NATO sa obáva scenára pri hraniciach s Ruskom. Litvu by podľa simulácií mohla zachrániť jediná zbraň

Pobaltské štáty patria dlhodobo podľa the Global Economy medzi najzraniteľnejšie krajiny NATO. Litva, Lotyšsko a Estónsko majú spoločnú hranicu s Ruskom alebo jeho spojencom Bieloruskom a vojenskí analytici už roky upozorňujú, že v prípade širšieho konfliktu by sa mohli stať prvým cieľom ruskej agresie.

Práve Litva sa v posledných mesiacoch opäť dostala do centra pozornosti v článku Wall Street Journal. Simulácie vojenských konfliktov totiž ukazujú, že útok na túto malú krajinu by mohol mať dramatické následky nielen pre región, ale aj pre celé NATO. Zároveň však analýzy naznačujú, že existuje jeden zásadný faktor, ktorý by mohol Rusku výrazne skomplikovať situáciu.

Kľúčom je úzky koridor medzi Poľskom a Litvou

Najväčšou strategickou slabinou Pobaltia je takzvaný Suwalský koridor. Ide o približne 100-kilometrový pás územia medzi Poľskom a Litvou, ktorý oddeľuje ruskú Kaliningradskú oblasť od Bieloruska.

Práve tento úsek je jediným pozemným spojením medzi pobaltskými štátmi a zvyškom NATO. Vojenskí stratégovia upozorňujú, že ak by Rusko tento priestor obsadilo alebo prerušilo, Litva, Lotyšsko a Estónsko by sa mohli ocitnúť prakticky izolované od spojencov.

Téma sa objavuje vo vojenských hrách a bezpečnostných simuláciách už od roku 2016. Niektoré staršie scenáre z Wargame dokonca naznačovali, že ruské jednotky by mohli preniknúť do Pobaltia v priebehu niekoľkých desiatok hodín.

Rusko by sa nesnažilo obsadiť celú Európu

Experti zároveň upozorňujú, že prípadný útok na Litvu by pravdepodobne nemal za cieľ veľkú inváziu do Európy. Oveľa realistickejším scenárom by bola snaha oslabiť NATO a otestovať jednotu aliancie.

Podľa analýz by Moskva mohla využiť hybridné operácie, kybernetické útoky, dezinformácie alebo obmedzený vojenský zásah s cieľom vytvoriť chaos a prinútiť členské štáty NATO reagovať pod časovým tlakom.

Práve rýchlosť rozhodovania je jednou z najväčších výziev. Ak by aliancia reagovala pomaly alebo nejednotne, mohlo by to oslabiť jej odstrašujúci efekt aj dôveru menších členských štátov.

Jedna vec by mohla Litvu zachrániť

Napriek obavám odborníci zdôrazňujú, že situácia dnes vyzerá inak ako pred niekoľkými rokmi. Najväčšou výhodou Litvy je rastúca pripravenosť spoločnosti aj armády na možný konflikt.

Po ruskej invázii na Ukrajinu výrazne vzrástli obranné rozpočty pobaltských krajín a región začal masívne investovať do infraštruktúry, protivzdušnej obrany a výcviku civilného obyvateľstva. Litva zároveň posilnila spoluprácu s Nemeckom a ďalšími spojencami NATO.

Bezpečnostní analytici čoraz častejšie upozorňujú, že rozhodujúcim faktorom by nebola iba sila armády, ale najmä schopnosť celej spoločnosti odolávať tlaku. Práve civilná pripravenosť, odolnosť infraštruktúry a rýchla mobilizácia obyvateľstva môžu výrazne znížiť šance útočníka na úspech.

NATO by sa prizeralo

Experti simulovali dva scenáre, pričom v oboch rátajú s tým, že Aliancia by hrala „mŕtvu rybu“ a Litve by na pomoc neprišla.

V prvom scenári by ruské jednotky napadli Litvu z Bieloruska aj Kaliningradu, ale napadnuté by bolo aj Lotyšsko s cieľom prieniku do Litvy. Proti Rusom by bojovali len litovské jednotky a nemecká brigáda, ktorá je umiestnená v krajine. Rusko by tiež zaujalo pozície okolo jadrovej elektrárne Ignalina a navyše by hrozilo použitím jadrových hlavíc proti NATO.

„Veľká časť územia aliancie sa však dostala do rúk nepriateľa, ktorý sa zdá byť odhodlaný použiť jadrové hlavice na jej udržanie. Kto by teraz mal bezpodmienečnú dôveru v ustanovenie o vzájomnej obrane podľa článku 5?“ uvádza tv3.

Stačilo by 12-tisíc dronov

Druhý scenár však dopadol oveľa lepšie. Nemci a Litovčania by však disponovali jednou zbraňou, ktorú v prvej simulácii nemali. Tou zbraňou sú autonómne drony.

Tieto drony poháňané umelou inteligenciou dokážu preletieť desiatky kilometrov, nevážia veľa a lietajú pomerne rýchlo. Podľa publikácie dokážu preniknúť cez pancier ruského tanku.

„V scenári z litovského vojenského cvičenia, v ktorom Rusi čelili veľkému počtu síl NATO vyzbrojených dronmi, sa vzdali,“ uviedol článok.

Pobaltie sa mení na jednu z najstráženejších oblastí Európy

Krajiny v regióne dnes investujú do obrany viac ako väčšina Európy. Budujú nové bunkre, posilňujú hranice a organizujú pravidelné vojenské cvičenia. Litva navyše otvorene hovorí o potrebe pripraviť obyvateľstvo na krízové situácie podobne, ako to robí Fínsko alebo Švédsko.

Práve kombinácia modernej armády, podpory NATO a odolnej spoločnosti môže byť faktorom, ktorý by v prípade konfliktu rozhodol. Simulácie síce upozorňujú na slabiny regiónu, zároveň však ukazujú, že pripravená krajina dokáže byť oveľa lepším protivníkom, ako len prizerajúca sa.

Čítaj viac z kategórie: Zo sveta