Dovolenkovú destináciu Slovákov zasiahlo viacero zemetrasení: Sociálne siete zaplavili obavy, odborníci reagujú

Grécko zasiahla v sobotu séria zemetrasení, z ktorých najsilnejšie udrelo pri Kréte, obľúbenom ostrove aj medzi slovenskými dovolenkármi. Otrasy prišli v čase, keď sa na sociálnych sieťach opäť šíria obavy, že Zem je nepokojnejšia než zvyčajne.

Aktuálne údaje však ukazujú skôr obraz bežnej seizmickej aktivity v regióne, ktorý patrí medzi najaktívnejšie v Európe, píše portál iMeteo.

Väčší otras pri Kréte zasiahol more pri obľúbenom ostrove

Najsilnejšie sobotné zemetrasenie zaznamenali seizmológovia pri ostrove Kréta. Podľa údajov, ktoré zverejnilo iMeteo s odvolaním sa na Európske stredomorské seizmologické centrum, dosiahol otras magnitúdo 4,7 a nastal večer o 18.21 miestneho času.

Epicentrum sa nachádzalo v mori juhozápadne od Irákleia, najväčšieho mesta na Kréte, a zároveň neďaleko menšieho mesta Palaióchora.

Dôležité je, že epicentrum bolo pomerne ďaleko od väčších sídiel. Aj preto je pravdepodobnosť výraznejších škôd nižšia.

Hypocentrum sa podľa dostupných údajov nachádzalo približne desať kilometrov pod zemským povrchom. Práve poloha epicentra v mori a vzdialenosť od hustejšie obývaných oblastí zohrávajú pri podobných otrasoch dôležitú úlohu.

Kréta pritom patrí medzi najnavštevovanejšie grécke ostrovy. Každoročne sem smerujú aj tisíce Slovákov, ktorí vyhľadávajú miestne pláže, historické pamiatky aj typickú stredomorskú atmosféru. Zároveň však ide o oblasť, kde je seizmická aktivita dlhodobo prirodzenou súčasťou geologického vývoja.

Otrasy zaznamenali aj v ďalších častiach Grécka

Pri Kréte sa však sobotná aktivita neskončila. V ten istý deň zaznamenali seizmológovia aj ďalšie slabšie otrasy na území Grécka. Jeden z nich mal magnitúdo 2,5 a objavil sa v severnej časti krajiny neďaleko mesta Xánthi. Ďalší otras s magnitúdom 2,1 zaznamenali v severozápadnom Grécku pri meste Ioánnina.

Takéto slabšie zemetrasenia obyvatelia často ani nepocítia. V niektorých prípadoch ich zachytia najmä seizmografy, ktoré dnes pracujú oveľa citlivejšie než v minulosti. Pri slabších otrasoch býva riziko škôd nízke, no ich výskyt zároveň pripomína, že Grécko sa nachádza vo veľmi aktívnej oblasti.

Dôvodom je pohyb tektonických platní. Africká litosférická platňa sa v tejto časti postupne podsúva pod Eurázijskú platňu, čím sa vytvára napätie v zemskej kôre. To sa následne uvoľňuje vo forme otrasov. Práve preto patrí Grécko medzi seizmicky najaktívnejšie krajiny Európy a podľa údajov uvedených v iMeteo zaznamenáva približne polovicu všetkých zemetrasení na kontinente.

Sociálne siete šíria obavy, odborníci hovoria o bežných výkyvoch

Popri správach z Grécka sa v posledných hodinách opäť objavili aj tvrdenia, že sa na Zemi deje niečo nezvyčajné a že pribúda zemetrasení na celom svete.

Ľudí vystrašili najmä virálne príspevky, podľa ktorých americká služba USGS zachytila za jediný deň stovky otrasov. Na prvý pohľad to pôsobí dramaticky, no odborníci upozorňujú, že podobné čísla treba čítať v širšom kontexte.

Aj USGS vysvetľuje, že dočasný nárast alebo pokles seizmickej aktivity patrí k normálnym výkyvom. „Dočasné zvýšenie alebo zníženie seizmickej aktivity je súčasťou bežného kolísania počtu zemetrasení. Ani nárast, ani pokles na celom svete nie sú spoľahlivým znakom, že sa blíži veľké zemetrasenie,“ uvádza americká inštitúcia.

Zemetrasenia vznikajú na Zemi neustále. Niektoré sú veľmi slabé, iné silnejšie a citeľné aj pre obyvateľov. Keď sa v krátkom čase objaví viac otrasov v známych aktívnych regiónoch, môže to v ľuďoch vyvolať dojem, že planéta je v nepokoji. Samotné čísla však ešte neznamenajú, že sa schyľuje ku globálnej katastrofe.

Seizmológovia varujú Slovákov pred ďalšími dotrasmi: Séria zemetrasení ešte neskončila

Viac záznamov ešte neznamená viac nebezpečenstva

Dôležitým vysvetlením je aj vývoj monitorovacích technológií. USGS dlhodobo upozorňuje, že v katalógoch dnes pribúda viac zaznamenaných otrasov najmä preto, že seizmických prístrojov je viac a sú presnejšie. Moderné siete tak zachytia aj slabšie pohyby, ktoré by pred desaťročiami pravdepodobne zostali bez záznamu.

Americké centrum pre informácie o zemetraseniach dnes lokalizuje približne 20-tisíc zemetrasení ročne, čo je v priemere asi 55 denne. Zároveň platí, že podľa dlhodobých záznamov sa každý rok očakáva približne 16 veľkých zemetrasení. Sú roky, keď ich je viac, a iné, keď ich je menej. Ani to samo osebe neznamená, že sa mení základné správanie planéty.

Aj aktuálne otrasy v Grécku preto zatiaľ skôr potvrdzujú, že východné Stredomorie zostáva geologicky aktívnym regiónom, kde podobné udalosti nie sú výnimočné.

Pre verejnosť je dôležité najmä to, aby pri podobných správach rozlišovala medzi skutočným rizikom a zbytočne alarmujúcimi interpretáciami. Otrasy pri Kréte aj v ďalších častiach Grécka si síce zaslúžia pozornosť, no podľa dostupných údajov nejde o nič, čo by naznačovalo blížiacu sa mimoriadnu katastrofu.

Čítaj viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality