Vedci prišli s odhalením, ktoré poteší každého Slováka. Obľúbený ranný rituál „zapína“ gény dlhovekosti

Pre niekoho je káva len ranný zvyk. Pre iného doslova rituál, bez ktorého deň jednoducho nezačne. Dlhé roky sme však vnímali len jej najviditeľnejší účinok, teda, že po nej menej zívame a dokážeme lepšie fungovať.

V pozadí sa odohráva oveľa zaujímavejší proces, ktorému sa venoval výskum vedcov z Queen Mary University of London. Výsledky publikované v odbornom časopise Microbial Cell naznačujú, že kofeín neovplyvňuje len bdelosť a koncentráciu. Dokáže aktivovať prastarý bunkový mechanizmus, ktorý úzko súvisí s dlhovekosťou.

Ako káva ovplyvňuje fungovanie našich buniek

V centre pozornosti stojí AMPK, enzým, ktorý funguje ako bunkový merač paliva. Neustále sleduje, koľko energie má bunka k dispozícii a podľa toho rozhoduje, čo je v danej chvíli najdôležitejšie.

Keď má bunka nedostatok energie, AMPK jej pomáha obmedziť zbytočný výdaj. Namiesto rastu a rýchleho delenia presmeruje energiu na prežitie, opravu poškodenia a zvládnutie stresu.

Výskumníci zistili, že kofeín dokáže tento systém aktivovať, a to cez konkrétne zložky Ssp1, Ssp2 a Amk2, ktoré organizmy využívajú už stovky miliónov rokov. Ranná káva tak pravdepodobne neovplyvňuje len našu pozornosť či únavu, ale aj biologické mechanizmy hlboko zakódované v bunkách.

„Kofeín preprogramuje spôsob, akým bunky využívajú energiu a reagujú na stres, čo pomáha vysvetliť jeho širšie účinky na zdravie,“ uviedol autor štúdie Dr. Charalampos Babis Rallis.

Vedci počas experimentov pracovali s kvasinkami, ktoré sa vo výskumoch používajú veľmi často. Hoci to znie zvláštne, mnohé základné bunkové mechanizmy fungujú u kvasiniek podobne ako u človeka. Práve preto sa na nich skúmajú procesy súvisiace so starnutím, opravou DNA alebo metabolizmom.

Kofeín v experimentoch predĺžil chronologickú dĺžku života. Bunky prežívali dlhšie v stave, keď sa aktívne nedelili, čo úzko súviselo so stresovými odpoveďami a opravnými mechanizmami.

Na načasovaní záleží viac, ako si myslíš

AMPK intenzívne skúmajú aj vedci, ktorí sa venujú cukrovke, obezite, zápalom alebo zdravému starnutiu. Keď sa AMPK aktivuje, bunky začnú fungovať efektívnejšie. Lepšie hospodária s energiou, citlivejšie reagujú na inzulín a ľahšie zvládajú metabolický stres, ktorý sa spája so starnutím aj civilizačnými ochoreniami.

Podobné mechanizmy ovplyvňuje aj metformín, jeden z najznámejších liekov na cukrovku 2. typu. Vedci ho už roky skúmajú nielen pre jeho účinok na hladinu cukru v krvi, ale aj pre možný vplyv na zdravé starnutie a dĺžku života.

Pri káve však zďaleka nejde len o kofeín. Obsahuje totiž stovky bioaktívnych látok, ktoré dokážu ovplyvňovať zápalové procesy, metabolizmus cukrov aj fungovanie ciev.

Veľká analýza publikovaná v British Medical Journal skúmala obrovské množstvo dát z viacerých štúdií a dospela k pomerne jasnému záveru. Ľudia, ktorí pravidelne pili kávu, mali vo viacerých oblastiach zdravia lepšie výsledky než tí, ktorí ju nepili vôbec. Najlepšie vychádzala konzumácia približne troch až štyroch šálok denne.

Podobné výsledky sa objavili aj vo veľkej analýze UK Biobank publikovanej v JAMA Internal Medicine. Vedci sledovali takmer pol milióna ľudí a zistili, že konzumenti kávy mali nižšie riziko úmrtia z rôznych príčin.

Dôležité však nie je len to, koľko kávy denne vypiješ, ale aj v akom čase. Štúdie ukazujú, že ľudia, ktorí pijú kávu hlavne v ranných hodinách, majú nižšie riziko kardiovaskulárnych ochorení aj nižšiu celkovú úmrtnosť v porovnaní s tými, ktorí ju pijú priebežne počas celého dňa.

Telo funguje podľa biologických hodín. Hormóny, metabolizmus aj zápalové procesy sa počas dňa menia. Ranná káva môže prirodzene podporiť bdelosť a energiu v čase, keď sa organizmus prebúdza. Večerná káva naopak často narúša spánok, regeneráciu a produkciu melatonínu. A práve kvalitný spánok patrí medzi najdôležitejšie faktory zdravého starnutia.

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing