Kontrolóri upozorňujú na vedomé obchádzanie pravidiel: 7 z 10 porušení pri eurofondoch sa týka slovenských zákonov

Najvyšší kontrolný úrad SR zverejnil bilanciu svojej kontrolnej činnosti pri európskych fondoch. Čísla sú výrečné a ukazujú, že problémom nie sú ani tak chýbajúce peniaze, ako skôr to, ako s nimi vieme narábať.

Tisíce kontrol, tisíce zistení

Najprv k rozsahu. NKÚ sa kontrole eurofondov venuje od vstupu Slovenska do EÚ, no presné štatistiky vie poskytnúť až od roku 2012, keď sa začal používať digitálny kontrolný systém.

Od tohto roka úrad vykonal 114 kontrol vo viac ako 438 subjektoch. Pri nich identifikoval celkovo 3 451 zistení, teda konkrétnych pochybení či nedostatkov.

To však nie je celý príbeh. Už v prvých rokoch členstva, keď NKÚ navyše plnil úlohu orgánu, ktorý uzatváral celé programy, skontroloval stovky subjektov a identifikoval 1 881 nedostatkov, ku ktorým pridal 1 214 odporúčaní.

Dobrou správou je, že väčšina pochybení nebola dramatická. Závažné zistenia tvorili za roky 2012 až 2024 len 15,14 %, zatiaľ čo zvyšok mal menej závažný alebo čisto formálny charakter, ako napríklad neúplná dokumentácia.

Najväčší problém: Porušujeme vlastné zákony

Najsilnejším a zároveň najnepríjemnejším zistením je, v čom Slovensko najčastejšie zlyháva. Nie sú to komplikované európske pravidlá, ale naše vlastné zákony.

Štatistika hovorí jasne. Až sedem z desiatich porušení sa týkalo základnej slovenskej legislatívy, nie nariadení Bruselu. Porušenia priamo európskych predpisov tvorili len 1 % prípadov.

NKÚ to vníma ako systémový signál. „Štruktúra porušených noriem ukazuje, že až sedem z desiatich porušení sa týkalo základnej legislatívy SR, čo odhaľuje systémový problém, neznalosť alebo vedomé obchádzanie stanovených pravidiel,“ uvádza úrad.

Najčastejšie pritom išlo o porušenie zákonov, ktoré by mal poznať každý úrad. Reč je o zákone o rozpočtových pravidlách, o účtovníctve, o finančnej kontrole či o verejnom obstarávaní. Časť problémov pripisuje úrad obrovskej administratívnej náročnosti eurofondov, ktorá zahltí úradníkov aj samotných žiadateľov.

Peniaze často putovali inam, ako mali

Druhý veľký okruh problémov sa týka toho, na čo sa peniaze reálne minuli. Tu sa objavuje znepokojivý vzorec. Najväčšiu skupinu, teda 36 % zistení, tvorili prípady, keď úrady alebo prijímatelia nepostupovali podľa pravidiel. To signalizuje slabiny priamo v riadiacich a kontrolných systémoch.

Ešte vážnejšia je ďalšia skupina. Až štvrtina zistení preukázala konanie v rozpore s pôvodným účelom. Inak povedané: peniaze boli použité na niečo iné, ako na čo boli pôvodne schválené. 

To podľa úradu poukazuje na slabú kontrolu oprávnenosti výdavkov. Samotné plytvanie a nehospodárnosť pritom tvorili len menšiu časť pochybení. Neúčinné, nehospodárne a neefektívne konanie spolu predstavovali 11 % zistení, čo znamená, že peniaze síce boli minuté legálne, no nepriniesli očakávaný efekt alebo boli predražené.

Existujú však aj prípady, ktoré fungovali

Správa však nie je len čiernou kronikou. Úrad zámerne poukazuje aj na príklady dobrej praxe, ktoré ukazujú, že to ide aj inak.

Pozitívne hodnotenie dostal napríklad Štátny fond rozvoja bývania (ŠFRB). Pri ňom kontrolóri ocenili dosiahnuté úspory pri vykurovaní, posilnenú transparentnosť vďaka elektronickému podávaniu žiadostí aj znížené náklady na bankové služby.

Tento program úrad označil za účelný a efektívny. Vyzdvihol ho ako vhodný príklad rozumného využitia kombinácie finančných nástrojov a grantov. Teda presne toho, čo pri iných projektoch chýbalo.

Kontroly majú zmysel, väčšina chýb sa napravila

Logická otázka znie, či také kontroly majú vôbec šancu niečo zmeniť. Dáta naznačujú, že áno.

Kontroly eurofondov od roku 2012 vyústili do 19 106 prijatých opatrení na nápravu. Z nich boli tri štvrtiny naplnené, konkrétne 56 % splnených, 17 % priebežne plnených a ďalšie čiastočne splnené.

Ak prijaté opatrenia nestačia, úrad má páku. Môže ich vrátiť na doplnenie a kontrolovaný subjekt ich musí v stanovenej lehote prepracovať, čo z kontroly robí nástroj reálnej zmeny, nielen konštatovania problémov.

Postavenie úradu pritom dlho nebolo samozrejmé. Práve Európska komisia v minulosti kritizovala slabé zapojenie NKÚ do kontroly príjemcov mimo štátnej správy, a aj organizácie ako OECD odporúčali, aby mal úrad neobmedzený prístup k dokumentom a plnú nezávislosť.

zdroj: Zdroj dát: KIS NKÚ SR, 2025

Ako sa menili priority kontrol

Zaujímavý je aj posun v tom, čo úrad vlastne sleduje. Kontrola sa v priebehu rokov výrazne posunula od formality k podstate.

V minulosti sa kontroly sústreďovali najmä na to, či sa dodržali predpisy, teda na takzvanú kontrolu súladu. Išlo o overenie, či papiere sedia a či bol postup formálne správny.

Postupne sa však ťažisko presunulo. Dnes úrad kladie dôraz na vecné hodnotenie vplyvov, teda či projekt naozaj priniesol očakávaný výsledok a či je udržateľný aj po skončení financovania. V aktuálnej stratégii na roky 2024 až 2026 sú eurofondy a Plán obnovy a odolnosti samostatnou tematickou oblasťou kontrol.

Čo NKÚ odporúča do budúcnosti

Z dvoch desaťročí skúseností úrad vyvodil sériu konkrétnych odporúčaní. Mnohé z nich sa už začali premietať do aktuálneho obdobia.

• Prvým okruhom je zjednodušenie a zrýchlenie procesov. Úrad odporúča znížiť počet rozhodovacích úrovní, čo sa už začalo realizovať, a najmä stabilizovať zamestnancov na úradoch, keďže ich vysoká fluktuácia je dlhodobým problémom.
• Druhým okruhom je verejné obstarávanie. NKÚ žiada prísnejšie kontroly hospodárnosti už pri príprave súťaží a odstránenie diskriminačných a netransparentných podmienok, ktoré v minulosti zvýhodňovali vybrané firmy.
• Tretím okruhom je kvalita ľudí a dát. Úrad odporúča, aby projekty hodnotili len odborníci so skutočnou expertízou, aby boli ciele projektov merateľné a realistické a aby sa prepojili roztrieštené štátne registre, ktoré dnes často nevedia spolu komunikovať.

Hlavný odkaz: Peniaze nestačia

Záver kapitoly je možno najdôležitejšou časťou celej správy. Hovorí, že samotné získanie a minutie peňazí ešte nič nezaručuje.

Roky 2023 a 2024 podľa úradu ukázali jednu vec. Aj keď je projekt technicky úspešný a financie sú formálne v poriadku, o jeho reálnom prínose rozhoduje niečo iné. Rozhodujúca je kvalita prípravy, rýchlosť a jednoduchosť procesov, profesionalita riadenia a najmä prepojenie na dlhodobé ciele štátu.

Bez toho hrozí, že eurofondy zostanú len projektovým formalizmom, kde sa úspech meria minutými miliónmi, a nie tým, čo reálne priniesli ľuďom.

Práve to je najväčšia výzva pre nasledujúce roky. Slovensko má z Európskej únie k dispozícii ďalšie miliardy a od toho, či sa poučí z dvoch desaťročí vlastných chýb, bude závisieť, či ich premení na skutočný rozvoj, alebo opäť len na betón a kauzy.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy