V Rusku je vojna prítomná aj tam, kde by ju človek nečakal. V mestách ako Jelec či Lipeck sa objavujú vojenské náborové billboardy a symboly tzv. špeciálnej operácie. Najvýraznejší signál je však finančný. Štát potrebuje peniaze a hľadá ich v daniach. Jedným z najdôležitejších krokov bolo zvýšenie DPH z 20 % na 22 % od 1. januára, uvádza BBC. Ide o priamy zásah do cien.

Keď rastie daň z pridanej hodnoty, zdražie takmer všetko, uvádza Trend. Ľudia to cítia v potravinách, v drogérii aj v bežných službách.

Ruskí spotrebitelia začali hovoriť o prudkom zdražovaní najmä na prelome rokov. Podľa údajov štatistického úradu Rosstat vyskočili supermarketové ceny o 2,3 % za menej než mesiac. To je výrazný skok za krátky čas, uvádza BBC.  Zdroj navyše porovnával rovnaký nákupný košík 59 základných položiek v Moskve. V roku 2024 stál 7 358 rubľov. V januári 2026 už 8 724 rubľov. To je nárast o 18,6 % a ľuďom sa to ťažko dobieha, aj keď mzdy v minulých rokoch rástli.

Najviac zdraželi konkrétne produkty. Ovocie a zelenina približne o 15 % oproti roku 2024. Mliečne výrobky rástli ešte prudšie a v rámci sledovaného košíka vyskočili až o 41 %. To je najvyšší nárast v rámci dvoch rokov. Zdražovanie sa spája aj s tým, ako funguje ruská ekonomika pod sankciami. Import je citlivý na kurz rubľa a na logistiku. Úvery sú drahé. Firmy hlásia nedostatok pracovníkov. A štát tlačí na vojnovú výrobu, čo skresľuje celý trh, uvádza Reuters. Situácia doslova núti Rusov z chudobnejších regiónov k vstupu do armády. 

Ekonomika sa prejavuje aj vo vývoji obranného priemyslu. Situáciu hodnotí aj odborník na rusko-ukrajinský konflikt a bezpečnostný analytik Vladimír Bednár. „V obrannom plánovaní sa za dlhodobý horizont považuje obdobie presahujúce 15 rokov. Avšak už v krátkodobom horizonte, teda v období do 6 rokov, takýto ekonomický vývoj významne obmedzí schopnosť viesť vojnu efektívne, najmä z hľadiska materiálneho zabezpečenia, obnovy techniky a udržateľnosti výrobných kapacít,“ tvrdí. 

Zároveň však varuje pred jednoduchými závermi. Zhoršovanie ekonomickej situácie podľa neho automaticky neznamená oslabenie politickej vôle Moskvy pokračovať v konflikte.

„Ruská federácia už v predchádzajúcich fázach konfliktu preukázala schopnosť adaptácie na materiálne obmedzenia — napríklad reakciou na problémy s náhradou strát techniky bolo zvýšené nasadenie jednorazovo použiteľných útočných peších skupín, čo predstavuje substitúciu kapitálovo náročných prostriedkov ľudskou silou,“ vysvetľuje analytik.

Takýto prístup má však podľa neho aj spätný dopad na samotnú ekonomiku. Muži, ktorí bojujú na fronte, chýbajú v továrňach a priemyselných závodoch, čo ďalej oslabuje výrobné kapacity krajiny. Tento fenomén má však následný dopad aj na ekonomiku krajiny, ktorá je decimovaná sankciami. 

Sankcie fungujú, no Rusko sa im prispôsobuje

Dôležitým faktorom zostávajú aj medzinárodné sankcie. Tie síce podľa odborníkov ruskú ekonomiku postupne oslabujú, ich účinok je však limitovaný.

Rusista a politológ z Karlovej univerzity Karel Svoboda poukazuje najmä na rastúce finančné zaťaženie štátu. „Rusko vynakladá pomerne vysokú časť HDP na vojnu, navyše je úroková miera na vysokej úrovni 15,5 percenta. To okrem iného znamená, že tento rok bude na obsluhu dlhu vynakladať približne štyri bilióny rubľov, čo je veľmi zhruba desať percent výdavkov štátneho rozpočtu. To sú pomerne vysoké sumy,“ hovorí Svoboda.

Paradoxom ruskej vojnovej ekonomiky je podľa neho postoj centrálnej banky, ktorá sa zdráha rýchlo znižovať úrokové sadzby. To síce pomáha brzdiť infláciu, zároveň však dusí civilný priemysel.

„Centrálna banka Ruska navyše nechce znižovať sadzby príliš rýchlo, čo má vplyv na civilný priemysel. Paradoxne sa však môže stať, že krachy firiem privedú nových záujemcov o vojnu, pretože si budú chcieť zarobiť,“ dodáva Svoboda. Tieto kroky robí centrálna banka preto, aby zabezpečila možnosť pokračovania v konflikte ekonomicky. Ale ďalší vývoj nie je možné úplne riadiť s veľkou mierou istoty. 

Scenáre ďalšieho vývoja

 Naša historická skúsenosť s vojenskými konfliktmi ukazuje jednu podľa Bednára na zásadnú vec. A to,„ že dlhodobá akumulácia štrukturálnych problémov môže vytvoriť podmienky pre nelineárny zlom. Po období relatívne pomalého úpadku môže dôjsť k bodu zlomu, ktorý sa prejaví masívnym ekonomických krachom a následne sekundárnymi dôsledkami — napríklad politickou nestabilitou, mocenskými konfliktmi alebo rozpadom Ruska,“ tvrdí slovenský odborník.

Bednár zároveň uvádza scenár, ktorý má podľa neho najvyššiu mieru pravdepodobnosti: „Z odborného hľadiska preto nejde o striktne alternatívne scenáre. Najpravdepodobnejšia trajektória je dlhodobé postupné vyčerpávanie, ktoré však zvyšuje riziko náhlej krízovej epizódy v neskoršej fáze. Kľúčové bude tempo adaptácie ruského hospodárstva, schopnosť štátu presmerovávať zdroje do vojnového úsilia a miera sociálno-politickej odolnosti režimu v podmienkach pretrvávajúceho sankčného tlaku.“

Podobne to vidí aj politológ Karel Svoboda, podľa ktorého Rusko zatiaľ ešte má kam siahnuť, no ďalšie zvyšovanie daní a problémy firiem postupne oslabujú ekonomiku aj schopnosť získavať nových vojakov.

Malé podniky v Rusku sú pod tlakom

Ekonomika Ruska sa teda zameriava na vojenský konflikt a na pokrytie jeho potrieb. To však má vážne dopady na ekonomiku a život ľudí. Hlavne v oblasti cien. Zdražovanie cíti aj lokálny biznis. Majitelia malých prevádzok hovoria, že rastú účty za energie, nájom aj dane. Vyššia DPH zdražuje suroviny. Výsledok je jednoznačný: obchodníci musia zdvihnúť ceny alebo znížiť kvalitu. Niektorí sú na pomedzí a podnikatelia majú strach, či vôbec prežijú, pripomína BBC. 

V regiónoch sa k tomu pridáva aj nový typ neistoty. Ukrajinské drony zasiahli viaceré oblasti Ruska. V mestách pribúdajú protiletecké sirény a núdzové kryty, ktoré pred rokom 2022 neexistovali. Aj to je ekonomický náklad, hoci sa v účtenke neobjaví priamo. 

Kľúčové bude politické vedenie a spoločenská klíma v krajine. „Ak si Rusko udrží politickú a spoločenskú vôľu pokračovať vo vojne na Ukrajine, ďalšie ekonomické zhoršovanie samo osebe nemusí viesť k jej ukončeniu. Skôr možno očakávať postupnú degradáciu efektívnosti vedenia vojny, rast nákladov, znižovanie technologickej úrovne nasadzovaných prostriedkov a rastúcu záťaž na mobilizačný a fiškálny systém štátu. Kľúčovou premennou preto nie je len stav ekonomiky Ruskej federácie, ale najmä schopnosť režimu udržať domácu politickú stabilitu v podmienkach dlhodobej vojny,“ dodáva Bednár. 

Schopnosť udržania aspoň súčasného nasadenia je kľúčová. Vyplýva však okrem politických faktorov aj zo schopností ekonomiky. Práve ekonomická realita formuje životy občanov, ich blahobyt a do veľkej miery aj ich podporu vojenského konfliktu. Keďže to spolu organicky súvisí. 

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika