Slováci šetria: Maloobchod padol o 5 %. Ohrozuje ho štát aj čínska konkurencia (ANALÝZA)

Slováci počas minuloročných Vianoc míňali opatrnejšie ako v predchádzajúcich rokoch. Podľa údajov Štatistického úradu SR sa maloobchodné tržby v decembri 2025 medziročne prepadli približne o 5 %, hoci práve sviatočné obdobie býva tradične vrcholom nákupnej sezóny. Paradoxne, mesiac, ktorý zvyčajne ťahá celý rok, tentoraz ukázal stopku. Domácnosti častejšie zvažovali väčšie výdavky, odkladali nákupy a citlivejšie reagovali na ceny.

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ide len o jednorazový výkyv. V kontexte stagnujúcich reálnych miezd, vyšších životných nákladov a zhoršujúcej sa nálady spotrebiteľov je tu však otázka, či nejde o začiatok dlhšieho obdobia nákupnej opatrnosti. Čo stojí za poklesom spotreby – zdražovanie, neistota alebo kombinácia oboch faktorov? A ako sa tento trend môže prejaviť v roku 2026 na rodinných rozpočtoch a celkovom podnikateľskom prostredí?

O aktuálnom vývoji, spotrebiteľskom sentimente a vplyvoch na malé a stredné firmy hovoríme s ekonómom Patrikom Kindlom zo spoločnosti Finax, ktorý približuje širší ekonomický kontext aj to, čo by mali domácnosti v najbližších mesiacoch pozorne sledovať.

• Ako sme na tom v porovnaní so susedným Českom?
• V ktorých oblastiach sme míňali najviac?
• Prečo Slováci prestávajú míňať peniaze v maloobchodných predajniach?

Štatistiky ukazujú pokles maloobchodných tržieb o približne 5 %. Je to jednorazový výkyv, alebo začiatok dlhšieho trendu šetrenia?

Národná banka Slovenska (NBS) odhaduje na tento rok stagnáciu reálnych miezd, to znamená, že mzdy porastú rovnako ako inflácia. Kúpyschopnosť obyvateľstva sa teda výrazne nezmení. Naakumulované úspory, ktoré ťahali tržby v minulých rokoch, sa však pod vplyvom uplynulých inflačných vĺn od Covidu stenčili.

Či ide o krátkodobý výkyv alebo dlhodobejší trend ukáže skutočnosť, ako sa budú vyvíjať ceny vstupov a spotrebiteľský sentiment. Tento pokles vnímam skôr ako prejav opatrnosti a možné vyčkávanie (odkladanie spotreby na lepšie časy).  Dôležité je poznamenať, že ostatným krajinám EÚ sa darilo výrazne lepšie.

Ktoré segmenty maloobchodu utrpeli najviac a ktoré, naopak, nie? 

Aj keď vo väčšine sektorov došlo k poklesu tržieb maloobchodu, v decembri 2025 si medziročne polepšili napríklad stánkari, ktorých tržby vzrástli až o 10 %. Darilo sa aj elektronike. Tržby v porovnaní s predchádzajúcim rokom stúpli takmer o 9 %. Naopak, výrazný pokles zaznamenali e-shopy. To však môžu mať na svedomí viaceré dôvody: výrazný rast v roku 2024, ako aj konkurenčné tlaky zo zahraničia, najmä zo strany lacných e-shopov z Číny.

V susednom Česku tržby v e-comerce rástli o 6 %, čo môže naznačovať, že konsolidačné opatrenia, ktoré sa zrealizovali na Slovensku, sa podieľali negatívne na tržbách tohto segmentu obchodu.

Do akej miery je za poklesom tržieb zdražovanie a do akej miery skôr pocit neistoty spotrebiteľov?

Aj keď mzdy v roku 2025 rástli, inflácia bola len o niečo nižšia ako rast miezd, čiže kúpyschopnosť v ekonomike mierne narástla. Ľudia sa však pozerajú na infláciu v predstihu a majú tendenciu väčšinou nadhodnocovať rast cien, čo vedie k opatrnosti najmä pri nadbytočných nákupoch.

Ak sa pozriem na spotrebiteľský barometer, tak nálada spotrebiteľov sa oproti roku 2024 zhoršila. Domácnosti v roku 2025 cítili zlú hospodársku situáciu, zhoršenú očakávanú finančnú situáciu domácností a postupne aj nižšie očakávané úspory. Postupne sa zhoršujúca negatívna nálada spotrebiteľov viedla pravdepodobne aj k nižšiemu apetítu nakupovať, a to viac, ako len samotné zdražovanie.

Čo tento trend v praxi znamená pre bežnú slovenskú rodinu v roku 2026?

Januárový spotrebiteľský barometer naznačuje pokračujúci negatívny sentiment aj na začiatku roka 2026. Predpokladá sa, že ceny by mali rásť menej ako v predchádzajúcom období. Spotrebitelia napriek tomu očakávajú vyšší nárast cien, ktorý môže byť spôsobený aj vyššou januárovou infláciou, v ktorej sa prejavili najmä novoročné precenenia a konsolidačné opatrenia, ktoré začali platiť od začiatku tohto roka.

Slováci zbohatli na vojenskom konflikte: Nestabilita vo svete priniesla silný dolár, drahú ropu a ešte cennejšie zlato

Za nezmenných podmienok je možné skôr očakávať postupnú stabilizáciu inflácie. Pre bežnú slovenskú rodinu odporúčam, aby mala dostatočnú finančnú rezervu v hodnote 3- až 6-násobku mesačných výdavkov.

Kde domácnosti šetria ako prvé, na darčekoch, oblečení, službách či zážitkoch?

Na túto otázku neviem odpovedať úplne presne. Štandardne však platí postupné znižovanie nákupov nadbytočných tovarov či služieb a znižovanie frekvencií. Napríklad nový mobil nekúpim po 2 rokoch ale až 4 či 5 rokoch, ostrihať sa nepôjdem každé 4 týždne ale každých 6, nepôjdem na 2 dovolenky ale na 1 menšiu.

Postupný je prechod k lacnejším alternatívam produktov. Výrazne nižšie sú nákupy luxusných produktov (šperky, drahá elektronika). Každá domácnosť šetrí podľa vlastných preferencií.

zdroj: SIU, AI

Ktoré ekonomické ukazovatele by mali domácnosti sledovať, aby lepšie pochopili, ako sa spotreba a ceny budú vyvíjať? 

Čítaj viac z kategórie: Rozhovory