Trump riskuje, že pochová vzťahy s Čínou pred kľučovým summitom: „Svet sa nesmie vrátiť k zákonu džungle,“ varuje Si Ťin-pching

Americká námorná blokáda Iránu, ktorú Washington zaviedol po útoku na krajinu koncom februára, nezasiahla len Teherán. Jej dôsledky sa čoraz výraznejšie prejavujú aj vo vzťahu medzi dvoma najväčšími ekonomikami sveta.

Podľa denníka New York Times stojí prezident Donald Trump pred novým, nečakaným problémom, ako udržať iránsky konflikt mimo krehkého zbližovania s Čínou, ktoré sa v posledných mesiacoch opatrne budovalo. A čas sa kráti. Trump má do Pekingu pricestovať o štyri týždne na diplomatickú návštevu, ktorá mala symbolicky prekresliť vzťah medzi oboma veľmocami. 

Blokáda zasiahla aj Peking

Pred vypuknutím vojny nakupovala Čína až 90 percent iránskych ropných exportov, čo predstavovalo viac ako 1,3 milióna barelov denne, informuje o tom Americká komisia pre Čínske ekonomické vzťahy. Iránske ropné exporty tvoria hlavný zdroj príjmov krajiny.

Minulý rok dosiahli 45 miliárd dolárov, čo je 13 percent hrubého domáceho produktu. Po zavedení americkej blokády Hormuzského prielivu sa však situácia zmenila. Čínske nákladné lode, niektoré s čínskymi posádkami, čelia riziku, že ich americké námorníctvo odstaví od iránskych prístavov.

Peking spočiatku reagoval zdržanlivo, zásoby ropy a núdzové rezervy mu dávali určitý čas. No po zavedení blokády sa tón zmenil. Podľa amerického denníka Čínsky prezident Si Ťin-pching počas stretnutia s korunným princom Abú Zabí verejne varoval, že „svet sa nesmie vrátiť k zákonu džungle,“ a zdôraznil, že „nemožno uplatňovať medzinárodné právo len vtedy, keď sa to hodí, a ignorovať ho, keď sa nehodí“.

Podľa New York Times nemusel Spojené štáty ani menovať. Čínske ministerstvo zahraničia zašlo ďalej a obvinilo Washington z „cieľavedomej blokády, ktorá len prehĺbi konfrontáciu, eskaluje napätie a ohrozí bezpečnú plavbu cez Hormuzský prieliv“.

Právny precedens, ktorý môže využiť Čína

Blokáda má okrem diplomatického napätia aj závažný právny rozmer. Magazín TIME upozorňuje, že americký postup v Hormuzskom prielive môže Pekingu nepriamo poskytnúť právne argumenty pri jeho nárokoch na Taiwanský prieliv a Juhočínske more.

Podľa medzinárodného dohovoru o morskom práve UNCLOS, čo je základná zmluva upravujúca pravidlá plavby a využívania oceánov platná od roku 1994, je Hormuzský prieliv medzinárodnou vodnou cestou, kde je právo na prechod nezrušiteľné. Washington tým, že jednostranne blokuje lode v medzinárodných vodách, fakticky naznačuje, že národná bezpečnosť má prednosť pred zaužívanými medzinárodnými normami.

zdroj: TASR/AP, Ng Han Guan

„Vytvorilo by to precedens pre Čínu argumentovať, že Taiwanský prieliv nie je medzinárodná vodná cesta,“ povedal pre TIME profesor Carlyle Thayer z Austrálskej akadémie obranných síl. Peking svoju pozíciu k Taiwanskému prielivu dlhodobo zostrejšuje a označuje ho za súčasť svojich vnútorných vôd.

Podľa TIME Čína v decembri 2024 uskutočnila najrozsiahlejšie vojenské cvičenia okolo Taiwanu v histórii, pri ktorých viac ako 200 lietadiel a desiatky námorných plavidiel simulovali úplnú blokádu ostrova. Profesorka Oriana Skylar Mastro zo Stanfordovej univerzity to zhrnula pre TIME jednoznačne: „Všetky kroky, ktoré Trump podniká, pomáhajú Číne. Čína môže teraz tvrdiť, že ona zachováva medzinárodný poriadok a stavia sa proti šikanovaniu.“

Trumpova návšteva Pekingu v ohrození

Plánovaná návšteva Pekingu bola od začiatku ambicióznym projektom. Minister financií Scott Bessent pred vypuknutím konfliktu vyrokoval obrysy spoločných ekonomických iniciatív, ktoré mali byť počas summitu oznámené. No v bezpečnostných otázkach, ako je budúcnosť Taiwanu, čínsky jadrový arzenál či vojenská prítomnosť Pekingu v Juhočínskom mori, sa pokrok takmer nekonal. A teraz k tomu pribudol iránsky uzol.

„Prezident Trump vytvoril situáciu, v ktorej sú dva jeho najväčšie ciele v priamom konflikte,“ povedal pre New York Times Kurt Campbell, bývalý námestník ministra zahraničia za vlády Joea Bidena. „Jedným je kontrolovať všetok náklad prechádzajúci prielivom vrátane čínskeho. Druhým je jeho túžba po jednoznačne pozitívnej návšteve Pekingu.“ 

Americké spravodajské služby medzitým získali informácie, že Čína mohla dodať Iránu ručné protilietadlové rakety. Dôkazy nie sú definitívne a nie je potvrdené, že by čínske zbrane boli použité proti americkým alebo izraelským silám. Trump na to zareagoval listom Si Ťin-pchingovi so žiadosťou o záruky, a na sociálnej sieti následne napísal, že Čína „súhlasila, že nebude posielať zbrane do Iránu.“

Signály, ktoré Peking sleduje pozorne

Čínska armáda podľa New York Times intenzívne analyzuje, ako Washington zvládol operácie vo Venezuele aj Iráne. Čínski predstavitelia sa osobitne zaujímajú o rýchlosť, akou bolo iránske vedenie v prvých hodinách vojny vyradené. Ide o informáciu s priamym strategickým dosahom na prípadný scenár okolo Taiwanu.

Profesor Rush Doshi z Georgetownskej univerzity a bývalý Bidenov poradca pre Čínu to pre New York Times sformuloval výstižne: „Existuje veľa špekulácií o tom, čo môže narušiť americko-čínske zbližovanie. Neboli to čipy pre umelú inteligenciu ani vzácne zeminy. Ale mohol by to byť Irán.“ 

Trump zatiaľ na verejnosti kritiku ignoruje a tvrdí, že Čína jeho kroky víta. Si Ťin-pchingovi odkázal, že od neho čaká „veľké, vrúcne objatie“ pri návšteve Pekingu. Realita diplomatických kanálov je však podstatne chladnejšia.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie