Svet sa rapídne rozdeľuje. Každá siedma krajina sveta vymiera, Slovensko postupne mizne z mapy

Každá siedma krajina na svete dnes prichádza o obyvateľov. Zatiaľ čo niektoré štáty rastú rekordným tempom, iné čelia opačnému trendu – populácia im klesá, starne a postupne mizne. Nový rebríček Visual Capitalists a mapa globálneho rastu populácie za roky 2000 až 2025 odhalili výrazný zlom: svet sa demograficky rozdeľuje na dve úplne odlišné časti.

Na jednej strane stoja najmä africké krajiny a štáty Perzského zálivu, ktoré zažívajú populačný boom. Afrika ako kontinent narástla za posledných 25 rokov približne o 76 % . Na druhej strane Európa – najmä jej východná časť – čelí úbytku obyvateľov, nízkej pôrodnosti a odlivu mladých ľudí.

Rebríček tak odhaľuje šokujúci fenomén: nejde už o to, koľko ľudí na svete pribúda, ale kde pribúdajú – a kde naopak miznú. Tento rozdiel začína zásadne meniť ekonomiku, pracovný trh aj budúcu silu jednotlivých regiónov.

Tieto krajiny zažívajú najväčší boom populácií

Najvýraznejší rast populácie zaznamenávajú najmä krajiny subsaharskej Afriky a niektoré štáty Blízkeho východu a Ázie. Ide o regióny, kde zohráva kľúčovú úlohu kombinácia vysokej pôrodnosti, mladej vekovej štruktúry a v niektorých prípadoch aj migrácie.

Kým v Európe populácia starne, v afrických krajinách tvorí veľkú časť obyvateľstva mladá generácia, ktorá prirodzene zvyšuje tempo rastu. Afrika ako kontinent pritom za obdobie rokov 2000 až 2025 narástla približne o 76 %, čo patrí medzi najrýchlejšie demografické zmeny na svete. O náraste informuje portál Mappr.

Medzi extrémne príklady patria krajiny ako Niger (157 %), Uganda (120 %) či Demokratická republika Kongo (121 %), kde populácia rástla o desiatky percent, v niektorých prípadoch sa takmer zdvojnásobila. Špecifickým fenoménom sú aj štáty Perzského zálivu, napríklad Katar, kde populácia vzrástla o viac ako 400 %, alebo Spojené arabské emiráty s rastom nad 300 %. V ich prípade však zohráva kľúčovú úlohu najmä prílev zahraničných pracovníkov.

Tento populačný boom však automaticky neznamená ekonomický rast. Mnohé z týchto krajín čelia tlaku na infraštruktúru, vzdelávanie aj pracovný trh. Demografia sa tak stáva dvojsečnou zbraňou – môže priniesť obrovský potenciál, ale aj výrazné riziká, ak ju štáty nedokážu efektívne riadiť.

zdroj: AI

Európska populácia zažíva opačný efekt

Kým Afrika rastie, Európa čelí opačnému trendu – stagnácii až úbytku populácie. Dôvodom je najmä dlhodobo nízka pôrodnosť, starnutie obyvateľstva a odchod mladých ľudí do zahraničia. Najvýraznejší pokles zaznamenali krajiny východnej Európy. Bulharsko prišlo približne o 20 % populácie, Lotyšsko o viac ako 18 % a Litva o približne 15 %. Pokles vidno aj v Rumunsku (okolo -10 %) či Chorvátsku (približne -9 %).

Západná Európa síce nevymiera, no rast je minimálny. Nemecko si polepšilo len mierne, približne o 2 až 3 %, Francúzsko zaznamenalo rast okolo 5 % a Taliansko naopak stagnuje až mierne klesá (približne -2 %). Európska únia ako celok tak síce populáciu úplne nestráca, no jej rast je v porovnaní so zvyškom sveta výrazne pomalší. Tento trend postupne mení pracovný trh aj tlak na sociálne systémy.

IMG_3311_900.jpg

Ako sme na tom my a naši susedia?

Slovensko patrí medzi krajiny, kde populácia skôr stagnuje než rastie. Medzi rokmi 2000 až 2025 sa počet obyvateľov zvýšil len minimálne, približne o 0,4 %. V rámci krajín V4 však vidno rozdiely.

Česko patrí medzi pozitívnejšie príklady – populácia tam vzrástla približne o 7 až 8 %, najmä vďaka migrácii a ekonomickej atraktivite krajiny. Poľsko zaznamenalo mierny pokles, približne o -2 %, pričom čelí podobným problémom ako Slovensko – nízkej pôrodnosti a odchodu mladých. Najhoršie je na tom Maďarsko, kde populácia klesla približne o -5 %.

Celý región tak čelí rovnakému problému: málo detí, starnúca populácia a tlak na budúci pracovný trh. Rozdiel robí najmä to, ako jednotlivé krajiny zvládajú migráciu a ekonomické príležitosti.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti