Chronický stres prepisuje fungovanie mozgu. Vedci odhalili, čo sa deje v tele pri dlhodobom napätí
- Dlhodobé napätie mení štruktúru tvojho mozgu
- Telo varuje skôr než si problém pripustíš
- Nauč sa ako v tele spustiť hĺbkovú obnovu
- Dlhodobé napätie mení štruktúru tvojho mozgu
- Telo varuje skôr než si problém pripustíš
- Nauč sa ako v tele spustiť hĺbkovú obnovu
Väčšina ľudí si stres spája najmä s psychikou. Predstavujeme si nervozitu, tlak v práci alebo pocit vyčerpania po náročnom dni. Odborníci z portálu Springer Nature však upozorňujú, že stres nie je iba „v hlave“. V skutočnosti ide o komplexnú biologickú reakciu, ktorá dokáže ovplyvniť prakticky celé telo.
Doktorka Giovanna Colombetti a doktor Eder Zavala v nej vysvetľujú, že krátkodobý stres môže byť pre človeka dokonca užitočný. Problém však nastáva vo chvíli, keď organizmus zostáva v pohotovostnom režime príliš dlho.
Podľa psychológov a neurovedcov dnešný človek často nezažíva stres v podobe útoku alebo nebezpečenstva, ale vo forme neustáleho nízkeho tlaku. Môže ísť o neustále notifikácie, pracovné povinnosti, finančné problémy alebo chronické preťaženie.
Telo reaguje na stres ako na hrozbu
Keď mozog vyhodnotí situáciu ako nebezpečnú, tak sa podľa Very Well Mind aktivuje takzvaná „fight-or-flight“ reakcia. Ide o reakciu, pri ktorej začne organizmus produkovať adrenalín a kortizol, zrýchli sa tep, stúpne tlak a telo sa začne pripravovať na okamžitú akciu.
Z evolučného pohľadu portálu Medium ide o mimoriadne dôležitý mechanizmus. Pred tisíckami rokov pomáhal človeku prežiť útoky predátorov alebo iné nebezpečné situácie.
Problém je, že moderný stres väčšinou netrvá len pár minút. Namiesto krátkeho nebezpečenstva prichádza dlhodobé mentálne preťaženie, pri ktorom telo zostáva v stave pohotovosti celé dni alebo týždne.
Chronický stres mení fungovanie mozgu
Dlhodobý stres podľa odborníkov výrazne ovplyvňuje aj samotný mozog. Zvýšená hladina kortizolu môže podľa portálu Healthline zhoršovať koncentráciu, pamäť aj rozhodovanie.
Psychológovia z Mayo Clinic upozorňujú, že človek pod chronickým stresom začne fungovať v režime neustálej ostražitosti. Mozog sa sústredí hlavne na prežitie a postupne stráca schopnosť oddychovať.
Práve preto bývajú vystresovaní ľudia podráždení, unavení alebo emocionálne vyčerpaní aj vtedy, keď sa v ich živote „nič dramatické“ nedeje. Článok tiež ukazuje, že dlhodobý stres môže urýchľovať rozvoj depresie, úzkostí alebo neurodegeneratívnych ochorení.
Stres sa často prejaví fyzicky
Odborníci zároveň upozorňujú, že telo často signalizuje preťaženie skôr, ako si to človek psychicky prizná. Chronický stres môže spôsobovať bolesti hlavy, tráviace problémy, zrýchlený tlkot srdca, napätie svalov alebo zhoršenú kvalitu spánku. Veľmi časté sú aj problémy s pokožkou, únavou alebo oslabenou imunitou.
Práve preto lekári hovoria, že stres netreba vnímať len ako emocionálny problém. Ide aj o fyzický stav organizmu. Výskumy ukazujú, že dlhodobo zvýšené hladiny kortizolu môže podporovať zápaly v tele, zvyšovať krvný tlak a zhoršovať regeneráciu.
Každý zvláda stres inak
Zaujímavé je to, že neexistuje presná hranica, koľko stresu dokáže človek zvládnuť. Niektorí ľudia fungujú pod tlakom relatívne dobre, iných vyčerpá aj menšie napätie.
Veľkú rolu pritom hrajú genetika, detstvo aj predchádzajúce skúsenosti. Psychológovia hovoria, že mozog sa počas života učí, ako reagovať na záťaž. Práve preto môže rovnaká situácia pôsobiť na dvoch ľudí úplne odlišne.
Choosing Therapy zároveň upozorňuje, že problémom dnešnej doby je aj „nahromadený stres“. Človek si na permanentné napätie zvykne natoľko, že ho začne považovať za normálny stav.
Telo sa dá upokojiť, ale potrebuje vidinu bezpečia
Dobrá správa podľa odborníkov je, že nervový systém sa dokáže regenerovať. Mozog však potrebuje dostať signál, že nebezpečenstvo skončilo. Práve preto psychológovia odporúčajú dychové cvičenia, pohyb alebo obyčajné spomalenie počas dňa. Tieto aktivity pomáhajú aktivovať parasympatický nervový systém, ktorý telo upokojuje.
Veľký význam má aj sociálny kontakt, kvalitný spánok a pravidelný oddych. Vedci hovoria, že človek nedokáže fungovať v neustálom výkone bez následkov.
A práve to je podľa odborníkov najdôležitejšie pochopiť, že telo často reaguje na psychický tlak skôr, ako si človek vôbec uvedomí, že je preťažený.
Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti
Zdroje: Springer Nature, Very Well Mind, Medium, Healthline, Mayo Clinic, Choosing Therapy