Európsky mier v ohrození? Odborníci varujú, že bez USA sa kontinent neubráni ruskej hrozbe

Spojené štáty boli po desaťročia hlavným pilierom európskej bezpečnosti. Americké vojská, vojenské základne, lietadlá, lode aj jadrové ponorky tvorili základ odstrašujúcej sily NATO proti Sovietskemu zväzu a neskôr proti Rusku. V posledných rokoch sa však čoraz častejšie objavujú otázky, či by Európa dokázala čeliť bezpečnostným hrozbám aj bez rozsiahlej podpory USA.

Debatu posilnili úvahy americkej Rady zahraničných vecí o možnom obmedzení vojenskej prítomnosti v Európe a presune časti kapacít do indo-pacifického regiónu, kde Washington čoraz viac sústreďuje pozornosť na Čínu. Analytici upozorňujú, že Európa by sa v takom prípade musela výrazne viac spoliehať sama na seba. 

Európa je stále závislá od americkej vojenskej sily

Aj keď európske krajiny v posledných rokoch zvýšili obranné výdavky, Spojené štáty zostávajú dominantnou vojenskou silou v rámci NATO. USA poskytujú aliancii strategické bombardéry, lietadlové lode, jadrové ponorky alebo satelitné systémy, ktoré väčšina európskych štátov nemá v dostatočnom rozsahu. 

Bezpečnostní experti upozorňujú, že Európa by mala problém rýchlo nahradiť americké kapacity najmä v oblasti protivzdušnej obrany, strategickej dopravy a jadrového odstrašenia. Práve americká vojenská prítomnosť bola po desaťročia považovaná za hlavný dôvod, prečo si Rusko netrúfalo na otvorený konflikt s NATO.

„Ak sa to potvrdí, predstavovalo by to jednu z najvýznamnejších zmien v rozmiestnení síl NATO za posledné desaťročia, na ktorú Európa jednoducho nie je pripravená. Kapacity na ďalekonosné útoky sú základom konvenčného odstrašenia. Majú ohroziť veliteľské centrá, logistické uzly a raketové systémy, na ktoré by sa protivník spoliehal v každom konflikte. Nejde len o ich samotné zníženie o polovicu, ale, keď sa to stane, zásadne by to zmenilo dôveryhodnosť obranného rozostavenia NATO na východnom krídle,“ napísal poľský bezpečnostný analytik Marcin Zaborowski na sociálnej sieti LinkedIn.

Debata o „európskej armáde“ sa vracia

Podľa OSW sa diskutuje o spoločných nákupoch munície, koordinovanom vývoji technológií alebo vytvorení efektívnejších obranných štruktúr v rámci EÚ. Kritici však upozorňujú, že vytvorenie plnohodnotnej európskej armády by bolo mimoriadne nákladné a politicky komplikované.

„Alternatívy sú stále roky vzdialené. ELSA (projekt, v rámci ktorého chce Európa vytvoriť kapacity pre ďalekonosné útoky), do ktorého sú zapojené Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Poľsko, Švédsko a Spojené kráľovstvo, je stále vo vývoji a neexistuje pevný časový harmonogram dodávok pred rokom 2030. Taurus produkuje 40 – 60 rakiet ročne. Storm Shadow 50 – 100. Rusko každý mesiac vyprodukuje násobky týchto počtov. Irónia je krutá: Európa konečne akceptovala potrebu opätovného vyzbrojenia – politicky, finančne, rétoricky. Najkritickejšia medzera v spôsobilostiach sa však otvára rýchlejšie, ako sa dá zaplniť,“ zdôraznil Zaborowski.

Problémom nie sú iba vojaci, ale aj výroba zbraní

Vojna na Ukrajine ukázala aj ďalšiu slabinu Európy, ktorou je obmedzená schopnosť rýchlo vyrábať muníciu a vojenskú techniku. Európske armády po desaťročiach relatívneho mieru výrazne znížili zásoby a obranný priemysel nebol pripravený na dlhodobý konflikt vysokého rozsahu.

Odborníci upozorňujú, že ak by USA obmedzili vojenskú podporu Európe, kontinent by musel dramaticky zvýšiť výrobu zbraní, rakiet alebo protivzdušných systémov. Viaceré štáty preto investujú do rozširovania zbrojárskeho priemyslu a nových výrobných kapacít. 

Bezpečnostní analytici zároveň pripomínajú, že moderné konflikty nie sú iba o tankoch a lietadlách. Kľúčovú úlohu zohrávajú satelity, kybernetická bezpečnosť, drony a schopnosť chrániť energetickú infraštruktúru.

NATO zostáva základom európskej bezpečnosti

Napriek rastúcej debate o samostatnej obrane väčšina analytikov nepredpokladá, že by sa USA z Európy úplne stiahli. Washington stále považuje NATO za jednu z najdôležitejších vojenských aliancií sveta a európske základne majú strategický význam aj pre americké záujmy.

Odborníci však tvrdia, že Európa bude musieť prevziať väčšiu časť zodpovednosti za vlastnú obranu. Vojna na Ukrajine totiž ukázala, že bezpečnostné hrozby v Európe nezmizli a dlhodobý mier už nemožno považovať za samozrejmosť.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie