Babiš chce do Hormuzu poslať unikátne zariadenie: Stroj vraj nemá nikto iný na svete

Česká republika ponúkne pre zabezpečenie bezpečnosti Hormuzského prielivu pasívny radar, bude to vo chvíli, keď sa tam situácia upokojí. Novinárom to dnes povedal premiér Andrej Babiš (ANO).

Podľa analytika Vlastislava Břízu z Fakulty sociálnych vied Karlovej univerzity je správne, že sa česká vláda touto ponukou postavila za spojencov. Význam ponuky bude podľa neho skôr politický, môže poslúžiť aj ako reklama na český vojenský priemysel, pretože Česko patrí k špičke vo výrobe rádiolokátorov. Bříza to dnes povedal ČTK.

Česká ponuka pre Hormuzský prieliv

Babiš už vo štvrtok uviedol, že Česko na dnešnej videokonferencii zástupcov štyridsiatky krajín predloží konkrétnu ponuku, ako môže pomôcť. Videokonferenciu krajín ochotných podieľať sa na mnohonárodnej mierovej misii v Hormuzskom prielive po skončení konfliktu organizujú dnes Británia a Francúzsko.

Hormuzský prieliv je kľúčový pre vývoz ropy z oblasti Perzského zálivu. Teraz je fakticky zablokovaný kvôli vojne, ktorú proti Iránu vedú Spojené štáty a Izrael.

Unikátne zariadenie

„Jedná sa o unikátne zariadenie (pasívny radar), ktoré nikto na svete nemá. Je to veľmi efektívne zariadenie a práve tam môže byť veľmi dobre uplatnené,“ uviedol dnes Babiš. S novinármi hovoril na letisku v Bechyni na Táborsku pri medzinárodnom cvičení. Jeho motívom bolo testovanie moderných vojenských technológií, ako sú napríklad drony.

Česká armáda vo výzbroji pasívne radary má. Nákup ďalších ministerstvo avizovalo vlani v septembri – išlo o trojicu pasívnych rádiolokátorov PLESS od pardubickej spoločnosti ERA za 2,3 miliardy korún. Jeden stacionárny a dva mobilné radary dokážu podľa výrobcu odhaliť aj drony a sledovať ciele do vzdialenosti 700 kilometrov.

Pasívne rádiolokátory prijímajú elektromagnetickú energiu z okolia, samy ale žiadne signály nevysielajú. Žiadny radar ich preto nemôže odhaliť. Dokážu sledovať mnoho cieľov súčasne. Vyhľadajú aj objekty ukryté za obzorom, kam bežný radar nedohliadne.

Výrobca uvádza, že rádiolokátory PLESS sú vybavené prelomovou technológiou, ktorá napríklad umožňuje z Česka pozorovať lode plaviace sa po Baltskom mori. Prístroje dokážu určiť polohu aj typ statických či pomaly sa pohybujúcich objektov – najčastejšie lodí a radarov – aj rýchlych cieľov, ako sú lietadlá či drony.

Politický význam ponuky

„Ponúkame to, v čom sme dobrí. Naša armáda mala vždy dobrý zvuk v rámci NATO,“ povedal Babiš. Dodal, že zatiaľ nie je jasné, na aký dlhý čas by Česká republika pasívny radar do Hormuzu poskytla.

„To je samozrejme otázka debaty. Pýtal som sa aj na to, do akej miery by boli chránení naši vojaci, ak by tam išli. Ale určite o tom bude rozhodovať Parlament. Je to nejaké gesto v situácii, keď americký prezident (Donald Trump) kritizoval Európu za to, že sa nechce zapojiť do obrany Hormuzu,“ dodal premiér.

Podľa Břízu je potrebné oceniť, že sa Česko postavilo za spojencov. „Ničmenej ten význam bude z môjho uhla pohľadu viac politický než faktický, pretože samozrejme spojenci majú v oblasti radu rádiolokátorov, ako aktívnych, tak pasívnych. Čiže napomôže to, ale nie je to tak, že by to bol nejaký rozhodujúci podiel,“ uviedol Bříza.

Zdôraznil, že Česko patrí medzi špičky vo výrobe rádiolokátorov. „Ja v tom vidím ešte aj tú synergiu, že to môže byť do istej miery aj reklama na náš vojenský priemysel,“ doplnil. Podľa Břízu dáva zmysel aj to, že Česko ponúkne radar až potom, čo sa situácia v Hormuzskom prielive upokojí, pretože hrozby súvisiace s iránskym režimom v blízkej dobe zrejme nezmiznú.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie