Desaťročia ju zatracovali pre upchávanie ciev. „Tučnú pochúťku“ starých mám vedci spájajú s nižším rizikom úmrtia

Naše staré mamy ju natierali na chlieb, pridávali do cesta a bez váhania na nej pripravovali nedeľný obed. Potom prišli desaťročia varovaní pred cholesterolom, upchatými cievami a nadbytočnými kilogramami, no najväčší rozruch vyvolal rebríček, v ktorom v rámci nutričného hodnotenia predbehla mandarínky, hrášok aj zeler.

Asi takto by sa dal v skratke opísať príbeh bravčovej masti, ktorá sa opäť objavuje v debatách o výžive a zdraví.

Ako sa z bravčovej masti stal strašiak

Bravčová masť patrí medzi potraviny bohaté na nasýtené tuky. Práve tie odborníci celé desaťročia spájali so zvýšeným rizikom srdcovo-cievnych ochorení.

Obavy sa naplno rozvinuli v 50. rokoch 20. storočia, keď výskumníci začali porovnávať stravovacie návyky rôznych populácií. Zistili, že ľudia s vyšším príjmom živočíšnych tukov častejšie trpeli koronárnymi ochoreniami srdca. Kontrolované výživové pokusy navyše ukázali, že nasýtené mastné kyseliny dokážu zvyšovať hladinu LDL cholesterolu, ktorý patrí medzi významné rizikové faktory aterosklerózy.

Na základe týchto dôkazov vydala American Heart Association už v roku 1961 odporúčanie obmedziť nasýtené tuky a nahradiť ich nenasýtenými. Toto odporúčanie malo svoje vedecké opodstatnenie, no verejná diskusia ho časom zjednodušila na heslo, že všetok nasýtený tuk je zlý a každý rastlinný produkt je zdravší než živočíšny.

Až neskôr sa ukázalo, že ľudská výživa je oveľa zložitejšia. V marci 2015 publikoval tím vedcov z Južnej Kórey a Spojených štátov v prestížnom časopise PLOS ONE analýzu s názvom Uncovering the Nutritional Landscape of Food. Výskumníci analyzovali viac ako tisíc potravín a vytvorili model, ktorý hodnotil ich nutričný prínos v rámci celého jedálnička.

Keď BBC Future premenilo túto vedeckú analýzu na rebríček sto nutrične najhodnotnejších potravín sveta, prišlo veľké prekvapenie. Zatracovaná bravčová masť získala 73 bodov a obsadila ôsme miesto. Výsledok okamžite obletel svet. Zrazu sa všade objavovali titulky, podľa ktorých sa vedci celé desaťročia mýlili a bravčová masť patrí medzi najzdravšie potraviny planéty.

Dlhšie prežívanie bez srdcovo-cievnych ochorení

V súčasnosti priťahuje veľkú pozornosť prospektívna štúdia, ktorú vedci publikovali 5. marca 2026 v časopise PLOS ONE. Výskumníci analyzovali údaje 5 372 účastníkov rozsiahleho čínskeho projektu Chinese Longitudinal Healthy Longevity Survey.

Všetci účastníci mali najmenej 65 rokov, no typického človeka v tejto skupine by sme medzi čerstvých dôchodcov rozhodne nezaradili. Medián veku dosahoval 85 rokov, pričom polovica sledovaných ľudí mala približne 77 až 93 rokov.

Výskumníci sledovali účastníkov od roku 2014 do roku 2018. Počas tohto obdobia zomrelo 2 064 ľudí, z toho 433 na srdcovo-cievne ochorenia.

Vedci porovnali skupinu, ktorá pri varení najčastejšie používala bravčovú masť, so skupinou preferujúcou rastlinné oleje. Analýza ukázala, že používanie bravčovej masti súviselo s nižším rizikom úmrtia na kardiovaskulárne ochorenia.

Čo vlastne bravčová masť obsahuje?

Odborné zdroje uvádzajú, že bravčová masť obsahuje kyselinu palmitovú a stearovú, ale aj významný podiel kyseliny olejovej, ktorá patrí medzi mononenasýtené mastné kyseliny a dominuje napríklad aj v olivovom oleji.

Prirodzene sa v nej nachádzajú vitamíny rozpustné v tukoch, predovšetkým vitamín D a E. „U ošípaných, ktoré majú prístup k slnečnému žiareniu, sa vitamín D ukladá vo vrstve podkožného tuku, a tak je masť z takýchto ošípaných druhým najväčším prirodzeným zdrojom vitamínu D hneď po tresčej pečeni,“ uviedol pre Topky Boris Halaj z internetového obchodu Mäso domov.

Veľkou výhodou bravčovej masti je aj tepelná stabilita. Jej dymový bod dosahuje približne 182 stupňov Celzia, čo predstavuje vyššiu hodnotu ako má maslo či olivový olej. Je teda vhodná na bežné pečenie či restovanie.

O zdravotnom účinku tuku však nerozhoduje iba zloženie, ale aj množstvo, spôsob použitia či zdravotný stav človeka. Lyžica bravčovej masti v jedle plnom strukovín a zeleniny pôsobí na organizmus inak než pravidelné porcie vyprážaného mäsa či jedál chudobných na vlákninu.

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing