Štát pritvrdzuje: Odhalenia fiktívnych živností vyskočili o 192 %

Ak pracuješ na živnosť, no tvoj pracovný deň vyzerá ako klasické zamestnanie, tieto čísla by ťa mali zaujímať. Počet fiktívnych živnostníkov medziročne výrazne stúpol a kontroly sa sprísnili.

Podľa údajov Národného inšpektorátu práce sa počet nelegálne zamestnávaných fiktívnych živnostníkov v porovnaní s rokom 2024 zvýšil o 192 %. O téme informoval web noviny.sk.

Falošné živnosti prudko rastú

Generálna riaditeľka inšpektorátu Alena Zvarová Bašistová pre noviny.sk uviedla: „Zaznamenali sme nárast počtu subjektov, ktoré nelegálne zamestnávali, o takmer 162 % a počet nelegálne zamestnávaných fiktívnych živnostníkov vzrástol oproti roku 2024 až o 192 %.“

Ide o ľudí, ktorí síce podnikajú na papieri, no reálne vykonávajú závislú prácu bez ochrany pracovnej zmluvy. Nemajú tak nárok na dovolenku, odstupné ani ochranu pri výpovedi.

Mimoriadna akcia po celom Slovensku

V polovici februára 2026 prebehla celoslovenská kontrolná akcia, do ktorej sa zapojilo takmer sto inšpektorov. Skontrolovali 84 agentúr dočasného zamestnávania a 333 pracovísk, kde agentúry umiestňujú pracovníkov.

Podozrenie na porušenie zákazu nelegálnej práce zistili u 42 subjektov a týkalo sa 74 osôb, z ktorých 47 bolo identifikovaných ako falošní živnostníci. Objavili sa aj podozrenia na nelegálne zamestnávanie štátnych príslušníkov tretích krajín.

Minister práce Erik Tomáš zdôraznil: „Inšpektori sa špeciálne koncentrovali na agentúry dočasného zamestnávania, u ktorých už dlhodobo evidujeme problém s porušovaním Zákonníka práce, ako aj ďalších zákonov.“ 

Kontroly budú pokračovať

V roku 2025 vykonali inšpektori takmer 17-tisíc kontrol a preverili približne 32-tisíc osôb. Odhalili 693 nelegálnych zamestnávateľov a 1 211 nelegálne pracujúcich, dodávajú noviny.sk.

Rezort práce avizuje pravidelné mimoriadne zásahy. „Takéto mimoriadne celoplošné akcie sa budú na Slovensku odteraz opakovať pravidelne. Inšpekčná kobra bude zasahovať nečakane a rázne, tak ako teraz,“ dodal minister.

Zároveň sa pripravujú legislatívne zmeny, ktoré majú zefektívniť kontrolu pracovného trhu a obmedziť obchádzanie pracovnoprávnych predpisov.

Slovensko ako negatívny rekordér

Kontroly sú len jednou časťou širšieho plánu. Štát totiž nechce zostať iba pri inšpekciách, ale pripravuje aj systémové zmeny, ktoré sa môžu dotknúť tisícov ľudí pracujúcich na živnosť, informovali sme v predchádzajúcom článku.

Slovensko patrí v rámci Európskej únie medzi krajiny s najvyšším počtom fiktívnych živností, a to v negatívnom zmysle. Ak máš živnostenský list, no v praxi funguješ ako bežný zamestnanec, mal by si zbystriť pozornosť. Vláda totiž spúšťa rozsiahly zásah proti takzvanému „švarcsystému“.

Štát ide tvrdo po fiktívnych živnostníkoch: Nový zákon zasiahne tisíce ľudí, hrozia vysoké pokuty

Štát odhaduje, že kvôli samostatne zárobkovo činným osobám, ktoré v skutočnosti vykonávajú závislú prácu, prichádza ročne až o 648 miliónov eur. Dôvodom je najmä fakt, že živnostníci v prvom roku zaplatia na odvodoch približne šesťnásobne menej ako zamestnanci.

Cieľom Ministerstva financií SR je získať do rozpočtu 40 miliónov eur a postupne presunúť približne 35-tisíc ľudí zo živnosti do pracovného pomeru. Celkový finančný vplyv tejto reklasifikácie sa odhaduje na 202 miliónov eur.

Nové pravidlá aj vyššie pokuty

Zmeny sa majú dotknúť aj pracovníkov digitálnych platforiem. V marci 2026 by sa mal do pripomienkového konania dostať zákon o odmeňovaní v digitálnych platformách. Ak pracuješ pre donáškové služby, kuriérske spoločnosti alebo taxislužby cez aplikáciu, štát sa na tvoju prácu pozrie v rámci európskej smernice. Cieľom je, aby firmy namiesto živnostníkov zamestnávali riadnych zamestnancov.

Zvyšujú sa aj sankcie. Dolná hranica pokuty za nelegálne zamestnávanie na živnosť sa zdvojnásobila z 2 000 na 4 000 eur. Ak ide o viac osôb naraz, minimálna pokuta stúpa na 8 000 eur. Ak firma pokutu uhradí do 15 dní, štát jej odpustí tretinu sumy. Samotný živnostník môže dostať sankciu 331 eur.

Firmám zároveň hrozí dorubenie odvodov až desať rokov spätne a zákaz účasti na verejných obstarávaniach. Zo zákona zmizla aj podmienka „v pracovnom čase určenom zamestnávateľom“, čo znamená, že ani flexibilný pracovný čas automaticky neznamená, že nejde o závislú prácu.

Kto je fiktívny živnostník

Zásah proti fiktívnym živnostníkom nie je len o vyšších pokutách. Ako sme ťa informovali už v minulosti, vláda pripravuje širší balík opatrení, ktorý má zmeniť pravidlá hry pre tisíce ľudí aj firmy. Teraz ide najmä o presnejšiu definíciu toho, kto je v skutočnosti podnikateľ a kto by mal byť zamestnancom.

Fiktívna živnosť znamená, že formálne vystupuješ ako samostatne zárobkovo činná osoba, no v realite vykonávaš závislú prácu. Máš jedného dominantného klienta, úlohy plníš osobne a nemôžeš sa nechať zastúpiť. Tvoje pracovné postupy, pokyny či zodpovednosť sú naviazané na firmu, pre ktorú pracuješ.

Štát pritvrdí voči fiktívnym živnostiam. Pokuty pre zamestnávateľov stúpnu až na 8 000 eur

Zo zákonníka práce sa zároveň vypúšťa formulácia „v pracovnom čase určenom zamestnávateľom“. Aj keď teda pracuješ flexibilne, stále môže ísť o závislú prácu. Po novom budú mať väčšiu váhu iné znaky – osobný výkon práce, pokyny zo strany firmy či tvoja zodpovednosť voči nej.

Fiktívne živnosti sa najčastejšie objavujú v IT a technológiách, stavebníctve, doprave a logistike, zdravotníctve, marketingu, reklame či projekčných kanceláriách. Podľa štatistík až 10 % pracovných ponúk naznačuje zamestnávanie na fiktívnu živnosť.

Sankcie pre firmy aj živnostníkov

Vláda očakáva, že sprísnením pravidiel a zvýšením pokút získa do štátneho rozpočtu ďalších 40 miliónov eur. Odhaduje sa, že opatrenia zasiahnu približne 35-tisíc osôb, ktoré budú postupne preklasifikované na zamestnancov.

Firmám hrozí dorubenie daní a odvodov spätne za päť až desať rokov, pokuty a zákaz účasti na verejnom obstarávaní či obmedzenie štátnej pomoci. Dolná hranica pokuty za nelegálne zamestnávanie na živnosť sa zvýšila z 2 000 na 4 000 eur. Ak sa porušenie týka viacerých osôb naraz, minimálna sankcia stúpa z 5 000 na 8 000 eur. Ak podnikateľ pokutu zaplatí do 15 dní, môže mu byť odpustená tretina sumy.

Samotný živnostník, ktorý pracoval formou „švarcsystému“, môže dostať pokutu 331 eur.

Hlavným dôvodom zmien je strata štátnej pokladnice v odhadovanej výške až 648 miliónov eur ročne, keďže živnostníci odvádzajú v prvom roku šesťnásobne nižšie odvody. Aj v ďalších rokoch je to približne 2,3-násobne nemej, ako odvádzajú zamestnanci.

Predseda NKÚ Ľubomír Andrassy upozornil, že tento systém nepoškodzuje len štát a konkurenciu, ale aj samotných pracovníkov, ktorých v budúcnosti môžu čakať podstatne nižšie dôchodky a slabšiu sociálnu ochranu.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika