V 67 rokoch odišla legenda: Za 45 miliónov kúpil ruinu a prebudoval ju na popredný pivovar

České pivovarníctvo prišlo o jednu zo svojich výrazných osobností. V nedeľu večer zomrel po krátkej a ťažkej chorobe Josef Vávra, vrchný sládok, generálny riaditeľ a spolumajiteľ Rodinného pivovaru Bernard v Humpolci. Mal nedožitých 67 rokov, informoval portál oPive.

Hoci si verejnosť s pivovarom spája predovšetkým meno Stanislava Bernarda, Vávra stál pri novodobej časti jeho príbehu. Bol to práve on, kto zodpovedal za výrobu, kvalitu a receptúry piva. S Bernardom tvorili dvojicu takmer 35 rokov.

Ich podnikateľský príbeh pritom nezačínal v úspešnom pivovare. V roku 1991 spolu s Rudolfom Šmejkalom získali podnik, ktorý mal mizernú povesť, zastarané technológie a iba niekoľko desiatok zákazníkov. Situácia bola natoľko neistá, že Vávra počas dražby podľa vlastných slov dúfal, že ich niekto preplatí. Namiesto toho získali pivovar, vzali si miliónový úver a začali odznova.

Pivovar vydražili za 45 miliónov, úver bol ešte vyšší

Vávra sa so Stanislavom Bernardom spoznal ešte pred spoločným podnikaním. Pracoval v ostravskom pivovare Ostravar a práve tam sa ich cesty prepojili.

Ako Vávra neskôr spomínal v rozhovore pre Forbes.cz, Bernard chcel v tom období skúsiť predávať Ostravar v Poľsku. Vávru vyslal riaditeľ pivovaru na cestu s ním, aby dohliadol na podmienky stáčania. Z plánovaného obchodu napokon nič nebolo, no obaja sa vďaka tomu spoznali.

Keď sa neskôr objavila možnosť získať humpolecký pivovar v malej privatizácii, Vávra oslovil práve Bernarda. Prvé výpočty podľa Vávrových spomienok ukazovali, že pri predaji približne 40-tisíc hektolitrov ročne by mohol byť podnik životaschopný. Počas dražby však cena rýchlo stúpala a s ňou rástlo aj množstvo piva, ktoré by museli vyrobiť a predať, aby sa im to oplatilo.

Pivovar nakoniec trojica Stanislav Bernard, Josef Vávra a Rudolf Šmejkal vydražila 26. októbra 1991 za 45 miliónov českých korún. Podľa materiálov samotného Rodinného pivovaru Bernard si však podnikatelia vzali úver 52 miliónov korún s desaťpercentným úrokom, pričom sedem miliónov pripadalo na nepredajné zásoby. Samotná cena pivovaru v dražbe teda predstavovala 45 miliónov.

Počas dražby dúfal, že ich niekto preplatí

Dnes môže kúpa známeho pivovaru pôsobiť ako mimoriadne úspešné podnikateľské rozhodnutie. V roku 1991 však situácia vyzerala úplne inak. Vávra v rozhovore pre Forbes spomínal, ako sa ho Bernard počas dražby pýtal, či dokáže postupne zvyšovať výrobu. Otázky sa nakoniec dostali až k hranici 100-tisíc hektolitrov.

Vávra odpovedal, že ich dokáže vyrobiť, ak ich Bernard dokáže predať. Sám však priznal, že si počas dražby želal, aby obchod nevyšiel. Jeho obavy potvrdzuje aj starší materiál priamo od pivovaru. Vávra v ňom spomínal, že keď Bernard pri aukcii zdvihol tabuľku s ponukou 45 miliónov korún, modlil sa, aby niekto prihodil viac. Nestalo sa.

Kúpili technologickú ruinu s pokrivenou povesťou

Obavy mali reálny základ. Podľa oficiálnej histórie Rodinného pivovaru Bernard bol humpolecký podnik v roku 1991 technologicky prakticky mŕtvy, pivo malo veľmi zlú povesť a predaj sa nachádzal na dne.

Zostatková účtovná hodnota podniku predstavovala iba 9,5 milióna korún. Vedenie štátneho podniku už rozhodlo o jeho likvidácii a mesiac pred privatizáciou sa v Humpolci pivo ani nevarilo. Noví majitelia navyše začínali iba s niekoľkými desiatkami zákazníkov.

Ešte plastickejšie opísal pre Forbes situáciu samotný Vávra. V pivnici zostali zásoby piva, ktoré mali takú zlú kvalitu a povesť, že ich ľudia nechceli ani po výraznom zlacnení. Vávra znížil cenu zo štyroch korún na jednu. Ani to nepomohlo.

Premýšľal preto, že pivo odvezú do družstiev a využijú ho pre hospodárske zvieratá. Keď si však vypočítal, ako dlho by trval samotný odvoz, vzdal sa aj tejto možnosti. Po dohode s hygienou nakoniec otvorili ventily a staré zásoby vypustili do čistiarne odpadových vôd. 

Pivo hodnotili pozitívne, až kým sa nedozvedeli, odkiaľ pochádza

Noví majitelia potrebovali urobiť dve veci naraz. Uvariť kvalitné pivo a presvedčiť ľudí, že nový produkt nemá so zlou povesťou starého humpoleckého piva veľa spoločného.

Úlohy si rozdelili jasne. Vávra prevzal výrobu a kvalitu, zatiaľ čo Bernard sa staral o ekonomiku, obchod a marketing. Vávra v rozhovore spomínal, že v prvom roku navaril 106-tisíc hektolitrov piva a Bernard podľa neho dodržal sľub, že toto množstvo predá.

Predaj však komplikoval miesto pôvodu – Humpolec. Vávra spomínal, že keď hostinskí ochutnali nové pivo, hodnotili ho pozitívne. Keď sa dozvedeli, odkiaľ pochádza, ich postoj sa zmenil. Firma preto nehľadala zákazníkov iba v okolí pivovaru. Predajné miesta začala budovať po celom Česku a pomerne skoro zamierila aj na Slovensko.

Z podniku, ktorý mal pôvodne skončiť v likvidácii, postupne vyrástla rešpektovaná značka. Samotný Bernard dnes uvádza, že jeho pivo sa okrem Česka predáva približne v ďalších dvoch desiatkach krajín. V roku 2025 pivovar vstúpil aj do Diamantovej Siene slávy českého biznisu.

Namiesto námorného kapitána sa stal sladovníkom

Pivovarníctvo pritom nebolo Vávrovým pôvodným životným plánom. Pochádzal zo sedliackej rodiny z okolia Humpolca a ako mladý sníval o práci námorníka na zaoceánskych lodiach. Predstavoval si cestu cez dopravnú priemyselnú školu a následné vysokoškolské štúdium.

Do jeho plánov však podľa jeho vlastných spomienok zasiahol komunistický režim. Jeho otec v roku 1969 vystúpil z jednotného roľníckeho družstva, popri zamestnaní hospodáril na vlastnom a pravidelne chodil do kostola.

Keď Vávra končil základnú školu, triedny učiteľ mu podľa jeho rozprávania oznámil, že na prijímacie skúšky ani nemusí chodiť, pretože už vopred rozhodli, že ho neprijmú.

Keďže jeho sestra a brat pracovali v humpoleckom pivovare, išiel sa nakoniec vyučiť za sladovníka. Vzdelania sa však nevzdal. Neskôr si popri práci dokončil maturitu a pokračoval na Vysokej škole chemicko-technologickej v Prahe. Po škole nastúpil do Ostravaru.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy

Zdroje: oPive, Forbes, Rodinný Pivovar Bernard