Trump ide do Pekingu v oslabení. Si Ťin-pching má v rukách zbraň, ktorá môže zasiahnuť celý Západ

Donald Trump pricestuje do Pekingu na štátnu návštevu od 13. do 15. mája. Naposledy sa americký prezident Trump a čínsky vodca Si Ťin-pching videli v októbri minulého roka v Južnej Kórei. Vtedy sa im podarilo zastaviť eskalujúcu obchodnú vojnu, v rámci ktorej Spojené štáty uvalili na čínsky tovar trojciferné clá a Peking zase pohrozil, že obmedzí globálne dodávky takzvaných vzácnych zemín, čo sú kovy nevyhnutné pre výrobu moderných zbraní, elektroniky a batérií.

Pôvodne sa mali stretnúť už v marci, no schôdzku odložili po americkom a izraelskom útoku na Irán. Ide o prvú štátnu návštevu amerického prezidenta v Číne od roku 2017, keď Trump zavítal do Pekingu ešte počas svojho prvého funkčného obdobia.

Vtedy ho Si privítal honosnou ceremóniou v Zakázanom meste a sprievodom cez námestie Tchien-an-men. Dnes je atmosféra úplne iná. Čínsky vodca podľa odborníkov prichádza na rokovania s pocitom, že karta sa otáča v jeho prospech.

Denník New York Times uvádza, že obaja lídri budú na dvojdňovom summite hovoriť o vojne v Iráne, o obchode, o Taiwane a o ďalších sporných bodoch. Otázkou je, či krehké prímerie, ktoré medzi mocnosťami vzniklo po októbrovej schôdzke, vydrží.

Čo má každá strana na stole

Washington a Peking pristupujú k rokovaniam s veľmi odlišnými prioritami. Americkí diplomati podľa New York Times tlačia na takzvaných „päť B“.

Sú to nákupy čínskych aerolínií od spoločnosti Boeing, dovoz amerického hovädzieho mäsa a sójových bôbov do Číny a vytvorenie dvoch nových inštitúcií. Prvou by mala byť rada pre obchod, druhou rada pre investície. Cieľom je vymedziť oblasti hospodárskej spolupráce, ktoré nevyvolávajú obavy o národnú bezpečnosť.

Čínska strana sa naopak sústredí na „tri T“. Ide o clá (tariffs), technológie a Taiwan. Peking bude pravdepodobne presadzovať predĺženie minuloročného obchodného prímeria a uvoľnenie amerických exportných obmedzení na pokročilé polovodiče, ktoré Čína potrebuje na modernizáciu svojho priemyslu.

Si telefonicky vo februári oznámil Trumpovi, že jeho krajina „nikdy nedovolí, aby bol Taiwan oddelený od Číny“. Bude preto tlačiť, aby Washington znížil podporu samosprávnemu ostrovu, ktorý Peking považuje za svoje územie.

Taiwan ako najväčšie riziko

Práve otázka Taiwanu vyvoláva najväčšie znepokojenie spojencov Washingtonu. Denník Politico v rozhovoroch s piatimi ázijskými a európskymi diplomatmi zistil, že sa obávajú, aby Trump svojím známym improvizovaným štýlom nezrušil desaťročia opatrnej diplomacie.

„Bude to obrovský úspech pre Si Ťin-pchinga, ak donúti Trumpa povedať na verejnosti niečo prospešné pre Čínu, napríklad že podporuje mierové zjednotenie alebo že je proti nezávislosti Taiwanu, alebo že Taiwan je súčasťou Číny,“ povedal jeden z ázijských diplomatov pre Politico. „Trump je Trump, neustále sa odchyľuje od scenára. Modlime sa, aby sa nestalo nič katastrofálne.“

zdroj: SITA/AP Photo/Chiang Ying-ying

Súčasná americká politika znie, že Washington „nepodporuje nezávislosť Taiwanu“. Čína by však chcela počuť silnejšiu formuláciu, teda že USA „sú proti nezávislosti Taiwanu“. Rozdiel medzi týmito dvoma vetami pôsobí na laika ako slovičkárstvo, no v diplomatickom svete má obrovský dosah.

Druhá verzia by Pekingu umožnila vyhlasovať bežné kontakty Washingtonu s Taipei, napríklad predaj zbraní alebo stretnutia kongresmanov, za podporu nezávislosti, a tým za prelomenie sľubu.

Jonathan Czin, bývalý analytik americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA), to pre Politico opísal slovami, že „ide o veľmi jemné rozdiely, ktoré znejú ako pingpong, hoci majú obrovské strategické dôsledky“. Riziko podľa neho spočíva v tom, že Trump nepracuje s takou jazykovou presnosťou.

Vplyvný americký think-tank Council on Foreign Relations (Rada pre zahraničné vzťahy), ktorý patrí medzi najrešpektovanejšie analytické inštitúcie zaoberajúce sa zahraničnou politikou USA, upozorňuje na ďalšiu vec. Jeho analytik David Sacks pripomína, že Trump opakovane vyjadril skepsu voči obrane Taiwanu a obvinil ostrov, že Spojeným štátom „ukradol“ priemysel polovodičov.

V druhom funkčnom období navyše odmietol prijať taiwanskú prezidentskú návštevu a údajne pozastavil veľký zbrojný kontrakt. Pre Si Ťin-pchinga je to lákavé okno príležitosti.

Vojna v Iráne mení rovnováhu síl

zdroj: TASR/U.S. Central Command via AP

Od posledného stretnutia oboch lídrov v Soule sa svet podstatne zmenil. Spojené štáty sú teraz vtiahnuté do vojny s Iránom, jedným z najbližších partnerov Číny na Blízkom východe. Konflikt vyvolal globálnu energetickú krízu a prinútil Washington presunúť časť vojenských kapacít z Ázie. Súčasne vyčerpal americké zásoby munície, čo medzi niektorými čínskymi analytikmi vyvoláva pochybnosti o schopnosti USA obrániť Taiwan.

Sám Si nedávno nepriamo kritizoval americký postup, keď porušovanie medzinárodného práva nazval „návratom k zákonu džungle“. Hoci Peking tlačí na Teherán, aby rokoval s Washingtonom, viac sa do riešenia konfliktu nezapája.

Čínsky minister zahraničných vecí Wang I síce vyzval na otvorenie Hormuzského prielivu, kľúčovej námornej cesty, cez ktorú prúdi značná časť svetovej ropy, no zároveň deklaroval, že Čína podporuje „legitímne právo Iránu na mierové využívanie jadrovej energie“.

Analytik Rady pre zahraničné vzťahy David M. Hart upozorňuje, že americká vojenská intervencia v Iráne paradoxne oslabila Trumpov vyjednávací mandát. Spojené štáty pri konflikte spotrebovali obrovské množstvo presných striel, protiraketových systémov a pokročilej elektroniky. A práve doplnenie týchto zásob závisí od materiálov, ktoré v drvivej väčšine pochádzajú z čínskeho ekosystému kritických surovín.

Vzácne zeminy ako tichá zbraň Pekingu

zdroj: TASR/U. S. Geological Survey

Vzácne zeminy sú skupina sedemnástich kovov, ktoré sa používajú v moderných zbraňových systémoch, elektromobiloch, mobilných telefónoch aj v zariadeniach pre umelú inteligenciu. Čína ovláda väčšinu ich svetovej ťažby a spracovania, ako aj výrobu permanentných magnetov, bez ktorých sa nezaobíde výroba pokročilých zbraní.

Heidi Crebo-Redikerová z Rady pre zahraničné vzťahy upozorňuje, že kontrola nad týmito surovinami sa stala kľúčovou strategickou pákou Pekingu. Si dvakrát počas roka 2025 zahrozil, že obmedzí ich dodávky, a Trump zakaždým ustúpil. Si tak prichádza na summit s vedomím, že má v rukáve nástroj, ktorý dokáže okamžite paralyzovať americký zbrojný a technologický priemysel. Spojené štáty síce spolu so spojencami investujú do alternatívnych zdrojov, ale výsledky sa dostavia až o roky či desaťročia.

Rush Doshi z Rady pre zahraničné vzťahy to zhrnul tak, že Si môže summit využiť na to, aby Washington „riadil“. Inými slovami, ponúkne Trumpovi drobné ekonomické ústupky výmenou za to, že USA odložia tvrdšie konkurenčné kroky.

Tichá ekonomická vojna pokračuje

Hoci verejnou rétorikou bude mier a stabilita, denník New York Times ďalej upozorňuje, že obe vlády sa zároveň pripravujú na dlhodobý hospodársky konflikt. Peking v posledných týždňoch ukázal, že už nemá strach z ďalšej eskalácie.

Zaviedol nový právny mechanizmus na obranu proti americkým sankciám, zablokoval akvizíciu sľubného čínskeho startupu zameraného na umelú inteligenciu spoločnosťou Meta a prijal pravidlá, ktoré trestajú zahraničné firmy ustupujúce západnému tlaku.

Andrew Gilholm z poradenskej spoločnosti Control Risks pre New York Times opísal nový čínsky postoj slovami, že Peking „signalizuje, že je nabitý a pripravený“. Aprílové nariadenia umožňujú čínskym úradom vyšetrovať podnikové záznamy, vypočúvať zamestnancov a zakázať firmám či ich manažérom opustiť krajinu, ak prídu na to, že pomáhajú presúvať výrobu mimo Číny.

Umelá inteligencia ako nová doména súperenia

zdroj: TASR/AP Photo/Patrick Sison

Posledným zo štyroch hlavných bodov rokovaní je umelá inteligencia. Bidenove summity s čínskym vodcom v rokoch 2023 a 2024 priniesli vznik pracovnej skupiny pre dialóg o umelej inteligencii a dohodu, že táto technológia sa nebude prepájať s velením a riadením jadrových zbraní.

Chris McGuire z Rady pre zahraničné vzťahy však varuje, že čínska ochota plniť záväzky v oblasti bezpečnosti umelej inteligencie je nízka. Peking podľa neho vníma takéto rozhovory najmä ako príležitosť získať lepší prístup k americkým technológiám a dobehnúť osemmesačný náskok USA v tejto oblasti.

Čo môžeme reálne čakať

Očakávania od pekinského summitu sú zámerne nízke. Pravdepodobným výsledkom bude balík skromných dohôd o investíciách a predĺženie obchodného prímeria. Čao Ming-chao, odborník na medzinárodné vzťahy zo šanghajskej univerzity Fu-tan, povedal pre New York Times, že „asi by sme nemali očakávať, že toto stretnutie prinesie obzvlášť zásadné prelomy“.

Bonny Linová z amerického Centra pre strategické a medzinárodné štúdie zhrnula pre New York Times zmysel celého stretnutia stručne. Summit je podľa nej spôsobom, ako obe strany získajú čas na to, aby znížili svoju vzájomnú závislosť.

Najväčšou výhrou pre Trumpa by bola séria oznámení o čínskych investíciách. Najväčšou výhrou pre Si Ťin-pchinga by bolo, keby z amerického prezidenta dostal čo i len jednu vetu, ktorá zmení tón Washingtonu voči Taiwanu.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie