Večerný rituál môže škodiť mozgu. Neurológovia varujú pred zvykom, ktorý narúša spánok aj pamäť

Večerný pohár vína alebo pivo pred spaním mnohí ľudia vnímajú ako neškodný rituál. Má pomôcť vypnúť po náročnom dni, uvoľniť telo a privolať spánok.

Novšie zistenia však ukazujú, že tento zvyk nemusí byť pre mozog taký nevinný, ako sa dlho zdalo, upozornili tvnoviny.sk. Aj podľa zahraničného portálu Parade neurológovia upozorňujú, že alkohol pred spaním môže narúšať kvalitu nočného oddychu a pri pravidelnej konzumácii sa spájať aj so zmenami v mozgu.

Kľúčovým problémom je, že alkohol síce môže navodiť ospalosť, no zároveň zasahuje do procesov, ktoré mozog počas noci potrebuje. Spánok nie je iba pasívny odpočinok.

V noci sa mozog zotavuje, triedi informácie, ukladá spomienky a pripravuje sa na ďalší deň. Ak je tento proces narušený, môže sa to prejaviť horšou pamäťou, slabšou pozornosťou aj podráždenosťou.

Spánok je pre mozog základná regenerácia

Americký neurológ Paul E. Bendheim, klinický profesor na Lekárskej fakulte Arizonskej univerzity v Phoenixe, označuje spánok za najdôležitejší nočný návyk pre zdravie mozgu. Pre Parade uviedol, že „zďaleka najdôležitejším nočným zvykom je spánok“.

Zároveň dodal, že „kvalitný spánok zlepšuje a chráni zdravie mozgu. Zlá kvalita spánku sa čoraz viac považuje za rizikový faktor pre Alzheimerovu chorobu a demenciu akéhokoľvek pôvodu“.

Podobne význam noci vysvetľuje aj Jasdeep S. Hundal, riaditeľ Centra pre pamäť a zdravé starnutie pri Jersey Shore University Medical Center. Podľa neho mozog počas spánku dobíja energiu, opravuje sa a premieňa informácie z dňa na pamäťové stopy. Dobrý spánok zároveň pomáha stabilizovať náladu a obnoviť schopnosť sústrediť sa.

Práve preto môžu mať večerné návyky dlhodobý význam. To, čo sa opakuje každý večer, sa časom môže podpísať pod tým, ako jasne človek premýšľa, ako dobre si pamätá a ako efektívne mozog pracuje.

Alkohol môže pôsobiť ako falošná pomoc

Mnohí ľudia majú skúsenosť, že po alkohole zaspia rýchlejšie. Odborníci však upozorňujú, že ide iba o časť príbehu. Bendheim vysvetľuje, že „alkohol pôsobí v prvej polovici noci ako sedatívum“.

Problém nastáva neskôr, keď ho telo začne spracúvať. Podľa neho v druhej polovici noci prichádza nepokojnejší spánok, častejšie prebúdzanie a sklon k nepríjemným snom plným úzkosti.

To znamená, že človek síce môže zaspať rýchlejšie, ale jeho mozog nemusí dostať kvalitný oddych. Najdôležitejšie fázy spánku sú pritom spojené s obnovou a ukladaním informácií. Hundal tento efekt opisuje jednoducho. „Váš mozog nedostáva úplný reset, ktorý potrebuje,“ vysvetlil pre Parade.

Alkohol zároveň spomaľuje komunikáciu medzi mozgovými bunkami. Aj keď človek prespí celú noc, mozog nemusí spracúvať a usporadúvať informácie tak účinne, ako by potreboval. Krátkodobo sa to môže prejaviť pomalšími reakciami, horším rozhodovaním, slabšou pozornosťou a problémami s ukladaním nových spomienok.

Zmeny sa môžu týkať pamäti aj úsudku

Podľa neurológa Fawada Miana je alkohol pre mozgové bunky toxický. Pre Parade vysvetlil, že „potláča rastové faktory, čo negatívne ovplyvňuje zdravie našich neurónov. Je to ako keby sme rastlinám odobrali slnečné svetlo a vodu“.

Na možné dôsledky upozorňuje aj neurologička Jessica Zwerlingová, ktorá sa venuje výskumu a liečbe Alzheimerovej choroby. Podľa nej sa zmeny môžu objaviť v citlivých oblastiach mozgu, najmä v hipokampe. Ten opisuje ako akýsi pamäťový čip. Práve hipokampus zohráva významnú úlohu pri ukladaní spomienok.

Zwerlingová dopĺňa, že atrofia sa môže týkať aj bielej a sivej hmoty, teda štruktúr dôležitých pre spracovanie informácií. Medzi postihnuté oblasti môžu patriť aj mozoček, ktorý súvisí s rovnováhou, a čelné laloky, ktoré sú dôležité pre úsudok a plánovanie.

Vedci prehodnocujú názor na mierne pitie

Staršie predstavy často pripúšťali, že mierne pitie môže byť neškodné alebo dokonca prospešné. Podľa odborníkov sa však pohľad mení. Hundal uviedol, že „striedma konzumácia sa predtým považovala za relatívne bezpečnú, ale najnovšie údaje naznačujú, že aj nižšie dávky môžu mať určitý negatívny vplyv na zdravie mozgu. Z hľadiska mozgu platí, že menej je vo všeobecnosti lepšie“.

Bendheim pripomína, že alkohol je hlboko zakorenený v mnohých spoločenských zvykoch. Zároveň však podľa neho súčasné dôkazy smerujú k opatrnosti. „Abstinencia alebo veľmi nízka konzumácia je vo všeobecnosti najlepšou voľbou pre dlhodobé zdravie mozgu a celkové zdravie,“ vysvetľuje.

Dodáva, že u niektorých ľudí môže úplné vzdanie sa alkoholu predstavovať psychickú alebo sociálnu záťaž. Ani to však podľa neho nemení širšie medicínske poznatky, ktoré spájajú aj miernu konzumáciu alkoholu s reálnymi dlhodobými zdravotnými rizikami. Pre mozog tak večerný pohárik nemusí byť pomocou, ale zvykom, ktorý sa oplatí prehodnotiť.

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing