Mozog nakopne za pár minút: Kardiológ prezradil trik, ktorý poráža kávu aj energetické nápoje

Dopoludnia väčšina z nás funguje relatívne normálne. Keď však príde popoludnie, telo začne akosi spomaľovať. Najčastejšie sa to deje okolo druhej alebo tretej poobede.

Mnohí ľudia si v tej chvíli povedia, že jednoducho musia vydržať. A tak siahnu po ďalšej káve alebo energetickom nápoji. Kardiológ Dr. Alok Chopra však vo svojom nedávnom príspevku upozorňuje, že ďalšia dávka kofeínu nemusí byť ideálnym riešením.

Namiesto nej odporúča niečo celkom iné. „Jedna z najsilnejších vecí, ktorú môžete urobiť pre svoj mozog, je niečo, za čo sa väčšina ľudí cíti previnilo,“ hovorí.

Ide o popoludňajší spánok. 

Nejde o bežné zdriemnutie

Dr. Chopra opisuje tento typ spánku ako niečo úplne iné ako „lenivé“ vylihovanie. „Hovorím o špecifickej fáze nazývanej theta spánok. Je to jedinečný stav, v ktorom spíte, ale stále ste mierne pri vedomí. Ak vás niekto osloví menom, možno zareagujete, no váš mozog už vstúpil do hlboko regeneračného režimu,“ vysvetľuje.

V tejto fáze sa na EEG objavujú theta vlny. Zvyčajne trvá len niekoľko minút a tvorí prechod medzi bdelosťou a spánkom. Krátky spánok nemusí človeka „vypnúť“ na pol dňa. Často stačí málo na to, aby sa mozog prestal brodiť informačným hlukom.

Kedy má takýto mikrospánok najväčší zmysel? Odborníci sa zhodujú, že najlepšie funguje v strede popoludnia, keď bdelosť prirodzene klesá a telo samo naznačuje, že potrebuje krátku pauzu.

„Okolo 14:30 vaše telo prirodzene prechádza do útlmu. Nie je to náhoda; je to súčasť vašich biologických hodín. Ak si v tom čase dáte 20-minútový spánok, mozog sa presunie zo stresu do obnovy a jasnosti,“ hovorí Dr. Chopra.

„Veľakrát sa zobudíte s odpoveďami, ktoré ste predtým nemali. Mnohí moji pacienti sa pýtajú: ‚Pán doktor, ako to mám robiť v kancelárii?‘ Hovorím im: jednoducho si položte hlavu na 15 až 20 minút, zresetujte sa a potom budete pracovať lepšie,“ dodáva.

Popoludňajší spánok prospieva aj srdcu

Tvrdenia Dr. Chopru podporujú aj vedecké dáta. Systematický prehľad a metaanalýza publikovaná v časopise Sleep Medicine Reviews vyhodnotila 60 vzoriek z 54 štúdií a ukázala, že popoludňajší spánok môže zlepšiť výsledky v kognitívnych testoch.

Najvýraznejší prínos vedci pozorovali pri pamäti, bdelosti a rýchlosti, akou mozog spracúva informácie. Krátke zdriemnutie teda nemusí byť únik od práce. Môže to byť spôsob, ako sa k nej vrátiť s čistou hlavou.

Dôležitá je však dĺžka. Harvard Health Publishing opisuje takzvaný power nap ako krátky spánok trvajúci približne 10 až 30 minút. Práve takýto čas môže podporiť bdelosť a sústredenie bez toho, aby človek skĺzol do hlbších fáz spánku. Ak si popoludní pospíš príliš dlho, pravdepodobne sa zobudíš spomalený, dezorientovaný a unavenejší než predtým.

Zaujímavé je, že krátky popoludňajší spánok sa v niektorých výskumoch spája aj so zdravím srdca. Často sa spomína štúdia v JAMA Internal Medicine. Vedci v nej sledovali 23 681 zdravých dospelých počas približne 6 rokov. Ľudia, ktorí si dopriali popoludňajšiu siestu, mali po zohľadnení viacerých faktorov približne o 37 % nižšiu úmrtnosť na koronárnu chorobu srdca.

Štúdia publikovaná v časopise Heart zase zistila, že ľudia, ktorí si zdriemli raz až dvakrát týždenne, mali nižšie riziko kardiovaskulárnych príhod, ako sú infarkt, mŕtvica či srdcové zlyhávanie.

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing