Odborníčky varujú: Chronický stres v tele „vypína“ kľúčovú poistku a zvyšuje hormón, ktorý nahráva rakovine
- Chronický stres drží hormón vysoko aj v čase, keď by mal prirodzene klesať
- Podľa odborníkov to môže podporiť rozvoj rakoviny a oslabiť účinok liečby
- Chronický stres drží hormón vysoko aj v čase, keď by mal prirodzene klesať
- Podľa odborníkov to môže podporiť rozvoj rakoviny a oslabiť účinok liečby
Kortizol patrí medzi kľúčové hormóny, bez ktorých by telo nedokázalo fungovať. Podporuje sústredenie, pripravuje telo na výkon, reguluje zápalové procesy, aktivuje metabolizmus a mnoho ďalších procesov.
Problém vzniká vtedy, keď je kortizol dlhodobo zvýšený, napr. vplyvom chronického stresu, čo môže výrazne zhoršiť spánok, oslabiť imunitné funkcie a narušiť procesy bunkovej obnovy. Takýto stav potom súvisí aj s vyšším rizikom viacerých ochorení.
„Naše údaje naznačujú, že psychosociálny stres, najmä ak je chronický, je prispievajúcim faktorom k rozvoju rakoviny aj k reakcii na protinádorovú liečbu,“ varuje onkologička Dr. Kimberly Bussey.
Čo robí dlhodobo zvýšený kortizol s telom?
Za normálnych okolností kortizol stúpa krátko pred prebudením. Mobilizuje energiu, zvyšuje bdelosť a pripravuje organizmus na výkon. V priebehu dňa potom postupne klesá, aby večer uvoľnil priestor regenerácii a stabilizácii imunitných procesov. Chronický stres však tento rytmus úplne narúša a práve to dnes púta pozornosť onkológov.
Výskumné tímy postupne rozplietajú prepojenia medzi dlhodobým stresom a progresiou nádoru. National Cancer Institute zhrnul výsledky experimentálnych štúdií jasne. Chronický stres dokáže podporiť šírenie nádoru a oslabiť účinnosť liečby prostredníctvom stresových hormónov.
Glukokortikoidy, vrátane kortizolu, dokážu tlmiť apoptózu, teda programovanú bunkovú smrť, ktorá predstavuje jeden z najdôležitejších obranných mechanizmov proti nekontrolovateľnému množeniu buniek. Ak bunka stratí schopnosť vstúpiť do apoptózy, získa priestor na ďalšie delenie aj vtedy, keď nesie genetické poškodenie.
Experimentálne práce zároveň ukazujú, že dlhodobo zvýšený kortizol môže ovplyvňovať procesy spojené s metastázovaním. Nádorové bunky tak získavajú väčšiu schopnosť prenikať do okolitých tkanív a vytvárať vzdialené ložiská. Okrem toho môžu glukokortikoidy znižovať citlivosť niektorých nádorov na chemoterapiu. Nádor sa tak nielen rýchlejšie adaptuje, ale zároveň lepšie odoláva liečbe.
Obzvlášť presvedčivé dáta priniesol výskum geneticky predisponovaných jedincov. The Institute of Cancer Research v Londýne informoval o práci, ktorá skúmala nositeľov mutácií v génoch BRCA. Tieto mutácie oslabujú schopnosť opravovať poškodenia DNA.
Vedci vystavili bunky prsníka s mutáciou BRCA kortizolu a videli poškodenie DNA, ktoré tieto bunky nedokázali opraviť. Pri bunkách bez BRCA mutácie sa oprava po určitom čase obnovila. V dlhodobom sledovaní ľudí s BRCA mutáciami potom vyššie hladiny kortizolu súviseli s vyšším rizikom vzniku rakoviny prsníka a u mužov aj s rakovinou prostaty.
Odborníčky radia konkrétne kroky
Čo robiť vo chvíli, keď sa stres zhoršuje a myseľ odmieta vypnúť aj po zhasnutí svetla? Endokrinologička MUDr. Emília Mojtová, PhD. najprv pre Startitup pripomenula základný princíp.
„Naše nadobličky majú svoj rytmus produkcie kortizolu a tomu sa musíme prispôsobovať pokiaľ chceme udržiavať hormonálnu rovnováhu. Nadobličky produkujú kortizol najviac v ranných hodinách, keď je naše telo pripravené na aktivity, poobede a na večer je hladina kortizolu nižšia a po 20. hodine sa významne znižuje,“ vysvetľuje odborníčka.
„Mali by sme vstávať o šiestej ráno, všetky svoje najväčšie aktivity naplánovať na predpoludnie, keď je organizmus najviac pripravený na boj so stresom a ukončiť všetky svoje fyzické a mentálne aktivity do 20. hodiny, keď začína byť tvorba kortizolu minimálna,“ dodáva.
Onkologička Dr. Kimberly Bussey hovorí aj o konkrétnych aktivitách. „Pacienti by mali, pokiaľ im to možnosti dovolia, robiť veci, ktoré odborníci odporúčajú na zvládanie stresu, teda cvičiť, chodiť von do prírody, venovať sa praktikám všímavosti ako je písanie denníka, meditácia alebo hlboké dýchanie, jesť zdravo, pomáhať druhým a dopriať si dostatok spánku,“ cituje odborníčku portál Women‘s Health. „Každý krok, ktorý urobia, pomôže.“
Účinnosť takýchto intervencií podporujú aj systematické analýzy. Jedna metaanalýza ukázala, že viaceré psychosociálne intervencie vedú u pacientok s rakovinou prsníka k merateľnému poklesu kortizolu. Psychologická podpora a techniky zvládania stresu teda zasahujú aj do fyziológie, nie iba do nálady.
Čítaj viac z kategórie: Wellbeing
Zdroje: Redakcia, Women‘s Health, Cancer, ICR, Pubmed