Fiasko ruskej Luny: Sen o Mesiaci odkladajú o dekádu, USA slávia triumf

Rusko posúva štart svojich troch mesačných misií Luna-28, Luna-29 a Luna-30 na roky 2032 až 2036. S odvolaním sa na viceprezidenta Ruskej akadémie vied Sergeja Černyšova to dnes napísala tlačová agentúra Interfax. Dôvody neuvádza.

Ide o nezdar pre ruský lunárny program, zatiaľ čo jeho dlhoročný vesmírny rival Spojené štáty oslavujú historický prienik okolo Mesiaca, píše agentúra Reuters.

Odložené misie a predchádzajúce plány

Interfax neuvádza pôvodné dáta pre štart trojice spomínaných ruských lunárnych misií a napríklad server Kommersant posunutie nespomína – píše, že misie sú naplánované na spomínané dáta.

Interfax pripomína skoršie informácie týkajúce sa štartov sond Luna-27A a Luna-27B. Tie sú podľa vlaňajších informácií vedeckého riaditeľa Ústavu kozmického výskumu Leva Zeljoného plánované na rok 2029, respektíve 2030. Štart misie Luna-27A bol pritom podľa Interfaxu presunutý z roku 2028.

Neúspech sondy Luna-25 a reakcie

Reuters pripomína haváriu bezpilotnej sondy Luna-25, ktorá v auguste 2023 narazila pri pokuse o pristátie do povrchu Mesiaca. Rusko napriek zlyhaniu svojej sondy Luna-25 nesmie odstúpiť zo súbojov o dobytie Mesiaca, vyhlásil vtedy šéf ruskej vesmírnej agentúry Roskosmos Jurij Borisov. Moskva podľa jeho slov považuje prieskum Mesiaca za zásadný pre svoje národné záujmy.

Vinu za neúspech sondy Luna 25 Borisov pripísal „prestávke“ v ruskom programe, ktorá trvala prakticky pol storočia, od štartu sovietskej misie Luna-24 v roku 1976. Neoceniteľné skúsenosti tak boli podľa neho stratené, pretože nedošlo k odovzdaniu poznatkov medzi generáciami. Kremeľ vlani Borisova z postu šéfa ruskej vesmírnej agentúry odvolal.

Epický Earthset z Artemis II berie dych. NASA ukázala Zem aj unikátne zatmenie Slnka

Historický kontext ruského vesmírneho programu

Sovietsky zväz vyslal v roku 1957 prvý satelit do vesmíru a v roku 1961 si zabezpečil prvenstvo v podobe vyslania človeka do kozmu, keď kozmonaut Jurij Gagarin na kozmickej lodi Vostok obletel Zem.

S pristátím na Mesiaci však sovietsky zväz predbehli Američania, ktorých misia Apollo 11 na povrchu tohto vesmírneho telesa pristála v júli 1969. Ruský vesmírny program začal v postsovietskej ére upadať, pričom zaostáva za USA a stále viac aj za Čínou, píše Reuters.

Súčasné misie a budúcnosť

V súčasnosti sú vo vesmíre štyria astronauti misie Artemis II amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA), ktorí ako prví po viac ako pol storočí obleteli Mesiac a navyše sa dostali ďalej do vesmíru, než ktorýkoľvek iný človek pred nimi. Výprava teraz mieri späť na Zem.

Čítaj viac z kategórie: Veda a vesmír