Stačí jedno balenie: Vedci zistili, že aj malé množstvo poškodzuje mozog, šalát to nezachráni

Mnohí ľudia žijú v presvedčení, že ak si k „nezdravému“ jedlu pridajú niečo zdravé, negatívny efekt sa jednoducho vyrovná. Znie to celkom logicky, no najnovší výskum ukazuje, že realita môže byť celkom iná.

Zistilo sa totiž, že negatívny vplyv ultraspracovaných potravín sa neobjavil len u ľudí s nezdravým životným štýlom. Vedci ho pozorovali aj u účastníkov, ktorí sa väčšinu času stravovali zdravo.

Už malé množstvo ultraspracovaných potravín poškodzuje mozog

Výskumníci analyzovali údaje od viac ako 2 100 ľudí bez demencie a sledovali, ako ich každodenné stravovanie ovplyvňuje výkon mozgu, najmä schopnosť sústrediť sa, udržať pozornosť a rýchlo spracovávať informácie.

Účastníci v priemere prijímali približne 41 % energie z ultraspracovaných potravín. Výsledky však ukázali, že už relatívne malé zvýšenie podielu ultraspracovaných potravín v jedálničku súviselo s merateľným zhoršením koncentrácie. Konkrétne išlo o desaťpercentný nárast týchto potravín v strave.

„Keď to zasadíme do kontextu, desaťpercentný nárast ultraspracovaných potravín zodpovedá približne jednému bežnému baleniu čipsov denne,“ vysvetlila vedúca autorka štúdie Dr. Barbara Cardoso pre The Post.

Vedci pozorovali jasný trend. „Pri každom desaťpercentnom náraste ultraspracovaných potravín sme videli zreteľný a merateľný pokles schopnosti sústrediť sa,“ uviedla. Zmeny sa následne prejavili aj v štandardizovaných testoch. „Klinicky sa to prejavilo trvalo nižším skóre v kognitívnych testoch, ktoré merajú vizuálnu pozornosť a rýchlosť spracovania informácií,“ dodala.

Vedcov zároveň prekvapilo, že súvislosť medzi ultraspracovanými potravinami a horším fungovaním mozgu sa objavila aj u ľudí, ktorí sa inak stravovali pomerne zdravo a dodržiavali princípy stredomorskej stravy.

Mnohé ultraspracované produkty pritom nepôsobia nezdravo. Naopak. Často sa predávajú pod označeniami „fit“ či „light“, hoci v skutočnosti ide stále o priemyselne upravené potraviny plné rafinovaných ingrediencií, emulgátorov, sladidiel a prísad, ktoré prirodzené jedlo pripomínajú už len vzdialene.

Môže to súvisieť so spôsobom spracovania

Podľa Dr. Cardoso problém nespočíva iba v tom, že ultraspracované potraviny vytláčajú z jedálnička kvalitnejšie a zdravšie jedlo. Negatívne pôsobí už samotný spôsob priemyselného spracovania. „Často narúša prirodzenú štruktúru jedla a pridáva potenciálne škodlivé látky, napríklad umelé prísady alebo chemikálie vznikajúce počas spracovania,“ vysvetlila.

Podľa Dr. Cardoso práve toto môže meniť spôsob, akým jedlo vplýva na mozog, metabolizmus aj celkové fungovanie organizmu. A dodáva, že nejde iba o klasický problém typu „človek neje dosť zdravo“. „Súvislosť medzi stravou a kognitívnymi funkciami nespočíva len v nedostatku zdravých potravín, ale aj v samotnej miere spracovania jedla,“ uviedla.

Na možné riziká ultraspracovaných potravín upozorňujú aj ďalšie veľké výskumy. Napríklad rozsiahla review publikovaná v odbornom časopise The BMJ analyzovala dáta od takmer 10 miliónov ľudí a spojila vyšší príjem ultraspracovaných potravín s viac než tridsiatimi negatívnymi zdravotnými dôsledkami. Vedci pozorovali súvislosť napríklad s vyšším rizikom depresie, úzkostí, porúch spánku, kardiovaskulárnych ochorení či predčasnej úmrtnosti.

Alarmujúci signál priniesla aj štúdia publikovaná v Neurology. Výskumníci sledovali viac ako 72 000 ľudí a zistili, že vyšší podiel ultraspracovaných potravín v strave súvisel aj s vyšším rizikom demencie. Ďalšia štúdia publikovaná v JAMA Neurology, ktorá sledovala viac ako 10 000 dospelých približne osem rokov, ukázala, že vyšší príjem ultraspracovaných potravín súvisel s rýchlejším poklesom exekutívnych funkcií.

Väčšina doterajších štúdií však skúmala najmä ľudí, u ktorých ultraspracované potraviny tvorili veľkú časť jedálnička. Nový výskum preto prináša dôležitý posun. Naznačuje, že negatívny vplyv sa môže objaviť aj v prípade, keď ultraspracované produkty netvoria dominantnú časť stravy.

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing