Slováci robia zásadnú chybu: Riskujú, že v prípade živelnej pohromy im až 95 % škôd nikto nepreplatí

Extrémne počasie už nie je výnimočné. Silné búrky, veterné smršte či prívalové dažde zasahujú aj oblasti, kde ich v minulosti takmer nebolo. Možno máš pocit, že Slovenska sa to týka menej, no dáta ukazujú iný problém – väčšina škôd zostáva nepoistená. A práve to zvyšuje finančné riziko pre domácnosti, firmy aj štát.

Analýza Národnej banky Slovenska (NBS) upozorňuje, že poistná ochrana na Slovensku výrazne zaostáva za požiadavkami doby. V praxi to znamená, že keď príde pohroma, veľkú časť škôd si musíš zaplatiť sám.

Exemplárny príklad z Gelnice

Koncom minulého leta zasiahla Gelnicu silná veterná smršť. Miestni na niečo podobné neboli zvyknutí a následky boli okamžité – poškodené strechy, verejné budovy aj súkromný majetok.

Celkové škody sa vyšplhali takmer na milión eur. Približne polovicu napokon zaplatil štát, hoci to nebola jeho povinnosť. Dôvod bol jednoduchý – väčšina majetku nebola poistená.

Ľudí tiež prekvapilo nedávne zemetrasenie. V predchádzajúcom článku sme ťa informovali aj o tom, ako by si mal mať nastavené poistenie, ak nastane takáto situácia. No realita v poistných zmluvách môže byť komplikovanejšia, ako sa zdá. Odborník na financie Zdenko Bednár pre Startitup spomenul, že dôležitá nie je len existencia poistky, ale najmä jej technická definícia.

V rozhovore vysvetľuje, prečo ani správne poistený dom nemusí dostať plnú sumu a na aké skryté limity a spoluúčasti si musia majitelia nehnuteľností dávať pozor, aby nezostali nemilo prekvapení. 

zdroj: Pexels.com

Škody vo svete rastú, Slovensko v poistení zaostáva

Extrémne počasie súvisí s klimatickou zmenou a jeho dôsledky cíti celý svet. Podľa údajov zaisťovne Aon sa globálne škody za posledných 20 rokov viac ako zdvojnásobili a dosahujú približne 367 miliárd eur ročne, píšu odborníci Roman Vasiľ, vedúci oddelenia klimatickej udržateľnosti a Martin Šinka, expert-analytik klimatickej udržateľnosti z NBS. 

Podobný trend vidíš aj v Európe. Dáta Európskej environmentálnej agentúry hovoria o škodách na úrovni 40 miliárd eur v roku 2024. Slovensko sa zatiaľ drží medzi krajinami s nižším výskytom extrémov.

Škody sa pohybujú v desiatkach miliónov eur a v prepočte na obyvateľa sú nižšie ako európsky priemer. V EÚ ide približne o 53 eur ročne na osobu, kým na Slovensku je to okolo 12 eur. To však neznamená, že problém neexistuje, práve naopak.

Najväčším problémom je poistná medzera

Poistenie predstavuje základný nástroj, ako sa chrániť pred finančnými dôsledkami prírodných katastrof. V realite však často pokryje len malú časť škôd. Rozdiel medzi celkovými škodami a tým, čo poisťovňa skutočne preplatí, odborníci označujú ako poistnú medzeru. A Slovensko v tomto ukazovateli patrí v rámci EÚ medzi najhoršie krajiny.

Podľa údajov EIOPA dosiahla poistná medzera na Slovensku v rokoch 2022 až 2025 až 95 %. Inými slovami, poistenie pokrylo len približne 5 % škôd.

Pre porovnanie, európsky priemer predstavuje 81 %. Niektoré krajiny sú na tom výrazne lepšie. Napríklad Dánsko má poistnú medzeru okolo 31 %, čo znamená, že väčšina škôd je tam krytá.

Riziko nesieš ty, ale aj ekonomika

Ak nemáš majetok poistený a zasiahne ho prírodná katastrofa, následky pocítiš okamžite. Výdavky na opravy môžu výrazne zasiahnuť rodinný rozpočet alebo podnikanie. Tým sa však negatívne vplyvy nekončia.

„Nepoistený majetok zvyšuje finančné riziká nielen pre domácnosti a firmy, ale aj pre finančný sektor a verejné financie,“ vyjadrili sa odborníci z Národnej banky Slovenska.

Ak domácnosti a firmy čelia vysokým stratám, obmedzujú spotrebu aj investície. Banky zároveň môžu sprísniť podmienky úverov, najmä v rizikových oblastiach. To znamená drahšie alebo menej dostupné hypotéky.

Do hry vstupuje aj štát. Ak začne kompenzovať nepoistené škody z verejných zdrojov, zvyšuje tlak na verejné financie. Navyše, regióny s nízkym poistným krytím sa  po katastrofách obnovujú pomalšie a ich ekonomika stagnuje.

Mladí považujú životné poistenie za zbytočné. Odborník vysvetľuje, kedy má zmysel a kto ho nepotrebuje (ROZHOVOR)

Európa hľadá riešenia, Slovensko musí pochopiť príčiny

Na problém upozorňuje aj Európska centrálna banka spolu s EIOPA. Očakávajú, že klimatická zmena prinesie častejšie a intenzívnejšie extrémy, čo môže poistnú medzeru ešte zväčšiť.

Na strane poisťovní rastúce riziko znamená vyššie ceny a prísnejšie podmienky. Poistenie sa tak môže stať menej dostupným. Na strane domácností a firiem zohráva úlohu najmä finančná situácia, ale aj nedôvera či očakávanie, že v prípade katastrofy zasiahne štát.

Niektoré krajiny už zaviedli kombinované riešenia. Napríklad v Španielsku alebo Francúzsku časť nákladov preberajú verejné fondy alebo špeciálne inštitúcie. V EÚ sa diskutuje aj o spoločných mechanizmoch, ktoré by pomohli znížiť riziká.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti