Slováci prichádzajú o peniaze bez toho, aby o tom vedeli: Ohrozené sú úspory v hodnote 52 miliárd eur
- Peniaze na účtoch z roka na rok strácajú svoju hodnotu
- V prípade Slovákov ide až o desiatky miliárd eur
- Čo sa dá robiť, aby sme tomu predchádzali
- Peniaze na účtoch z roka na rok strácajú svoju hodnotu
- V prípade Slovákov ide až o desiatky miliárd eur
- Čo sa dá robiť, aby sme tomu predchádzali
Staršie generácie si zvykli odkladať peniaze „do vankúša“. Mali pocit, že doma alebo na bankovom účte sú v bezpečí a vždy poruke. Tento spôsob uvažovania sa na Slovensku drží dodnes, hoci dnešná realita je iná.
Peniaze, ktoré len ležia na bežných či sporiacich účtoch, prípadne doma, totiž postupne požiera inflácia a strácajú svoju hodnotu. Kým navonok sa odložená suma nemení, ich reálna kúpna sila sa rokmi znižuje.
To, čo si dnes človek kúpi za desaťtisíc eur, si o pár rokov ani zďaleka nekúpi. Aj preto odborníci upozorňujú, že problém nespočíva len v tom, koľko si odkladáme, ale aj v tom, akým spôsobom svoje úspory chránime a zhodnocujeme.
Až 52 miliárd eur v ohrození inflácie
Podľa dát Národnej banky Slovenska (NBS) leží na bežných a sporiacich účtoch Slovákov až 52 miliárd eur. Ide o peniaze, ktoré postupne 10-tisíc eur uložených na bežnom účte bude mať o 30 rokov menej ako polovičnú hodnotu.
Slovenské domácnosti tak preceňujú bezpečnosť hotovosti a naopak riziko inflácie podceňujú. Práve pri príležitosti nedeľňajšieho Svetového dňa investičných fondov na to upozornila spoločnosť Finax. Problém podľa nej pritom nespočíva len v tom, že neinvestujeme dosť – ale aj v tom, ako investujeme.
Slováci milujú peniaze pod vankúšom
Slovensko patrí medzi najkonzervatívnejšie krajiny v regióne. Podľa Eurostatu tvoria vklady a hotovosť až 45 % finančných aktív slovenských domácností. Za touto nízkou mierou investovania do kapitálových trhov stojí viacero faktorov. Príkladom je historická nedôvera voči investovaniu pretrvávajúca od 90. rokov minulého storočia, silná orientácia na nehnuteľnosti, nízka finančná gramotnosť, ale aj rozšírený pocit, že účasť v druhom a treťom pilieri je postačujúca.
Z prieskumu Finaxu vyplýva, že spomedzi ľudí, ktorí si sporia na dôchodok, siaha po štátnych schémach – v podobe druhého a tretieho dôchodkového piliera 42 % populácie. Individuálne investovanie je menej rozšírené: podielové fondy využíva 30 % a ETF fondy 28 % investorov. Ostatné formy zhodnocovania majetku sú zastúpené výrazne menej. Drahé kovy volí 12 % ľudí, investičné nehnuteľnosti 11 % a priamy nákup akcií 10 %.
Čo sa týka výšky pravidelných investícií mimo druhého a tretieho piliera, viac ako polovica investorov – konkrétne 55 % – vkladá menej ako 100 eur mesačne. Najpočetnejšia skupina, zhruba štvrtina, si odkladá 51 až 100 eur. Vyššie sumy investuje len niečo vyše tretiny opýtaných.
„Problém Slovenska tak nespočíva len v nízkej miere investovania, ale aj v jeho (ne)efektivite. Významná časť úspor zostáva v hotovosti alebo na účtoch, kde strácajú hodnotu a u tej časti populácie, ktorá investuje, spravidla prevažujú produkty s vyššími nákladmi, ktoré znižujú ich čistý výnos.
Vyvážený a dlhodobo udržateľný prístup k budovaniu finančnej stability domácností predstavuje kombinácia štátnych dôchodkových schém a investícií na kapitálových trhoch, najmä prostredníctvom nízkonákladových ETF fondov,“ hovorí Linda Gáliková, vedúca PR vo Finaxe.
Štátne piliere nestačia, peňazí nebude dosť
Druhý a tretí pilier sú síce dôležitou súčasťou dôchodkového zabezpečenia s jasnými pravidlami a daňovými výhodami, no na dlhodobé finančné zabezpečenie samy o sebe nestačia. Nevyhnutnosťou sa preto stáva budovanie vlastného „investičného piliera“ mimo štátnych schém. Jednotlivé investičné nástroje sa pritom od seba líšia predovšetkým výškou nákladov, daňovým a regulačným prostredím a mierou diverzifikácie.
„V rámci individuálneho investovania siahajú Slováci najčastejšie na podielové fondy, tie sú však spojené spravidla s vyššími poplatkami, pretože ponúkajú aktívnu správu a neprinášajú daňovú výhodu, čím dlhodobo znižujú čistý výnos investora. ETF fondy naopak kombinujú nízke náklady a oslobodenie od dane po roku od ich držania. Vďaka tomu sú pre bežných ľudí z pohľadu ceny aj efektivity najvhodnejšou voľbou,“ uzatvára Gáliková.
Čítaj viac z kategórie: Financie a kryptomeny
Zdroj: Finax