Neurovedkyňa radí 12 minútový trik na zlepšenie výkonu mozgu, otvorene hovorí: „Multitasking neexistuje“

Žijeme v dobe, kedy je ľudská pozornosť tou najcennejšou a zároveň najviac kradnutou komoditou.

Každé jedno upozornenie na smartfóne a každé bezcieľne scrolovanie sociálnymi sieťami postupne pretvárajú ľudský mozog.

Tento neustály digitálny šum nielenže narúša každodennú produktivitu, ale podľa popredných vedcov zásadne mení priority a schopnosť riadiť vlastný život. Ak človek nedokáže kontrolovať to, čomu venuje svoju myseľ, stráca kontrolu nad svojím smerovaním.

Našťastie, najnovšie poznatky z oblasti kognitívnej neurovedy ukazujú, že mozog sa dá opäť vytrénovať k dokonalej koncentrácii.

V najnovšej epizóde svetoznámeho podcastu Mel Robbins vystúpila Dr. Amishi Jha, profesorka psychológie na Univerzite v Miami.

Táto uznávaná odborníčka, ktorej výskumy využívajú elitní športovci, lekári pod obrovským tlakom či dokonca špeciálne vojenské jednotky NATO a Pentagonu, prináša prekvapivo jednoduché riešenie na chronickú nesústredenosť.

Podľa jej slov stačí venovať špecifickému tréningu mysle iba 12 minút denne, aby sa radikálne zlepšila mentálna výkonnosť, jasnosť a odolnosť voči stresu.

Preťažený mozog

Aby bolo možné pochopiť, prečo moderný človek neustále bojuje s rozptýlením, je potrebné sa pozrieť na evolučný vývoj ľudského mozgu.

Dr. Amishi Jha vysvetľuje, že pozornosť nevznikla náhodou, ale ako evolučné riešenie obrovského problému, ktorému čelili už predkovia dnešného človeka.

V prostredí sa neustále nachádza omnoho viac informácií, než dokáže nervová sústava reálne spracovať. Ľudský mozog je od prírody preťažený systémom, ktorý musel nájsť mechanizmus, ako prežiť v neustálom prívale zmyslových vnemov.

Týmto mechanizmom sa stala práve pozornosť. Funguje ako filter, ktorý prioritizuje určitú časť informácií na úkor ostatných. Mozog následne využíva celú svoju výpočtovú kapacitu na podrobné preskúmanie tohto vybraného výseku reality.

Vďaka tomu dokáže človek skladať obraz o svete okolo seba a zároveň vnímať, čo sa deje v jeho vnútri.

Dr. Jha vo svojej vedeckej práci zdôrazňuje, že pozornosť je v podstate šéfom celého mozgu.

„Kamkoľvek sa pozornosť nasmeruje, zvyšok výpočtových funkcií mozgu sa zosúladí s tým, čomu sa práve venujete. Pozornosť je taká silná, pretože keď venujete pozornosť správnym veciam, teda tým, ktoré vám slúžia a sú v súlade s tým, o čo sa pokúšate, je to skvelé.“

Ak sa tento systém zameria na ciele, ktoré človeku slúžia, všetko funguje správne. Problém nastáva, keď kontrolu nad týmto filtrom prevezmú vonkajšie podnety.

3 tváre pozornosti: Baterka, svetlomet a žonglér

Pre zjednodušenie ich vedkyňa popisuje pomocou troch praktických metafor, ktorými sú baterka, svetlomet a žonglér. Každý z týchto nástrojov plní diametrálne odlišnú úlohu a vyžaduje si iný spôsob narábania.

Prvým systémom je selektívna pozornosť, ktorú symbolizuje baterka. Predstavuje schopnosť zúžiť vnímanie a zamerať sa na jeden konkrétny detail v tmavej miestnosti.

„Metafora, ktorú rada používam, je, že je to ako baterka. Kamkoľvek je táto baterka nasmerovaná, dostanete ostrejšie a jasnejšie informácie.“

Tento systém sa aktivuje napríklad pri hlbokej práci, štúdiu alebo počúvaní hovoreného slova, kedy mozog zámerne tlmí okolité zvuky a vizuálne podnety.

Dôležitým poznatkom je, že táto baterka nefunguje len smerom k vonkajšiemu svetu, ale aj smerom do vnútra ľudskej mysle. Keď dostane človek otázku, čo mal včera na večeru, nemusí sa pozerať okolo seba.

Svoju mentálnu baterku namieri do pamäte, kde okamžite vyvolá konkrétny obraz, chuť a situáciu spojenú s daným momentom.

Tento proces prebieha v priebehu milisekúnd a dokazuje, aký obrovský vplyv má pozornosť na prístup k vlastným spomienkam a vedomostiam.

Mýtus o multitaskingu

S fungovaním mentálnej baterky úzko súvisí jeden z najväčších omylov modernej produktivity, ktorým je multitasking. Mnoho ľudí žije v predstave, že dokážu plnohodnotne vykonávať viacero činností naraz, ako keby vlastnili päť rôznych bateriek.

Neuroveda však hovorí jasne. Pozornosť má unitárnu kvalitu, čo znamená, že človek má k dispozícii vždy len jednu jedinú baterku. To, čo sa bežne nazýva multitaskingom, je v skutočnosti extrémne rýchle prepínanie úloh.

Pri neustálom prebiehaní od písania e-mailu k telefonovaniu a kontrolovaniu správ musí mozog zakaždým svetlo baterky odpojiť, presunúť, zaostriť na nový objekt a následne tento proces zopakovať opačným smerom.

Dr. Jha hovorí otvorene: „Multitasking v skutočnosti neexistuje. To, čo robíme, je prepínanie úloh. Ak chcete vyčerpať svoj systém pozornosti, pokojne pokračujte v multitaskingu. Je to hrozný spôsob, ako minúť všetku svoju energiu pozornosti.“

Okrem toho je selektívna pozornosť mimoriadne zraniteľná voči vonkajším aj vnútorným vplyvom. Aj keď človek drží baterku pevne v rukách a smeruje ju na prácu, evolučné nastavenie ho núti reagovať na nečakané podnety.

„Musíme mať na pamäti, že nielenže ju môžeme riadiť a máme kontrolu, ale sme zraniteľní voči tomu, že nám bude ukradnutá. A toto zachytenie sa netýka len vonkajšieho prostredia, ale aj vnútorného prostredia.“

V modernom svete toto nečakané vytrhnutie reprezentuje každé pípnutie telefónu.

Pozornosť je tak neustále trhaná a unášaná preč, čo vedie k chronickému pocitu roztržitosti.

Manažment cieľov

Druhým podsystémom pozornosti je takzvaný výstražný systém, pre ktorý neuroveda využíva metaforu svetlometu. Na rozdiel od úzkej a ohraničenej baterky je svetlomet široký a otvorený. Nezaostruje na jeden bod, ale monitoruje celú situáciu v reálnom čase.

Typickým príkladom je jazda autom cez školskú zónu. Vodič vtedy nemá namierenú pozornosť na jednu konkrétnu vec, ale je maximálne bdelý a pripravený reagovať na čokoľvek, čo sa objaví.

Svetlomet neuprednostňuje konkrétny obsah, ale uprednostňuje prítomný okamih.

Využíva sa pri brainstormingu, kedy sú všetky možnosti otvorené a myseľ voľne prijíma prichádzajúce nápady bez ich okamžitého kritického hodnotenia. Tento systém pomáha človeku zostať ukotveným v realite tu a teraz.

Tretím do partie je exekutívna funkcia mozgu, ktorú si možno predstaviť ako žongléra. Úlohou tohto systému je zabezpečiť, aby boli dlhodobé ciele v neustálom súlade s aktuálnym správaním. Žonglér drží vo vzduchu všetky loptičky povinností, plánov a pravidiel.

Ak tento systém funguje správne, človek zažíva pocity plynulosti a efektivity. Presne vie, čo má robiť, koordinuje svoje kroky, plánuje cestu na letisko a nenechá sa rozptýliť nepodstatnými činnosťami.

Keď však žonglér zlyháva, loptičky padajú na zem. Človek buď úplne zabudne na svoj pôvodný cieľ, alebo sa jeho správanie začne správať kontraproduktívne.

V momente, keď sa namiesto balenia kufrov na dôležitú cestu prichytí pri bezvýznamnom odpovedaní na e-maily, musí zasiahnuť exekutívna kontrola, aktualizovať priority, odložiť telefón a vrátiť sa k pôvodnému zámeru.

Vývojový vrchol a strmý neurobiologický pokles

Jedným z najprekvapivejších odhalení výskumu Dr. Amishi Jha je časová os, podľa ktorej sa systémy pozornosti v ľudskom tele vyvíjajú.

Tieto pokročilé kognitívne funkcie sa totiž primárne opierajú o prefrontálnu kôru, čo je časť mozgu, ktorá dozrieva ako posledná.

Celkový vývoj systému pozornosti sa končí až okolo 25 roku života.

Z tohto dôvodu je bežné, že deti, dospievajúci a mladí dospelí vykazujú známky nestálosti a horšej koncentrácie. Často nejde o trvalú poruchu, ale o prirodzený prejav nedokončeného biologického zrenia.

Po dosiahnutí veku 25 rokov nasleduje približne desaťročné obdobie optimálneho fungovania, kedy sú baterka, svetlomet aj žonglér na svojom absolútnom výkonnostnom vrchole.

Zlom však nastáva už po tridsiatom piatom roku života. V tomto veku začína u každého zdravého jedinca dochádzať k postupnému a prirodzenému poklesu efektivity všetkých troch zložiek pozornosti. Mozog starne a ak sa oň človek aktívne nestará, stráca schopnosť rýchleho prepínania, filtrácie nežiaducich podnetov a udržania širokého vnímania.

Tento fakt je podľa Dr. Jha hlavným dôvodom, prečo by sme mali tréning mysle začať vnímať rovnako dôležito ako fyzické cvičenie v posilňovni.

Od osobnej krízy k vedeckým objavom

Zaujímavosťou je, že k celému výskumu pozornosti a mindfulness priviedla Dr. Amishi Jha jej vlastná životná kríza.

Hoci bola uznávanou expertkou na neuroplasticitu a na University of Pennsylvania viedla laboratórium zamerané na výskum mozgu, v súkromnom živote prežívala obrovské preťaženie.

Kombinácia budovania akademickej kariéry, starostlivosti o malé dieťa, manžela na postgraduálnom štúdiu a rekonštrukcie storočného domu viedla k tomu, že jej vlastný systém pozornosti totálne zlyhal.

Ako sama spomína, bolo frustrujúce vedieť všetko o teórii fungovania ľudskej mysle, a zároveň nedokázať udržať koncentráciu ani pri čítaní rozprávky na dobrú noc pre svojho syna.

Tento stav ju prinútil hľadať riešenia mimo vtedy bežného vedeckého hlavného prúdu.

Začala študovať techniky mindfulness a testovať ich exaktnými vedeckými metódami, a teda pomocou zobrazovania mozgu magnetickou rezonanciou a merania mozgových vĺn.

Jej objavy potvrdili staré príbehy o sile mentálneho tréningu.

Už na prelome storočí pozorovala prípady ľudí po ťažkých úrazoch hlavy, ktorí dokázali pomocou intenzívnej vizualizácie a vnútornej práce stimulovať poškodené nervové dráhy a obnoviť motorické funkcie.

Mentálna prax má skutočnú moc meniť anatómiu mozgu, pričom dôležitý je aj celkový postoj, ktorý k sebe zaujmeme.

„Ako sa stávame dôverne známejšími a priateľskejšími k našej vlastnej mysli, pristupujeme k tej roztržitosti inak,“ dodáva na záver Dr. Jha.

Pravidelných 12 minút systematického tréningu pozornosti tak nepredstavuje len únik pred stresom, ale reálny nástroj na vybudovanie odolnej, jasnej a výkonnej mysle. Tá dokáže pevne držať kormidlo života aj v tom najväčšom chaose moderného sveta.