Zaspávaš a zrazu cítiš „výbuch“ v hlave? Vedci vysvetľujú bizarný jav, ktorý zažíva až tretina ľudí
- Syndróm explodujúcej hlavy je porucha spánku s hlasnými zvukmi
- Nie je nebezpečný, no vyvoláva stres
- Často súvisí s nespavosťou a stresom
- Syndróm explodujúcej hlavy je porucha spánku s hlasnými zvukmi
- Nie je nebezpečný, no vyvoláva stres
- Často súvisí s nespavosťou a stresom
Predstav si, že zaspávaš a zrazu počuješ hlasnú ranu. Zvuk pripomína výbuch, výstrel alebo prudké buchnutie dverí. Okamžite sa prebudíš, srdce ti búši, telo reaguje stresovou reakciou, no v miestnosti je úplné ticho. Tento jav má názov exploding head syndrome, v preklade syndróm explodujúcej hlavy. Napriek dramatickému pomenovaniu nejde podľa portálu The Conversation o nebezpečný stav ani o poškodenie mozgu.
Exploding head syndrome sa odohráva v mozgu
Exploding head syndrome patrí medzi tzv. parasomnie, teda poruchy spánku, ktoré sa objavujú počas zaspávania alebo prebúdzania. Mozog v tomto momente neprechádza plynulo medzi bdelosťou a spánkom. Namiesto toho dochádza k nesúladu v aktivite jednotlivých častí mozgu, čo vedie k vzniku intenzívneho zvukového vnemu bez reálneho zdroja.
Ľudia tento zážitok opisujú rôzne. Najčastejšie hovoria o hlasnom výbuchu, kovovom zvuku, prasknutí alebo elektrickom šume. Niektorí zaznamenajú aj záblesky svetla, pocit elektriny v tele alebo krátky tlak v hlave. Epizóda trvá len zlomok sekundy a po prebudení okamžite mizne. Práve náhly charakter však vyvoláva silnú stresovú reakciu.
Zažije ho každý tretí z nás
Výskumy ukazujú, že tento fenomén nie je zriedkavý. Odborné odhady hovoria, že približne 10 % populácie zažíva exploding head syndrome opakovane a až 30 % ľudí ho zažije aspoň raz v živote. Objaviť sa môže v akomkoľvek veku, častejšie však po päťdesiatke. Niektoré štúdie naznačujú mierne vyšší výskyt u žien, no dôvod zatiaľ nie je jednoznačne vysvetlený.
Vedci zatiaľ nepoznajú presnú príčinu vzniku. Najčastejšie pracujú s hypotézou, že ide o poruchu procesov, ktoré riadia prechod do spánku. Pri zaspávaní mozog postupne vypína jednotlivé senzorické systémy. Ak tento proces neprebehne koordinovane, môže dôjsť k tomu, že mozog nesprávne interpretuje vnútorný signál ako hlasný zvuk.
Niektoré výskumy poukazujú aj na úlohu mozgového kmeňa, konkrétne retikulárneho aktivačného systému, ktorý reguluje prechody medzi bdením a spánkom. Krátkodobá porucha jeho aktivity môže spôsobiť dezorientáciu a vznik náhleho senzorického zážitku.

Exploding head syndrome spojený s poruchou spánku
Exploding head syndrome často podľa NCBI súvisí aj s ďalšími poruchami spánku. Vyšší výskyt zaznamenali u ľudí s nespavosťou, spánkovou paralýzou alebo nepravidelným spánkovým režimom. Významnú úlohu zohráva aj stres, úzkosť a celkové psychické napätie. Práve tieto faktory zvyšujú pravdepodobnosť, že mozog nebude prechádzať do spánku plynulo.
Dôležité je, že tento syndróm nespôsobuje bolesť a nepredstavuje neurologické ochorenie. Nejde o migrénu ani epilepsiu. Hoci môže krátko vyvolať fyzický diskomfort alebo pocit tlaku, hlavným problémom zostáva strach a neistota.
Liečba vo väčšine prípadov nie je potrebná. Odborníci zdôrazňujú, že najefektívnejším krokom je pochopenie samotného javu. Keď človek vie, že ide o neškodný stav, intenzita aj frekvencia epizód sa často znižuje. V prípadoch, keď sa epizódy opakujú častejšie a ovplyvňujú kvalitu života, lekári zvažujú farmakologickú liečbu, napríklad antidepresívami typu klomipramín. Doterajšie výskumy však neponúkajú dostatok dát na jednoznačné odporúčania.
Zostáva neškodný
V praxi pomáha najmä úprava spánkových návykov. Pravidelný režim, dostatok spánku, zníženie stresu a relaxačné techniky dokážu výskyt epizód zmierniť. Význam má aj obmedzenie únavy a zlepšenie celkovej spánkovej hygieny.
Exploding head syndrome tak predstavuje zaujímavý príklad toho, ako môže mozog vytvárať intenzívne a presvedčivé zážitky bez vonkajšieho podnetu. Napriek tomu, že pôsobí dramaticky, ide o neškodný fenomén, ktorý si vo väčšine prípadov nevyžaduje liečbu, ale porozumenie.
Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy
Zdroje: The Conversation, NCBI