Prievidza dlhuje 8 miliónov eur, no hospodári lepšie ako slovenský priemer. Peniaze na opravu ciest a škôl drasticky ubúdajú

Keď mestskí poslanci v Prievidzi koncom apríla schvaľovali záverečný účet za rok 2025, odhlasovali aj jedno zaujímavé číslo: mesto dlží takmer 8 miliónov eur. Na každého z takmer 42-tisíc obyvateľov vrátane detí a dôchodcov vychádza 190 eur. Znie to hrozivo, ale je to naozaj veľa?

Krátka odpoveď: nie je. Dlhá odpoveď ukazuje, ako veľmi záleží na tom, akú metriku si zvolíme – a odhaľuje mestá a mestské časti, kde je situácia skutočne alarmujúca.

Dlh sám o sebe nič neznamená

Predstav si dvoch ľudí. Jeden má hypotéku 200-tisíc eur a zarába 5-tisíc mesačne. Druhý dlží 50-tisíc eur a zarába tisíc eur mesačne. Kto je na tom horšie? Jasné, že ten druhý, napriek nižšiemu absolútnemu dlhu.

Rovnako funguje hodnotenie miest. Dôležitý nie je absolútny dlh v eurách, ale jeho pomer k ročným príjmom. Zákon stanovuje strop na 60 % bežných príjmov – nad ním hrozí sankcia. Prievidza je na 15,26 %.

Pre porovnanie, celonárodný priemer slovenských miest bol v roku 2024 na úrovni 19,26 %, čo je mimochodom historicky najnižšia hodnota odkedy sa tieto dáta vôbec zbierajú.

Prievidza teda hospodárila lepšie ako celoslovenský priemer, dlh klesá už minimálne tri roky a mesto skončilo v prebytku – príjmy 61,2 milióna eur, výdavky 57,1 milióna eur. To je výsledok, s ktorým by bolo spokojných mnoho väčších miest.

Kde je to naozaj zlé: Devín, Spišské Vlachy, Zlaté Moravce

Kým Prievidza je učebnicový príklad priemerného zdravého hospodárenia, viaceré iné slovenské samosprávy vyzerajú úplne inak.

Bratislavská mestská časť Devín má dlh vo výške 248 % svojich ročných príjmov. Záväzky po lehote splatnosti dosahujú 935 % bežných príjmov. Devín má necelých 1 500 obyvateľov a 18 rokov strávil v nútenej správe.

Dnes prechádza tzv. konsolidáciou pohľadávok – čo je elegantný výraz pre stav, keď mesto postupne spláca dlhy, ktoré nahromadilo za takmer dve desaťročia nekontrolovateľného hospodárenia. Štatistiku celej Bratislavy pritom ťahá Devín výrazne nadol. Bez neho by hospodárenie hlavného mesta vyzeralo podstatne lepšie.

Spomedzi miest mimo Bratislavy majú najhoršie finančné zdravie Spišské Vlachy – malé mesto s 3-tisíc obyvateľmi, dlhom 38,4 % a dlhovou službou 17,64 % bežných príjmov. Na každé euro, ktoré mesto vyberie na bežných príjmoch, ide takmer 18 centov len na splácanie starých dlhov.

Zlaté Moravce sú na tom podobne: dlh 38,6 %, dlhová služba 14,30 %. To znamená, že 14 centov z každého vybraného eura je preč skôr, ako sa s peniazmi vôbec stihne niečo urobiť.

Kraje hospodária čoraz horšie

Doteraz sme hovorili o mestách. No slovenský systém verejnej správy má ďalšiu vrstvu – vyššie územné celky, teda kraje, ktoré spravujú stredné školy, nemocnice a regionálne cesty. A tam je obraz ešte menej optimistický. 

Priemerný prebytok bežného účtu za všetky kraje klesol v roku 2024 na 5,7 % – najhorší výsledok za posledných 10 rokov. Ešte v roku 2018 to bolo 14,8 %. Inými slovami, kraje majú stále menej peňazí na investície, opravu ciest a modernizáciu škôl.

Nitriansky kraj stojí na čele s najlepším hodnotením finančného zdravia, na chvoste je Košický kraj s dlhovou službou 16,38 % – z každého zarobeného eura ide 16 centov na splácanie starých záväzkov.

Zaujímavým paradoxom je, že Prievidza patrí do Trenčianskeho samosprávneho kraja, ktorý má najvyšší dlh spomedzi všetkých ôsmich krajov – 35,81 % bežných príjmov. Kým teda samotné mesto znižuje dlhy, kraj, ktorý spravuje gymnáziá, nemocnice a cesty, patrí k najzadlženejším v krajine.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska