Zákaz digitálneho vyzliekania je definitívny. Cifrová Ostrihoňová: Pre obete kyberšikany sú následky devastačné

  • Európsky parlament schválil dlhoočakávanú zmenu
  • Začne platiť zákaz systémov AI, ktoré generujú materiály zobrazujúce se*uálne zneužívanie detí
Veronika Cifrová Ostrihoňová a europarlament.
ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Európsky parlament dal definitívnu zelenú úprave pravidiel v rámci takzvaného digitálneho balíka omnibus. Europoslanci schválili zmeny pomerom 423 hlasov za, pričom 57 bolo proti a 174 sa zdržalo.

Cieľom prijatých opatrení je najmä zjednodušiť pravidlá pre technologické firmy, zabrániť právnej neistote a odstrániť zbytočnú byrokraciu. Zároveň však nová legislatíva prináša nekompromisný zákaz aplikácií na digitálne vyzliekanie a potláča tvorbu zneužívajúcich materiálov pomocou umelej inteligencie (AI).

Zjednodušujúce opatrenia majú podporiť firmy pri plnení povinností, ktoré im ukladá prelomový Akt o AI. Architektúra zákona, ako aj hlavné ustanovenia a prístup založený na hodnotení rizík, však zostávajú plne zachované.

Poslankyňa Európskeho parlamentu Veronika Cifrová Ostrihoňová (PS/RE) ho aktívne presadzovala už od októbra 2025. O čom vlastne je a čo jeho zavedenie znamená „ľudskou rečou?”

Nové termíny majú priniesť stabilitu

Nová legislatíva posúva uplatňovanie určitých častí Aktu o AI, aby získali podniky a úrady dostatok času na zavedenie potrebných noriem a podporných mechanizmov. V praxi to znamená, že povinnosti pre samostatné vysokorizikové systémy AI začnú platiť od 2. decembra 2027. 

Pri systémoch AI, ktoré sú zabudované ako bezpečnostné komponenty a spadajú pod sektorové predpisy EÚ o bezpečnosti a dohľade nad trhom, sa termín posúva na 2. august 2028.

Zmeny sa dotknú aj vizuálneho obsahu. Zákon odkladá povinnosť označovať produkty vytvorené umelou inteligenciou vodoznakom do 2. decembra 2026. Od tohto dátumu však už bude musieť byť akýkoľvek vygenerovaný obsah povinne označený strojovo čitateľným spôsobom, čo výrazne zvýši transparentnosť v digitálnom priestore.

Tvrdý zásah proti zneužívaniu a „nudifikácii“

Jedným z najdôležitejších bodov novej úpravy je okamžitý zákaz systémov AI, ktoré generujú materiály zobrazujúce se*uálne zneužívanie detí. Úplnú stopku dostávajú aj aplikácie na digitálne vyzliekanie, teda systémy vytvárajúce obrázky, videá či audiozáznamy intímnych partií alebo se*uálnych aktivít bez súhlasu dotknutej osoby.

„Šírenie se*uálne explicitných deepfake-ov predstavuje jednu z najškodlivejších funkcií generatívnej umelej inteligencie. Následky na duševné zdravie obetí kyberšikany sú devastačné. Preto je dôležité, že máme konkrétne opatrenia, ktoré budú takýmto formám online násilia predchádzať,” hovorí Veronika Cifrová Ostrihoňová (PS/RE).

„Táto legislatíva je zároveň dobrým príkladom toho, že európske  inštitúcie dokážu konať rýchlo a dosiahnuť výsledky. Pravidlá už máme, dôležité teraz bude kontrolovať ich a dôsledne vymáhať,” dodáva europoslankyňa.

Pre Startitup vysvetľuje, že politická rodina, ktorej je súčasťou, má v tejto téme jasno. Tvorba a šírenie se*uálne explicitných deepfake-ov podľa nej predstavuje jednu z najškodlivejších čŕt generatívnej umelej inteligencie. Upozorňuje na postoj zvyšných europoslancov a europoslankýň pri výsledkoch minulotýždňového hlasovania. Konštatuje, že niektorí zástupcovia Slovenska sa pri hlasovaní o zjednodušení AI omnibusu, ktorého súčasťou je aj zákaz týchto aplikácií zdržali (páni Mazurek a Uhrík), alebo boli dokonca proti (pán Ondruš).

Striktný zákaz

Poskytovatelia už nebudú môcť tieto systémy uviesť na európsky trh, ak nebudú disponovať adekvátnymi technickými poistkami, ktoré takejto tvorbe zabránia. Striktný zákaz platí aj pre samotných používateľov, ktorí by chceli tieto nástroje využívať na tento účel. Firmy dostali na zosúladenie svojich systémov s novými pravidlami čas do 2. decembra 2026.

Podľa Cifrovej Ostrihoňovej zákaz tzv. vyzliekacích aplikácií je príkladom rýchlej európskej reakcie. „Tento návrh som do pozície svojej politickej rodiny ukotvila už v októbri 2025. Následne v úzkej koalícii poslancov a poslankýň sme ho začali vyžadovať po Vianociach 2025 a kauze okolo chatbotu Grok, ktorý túto vyzliekaciu funkciu ponúkal,“ konštatuje.

Prízvukuje, že čím skôr začne zákon platiť, tým lepšie. Kým začne platiť, v EÚ máme aj ďalšie nástroje, ako napríklad Akt o digitálnych službách, ktoré chránia pred nelegálnym a škodlivým obsahom na internete a na digitálnych platformách.

Ako sa brániť proti vyzliekacím aplikáciám:

  1. Zastav šírenie a zachovaj dôkazy. V návale emócií nemaž komunikáciu – môže slúžiť ako dôkaz. Ulož si URL adresu alebo stránku, urob si screenshot. Materiál nesťahuj ani neposielaj ďalej.
  2. Nevhodný obsah nahlás. Priamo platforme alebo cez tzv. hotlines – anonymné formuláre. Napríklad ochranma.sk alebo stopline.sk. Zváž aj podanie trestného oznámenia.
  3. Kontaktuj odborníkov – hotlines alebo linky, ktoré poskytujú rady a psychologickú pomoc. Napríklad Linka detskej istoty či IPčko.
  4. Kontaktuj školu – vedenie alebo školského psychológa. Ak je prípad spojený so školou, musia o ňom vedieť. Len tak môžu konať –  kontaktovať rodičov, robiť prevenciu, riešiť šírenie správ. 
  5. Deti potrebujú pomoc a pochopenie. Situáciu nezľahčuj a neobviňuj ich. V prípade potreby vyhľadaj psychológa alebo sa obráť na krízové linky.

* Autorkou odporúčaní je europoslankyňa Veronika Cifrová Ostrihoňová v spolupráci s odborníkmi a odborníčkami z oblasti psychológie a kybernetickej bezpečnosti.

Koniec byrokracie a duplicitných pravidiel

Europarlament sa zameral aj na prekrývanie kompetencií a zjednodušenie vymáhania práva. Po novom sa odstraňujú duplicitné požiadavky na AI pri strojových produktoch. Vyjasnilo sa, že výrobcom stačí splniť sektorové bezpečnostné predpisy, pokiaľ zabezpečia ekvivalentnú úroveň ochrany zdravia a bezpečnosti. 

Spresnila sa tiež definícia „bezpečnostného komponentu“, vďaka čomu produkty s funkciami AI, ktoré používateľom iba pomáhajú alebo optimalizujú ich výkon, nebudú automaticky brzdené prísnymi povinnosťami pre vysokorizikové systémy.

Legislatíva zároveň umožňuje spracovanie osobných údajov vo všetkých systémoch AI, pokiaľ je to nevyhnutné na zisťovanie a opravu skreslení, no len za dodržania prísnych bezpečnostných záruk. Aby Únia podporila hospodársky rast, rozšírila doterajšie výnimky pre malé a stredné podniky aj na spoločnosti so strednou kapitalizáciou. 

Celý proces presadzovania práva pre vybrané systémy všeobecnej umelej inteligencie sa navyše zefektívni a centralizuje priamo pod Úradom EÚ pre umelú inteligenciu.

Veronika Cifrová Ostrihoňová prízvukuje, že zodpovedné sú v prvom rade spoločnosti, ktoré modely vytvárajú. Každá aplikácia, ktorá sa dostane na európsky trh musí podliehať spoločným európskym pravidlám a podľa nich bude aj posudzovaná.

„Riziká týchto aplikácii majú veľmi reálne dopady na obete, a preto považujem za veľmi dôležité, že okrem samotných aplikácií sme zakázali aj AI systémy, ktoré sú schopné vytvárať se*uálne explicitný obsah detí. Nedávno sme takýto prípad videli v Českej republike, kde zubný lekár zneužil fotografie svojich detských pacientov a pacientok a vytvoril z nich pornografický deepfake materiál,“ pripomína europoslankyňa.

Čo hovoria tvorcovia legislatívy

Počas plenárnej rozpravy vystúpila spoluspravodajkyňa Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa Arba Kokalari (EPP, Švédsko), ktorá poslala jasný signál technologickému sektoru.

„Všetkým podnikateľom a inžinierom odkazujem: stláčame tlačidlo ‚pauza‘ na Akte o AI a znižujeme byrokraciu. V Európe musí byť jednoduchšie budovať technologické firmy budúcnosti a zostávať tu, aby sme sa mohli stať kontinentom umelej inteligencie.“ 

Podľa nej je to jediná cesta, ako zaistiť európsku prosperitu a bezpečnosť. „Zároveň odstraňujeme duplicitu pravidiel pre strojové produkty a znižujeme nahlasovacie povinnosti, aby sme firmám pomohli,“ dodala Kokalari.

Spoluspravodajca Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci Michael McNamara (Renew, Írsko) vysvetlil, že cieľom tohto balíka bolo najmä nastolenie právnej istoty predĺžením niektorých lehôt, pričom sa zachovala architektúra Aktu o AI. 

Osobitne vyzdvihol posun v boji proti digitálnemu zneužívaniu: „Zabezpečili sme úplný zákaz aplikácií na digitálne vyzliekanie. Tieto aplikácie zasahujú do životov reálnych ľudí, v drvivej väčšine žien, s cieľom ponižovať ich, dehonestovať a objektifikovať. Som hrdý na to, že tento parlament bojoval za zákaz, ktorý vstúpi do platnosti ešte pred koncom tohto roka.“

Legislatívny proces pokračuje

Hoci Európsky parlament zmeny schválil, legislatívny proces ešte nie je na konci. Predtým, ako zákon definitívne vstúpi do platnosti, ho musí formálne prijať Rada EÚ. Väčšina samotných ustanovení prelomového Aktu o AI pritom nadobudne účinnosť od 2. augusta 2026.

Prijatý dokument je súčasťou siedmeho balíka omnibus o zjednodušení, ktorý Európska komisia predložila v novembri minulého roka pod názvom „digitálny omnibus“. 

Európsky parlament v súčasnosti pracuje na ďalších dvoch nadväzujúcich návrhoch, z ktorých jeden mení zákony o využívaní a ochrane údajov a druhý zakladá európske digitálne peňaženky pre podnikateľov.

Kľúčovú úlohu pri implementácii Aktu o AI a presadzovaní jeho pravidiel teraz zohráva Úrad EÚ pre umelú inteligenciu. Kontroluje ich dodržiavanie, môže preveriť fungovanie AI modelov pri podozreniach na porušenia pravidiel či vyžadovať nápravu. Na národnej úrovni podľa europoslankyne potrebujeme, aby štát monitoroval situáciu, zavádzal primerané opatrenia. Musíme tiež flexibilne a rýchlo reagovať na technologický rozvoj.

„Ja osobne budem, tak ako doteraz, sledovať, ako sú pravidlá dodržiavané a pri ich porušení na to veľmi hlasno upozorním kompetentné orgány, vrátane Európskej komisie. Presne tak,  ako sme to urobili v prípade chatbota Grok, ktorý po našom spoločnom európskom tlaku vyzliekaciu funkciu stiahol,“ uzavrela.

Čítaj viac z kategórie: Politika

Zdroje: European Parliament, Veronika Cifrová Ostrihoňová, European Parliament, noviny.sk

Najnovšie videá

Trendové videá