Trhy kolíšu, prepady striedajú nové maximá. Hotovosť už nie je bezriziková, tvrdí odborník (ROZHOVOR)

Svetové trhy v posledných mesiacoch znervózneli. Geopolitické napätie, výkyvy cien ropy, neistota okolo úrokových sadzieb aj obavy z inflácie opäť otvorili otázku, ktorú si kladie veľa bežných ľudí: Čo mám teraz robiť so svojimi peniazmi?

Nie každý aktívne investuje. No aj ten, kto má úspory len na bežnom účte, cíti dôsledky neistoty cez ceny, úvery, hypotéky či stratu kúpnej sily. Práve preto sme sa pozhovárali s Radoslavom Kasíkom, spoluzakladateľom Finaxu, o tom, ako sa pozerať na poklesy trhov, prečo panika investorom často škodí viac než samotná kríza a prečo môže byť hotovosť na účte z dlhodobého hľadiska rizikovejšia, ako si myslíme.

• Ako sa v posledných mesiacoch zmenila situácia na finančnom trhu?
• V ktorých oblastiach utrpia Slováci najviac?
• Čo má bežný investor pri prepadoch cien robiť?
• Do akých investičných príležitostí by sme sa momentálne určite nemali púšťať?

Ako reagovať na trhové prepady?

Trhy sa prirodzene a neustále menia v reakcii na geopolitické a makroekonomické udalosti. V uplynulom období sme boli svedkami zvýšenej volatility v dôsledku eskalácie napätia na Blízkom východe, čo viedlo k výrazným výkyvom cien aktív a k poklesu globálnych akciových indexov o stovky miliárd až bilióny dolárov v trhovej kapitalizácii.

Pre bežného človeka je však dôležité pochopiť, že tieto „straty“ sú primárne papierové. Ide o dočasné precenenie aktív, nie o reálne odčerpanie peňazí z ekonomiky. Pasívny investor totiž nešpekuluje na krátkodobé pohyby, ale systematicky investuje do globálne diverzifikovaného portfólia. To znamená, že nevkladá dôveru do jednotlivých titulov, ale do rastu svetovej ekonomiky ako celku.

Diverzifikácia, teda rozloženie investície medzi množstvo firiem z rôznych krajín a ekonomických odvetví, zároveň zabezpečuje, že slabšie výkonnostné segmenty sú vyvažované tými, ktorým sa darí lepšie.

Z pohľadu investora je dôležité uvedomiť si, že volatilita je prirodzenou súčasťou trhov. Dlhodobo však trhy rastú. Historicky globálne akciové trhy reprezentované napríklad indexom MSCI World Index dosahujú priemerné zhodnotenie približne 7 až 9 % ročne v dlhodobom horizonte. Krátkodobé poklesy o 10 až 20 % sa môžu vyskytnúť, no z pohľadu dekád ide o šum.

Ako sa takýto pokles prejaví v každodennom živote – napríklad na cenách, úsporách alebo hypotékach?

Vplyv trhových poklesov na bežného spotrebiteľa je často nepriamy, no citeľný cez makroekonomické kanály. Aktuálna situácia na Blízkom východe, najmä riziká spojené s obmedzením dodávok kľúčových surovín cez strategické trasy ako Hormuzský prieliv, vytvára tlak na rast cien komodít.

Cena ropy v takýchto situáciách typicky reaguje veľmi citlivo. Historicky aj relatívne malé narušenia dodávok viedli k rastu cien o desiatky percent. Vyššie ceny energií sa následne premietajú do celého výrobného a distribučného reťazca, čo sa prejavuje rastom cien tovarov a služieb, teda infláciou, ktorú spotrebiteľ vníma najviac.

Z pohľadu menovej politiky situáciu pozorne sledujú centrálne banky ako FED a ECB. Úrokové sadzby zostávajú jedným z hlavných nástrojov, ktorými reagujú na inflačné tlaky. Kým pred útokom USA a Izraela na Irán sa v tomto roku predpokladalo pokračovanie znižovania úrokových sadzieb, zvýšené ceny energií viedli k odsunu týchto predpokladov, na čo dlhopisové trhy reagovali nárastom výnosov.

Pre domácnosti to znamená, že úvery vrátane hypoték zlacňovať nebudú a, naopak, sa môžu mierne predražiť. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku bude rozdiel minimálny. Úspory môžu byť čiastočne chránené o niečo vyššími úrokmi na vkladoch, no zároveň je reálna kúpna sila pod tlakom vplyvom hroziacej inflácie.

Z pohľadu pasívneho investora sa však stratégia nemení. Práve obdobia volatility a poklesov historicky predstavovali príležitosť nakupovať aktíva za nižšie ceny. Disciplína, pravidelnosť a dlhodobý horizont ostávajú kľúčové. Nie snaha načasovať trh, ktorá je dlhodobo neúspešná aj pre profesionálnych investorov.

Slováci prichádzajú o peniaze: Staršie ročníky sa boja investovať kvôli minulosti, mladším chýba finančná gramotnosť (ROZHOVOR)

Koho sa to dotkne najviac – ľudí s investíciami, alebo aj tých, ktorí majú peniaze len na účte?

Na prvý pohľad sa môže zdať, že poklesy sa týkajú najmä investorov. V realite však majú výraznejší dosah na ľudí, ktorí neinvestujú. Dôvodom je inflácia. Kým globálne akciové trhy dlhodobo rastú, hotovosť na účtoch stráca hodnotu. Ak by sme vložili na bežný účet 10-tisíc eur,  pri 3-percentnej inflácii by po tridsiatich rokoch mala táto suma menej ako polovičnú hodnotu.

Naopak, investori síce čelia krátkodobej volatilite, ale dlhodobo participujú na raste globálnej ekonomiky. Neinvestor síce nevidí výkyvy, ale čelí tichej strate kúpnej sily, ktorá je z dlhodobého hľadiska zásadnejšia. Slováci sú pritom konzervatívni a často preceňujú túto bezpečnosť hotovosti a podceňujú infláciu, ktorá je istotou straty hodnoty úspor.

Má bežný človek v takejto situácii niečo robiť, alebo je lepšie nerobiť nič a „prečkať to“?

Čítaj viac z kategórie: Financie a kryptomeny