Obličkové kamene sú u Slovákov na vzostupe. Urológ varuje pred 5 zdravými potravinami, ktoré môžu zvyšovať riziko

10. júla 2026 o 20:00

Obličkové kamene patria medzi najčastejšie urologické problémy
Odborník varuje pred rizikom, ktoré prinášajú letné horúčavy aj niektoré potraviny

Miriam Sandtnerová 10. júla 2026 o 20:00

ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Obličkové kamene spočiatku o sebe nedávajú vedieť. Keď sa však kameň uvoľní a zablokuje močovod, môže vyvolať obličkovú koliku, ktorú pacienti opisujú ako jednu z najhorších bolestí vôbec. Ide pritom o jeden z najčastejších urologických problémov, s akým sa Slováci stretávajú.

Urológ Ján Švihra pre Startitup vysvetlil, prečo sa riziko obličkových kameňov zvyšuje počas horúčav, ktoré zdravé potraviny môžu podporovať ich vznik a čo im naopak pomáha predchádzať.

Ako obličkové kamene vznikajú?

Obličky nepretržite filtrujú krv a spolu s močom odvádzajú z tela vápnik, oxaláty, fosfáty, kyselinu močovú a ďalšie odpadové látky. Keď človek prijíma málo tekutín alebo stráca veľa vody potením, moč hustne a jednotlivé látky sa v ňom postupne koncentrujú. Najprv vytvoria drobné kryštály, ktoré sa postupne spájajú do väčších útvarov.

Samotný kameň pritom nemusí človeku spôsobovať žiadne ťažkosti. Pokiaľ zostáva v obličke a neprekáža odtoku moču, často o ňom vôbec nevie. Situácia sa však zmení vo chvíli, keď sa dostane do močovodu. Ten sa ho snaží posunúť ďalej, začne sa sťahovať a tlak moču nad kameňom rastie. Výsledkom býva obličková kolika, jedna z najbolestivejších akútnych bolestí, aké človek môže zažiť.

Bolesť prichádza náhle. Začína v boku alebo v krížovej oblasti, často vystreľuje do podbruška, slabiny alebo pohlavných orgánov a prichádza vo vlnách, uvádza National Institute of Diabetes and Digestive and Kidney Diseases. Mnohí pacienti uvádzajú, že nedokážu nájsť polohu, v ktorej by sa im uľavilo. Bolesť často sprevádza nevoľnosť, vracanie, krv v moči, pálenie pri močení alebo častejšie nutkanie na toaletu.

Kameň môže v niektorých prípadoch úplne zablokovať močové cesty a zároveň vytvoriť podmienky na vznik závažnej infekcie. Ak sa teda k prudkej bolesti pridá horúčka, zimnica, výrazná slabosť, opakované vracanie alebo neschopnosť močiť, treba okamžite vyhľadať lekára.

Leto a horúčavy riziko obličkových kameňov zvyšujú. Človek stráca viac tekutín a moč hustne, upozorňuje urológ Švihra. Systematický prehľad a metaanalýza 26 epidemiologických štúdií ukázali, že každý nárast priemernej dennej teploty o jeden stupeň Celzia súvisel približne s 2,4-percentným zvýšením rizika obličkovej koliky. Švihra preto odporúča dbať najmä na pravidelný pitný režim.

Na smäd sa nespoliehaj

Mnohí ľudia majú pocit, že pitný režim zvládajú bez problémov. Prieskum agentúry FOCUS pre spoločnosť Mattoni 1873 však ukázal, že aj pri pravidelnom pití pretrvávajú určité zlozvyky a mýty.

Hoci až 79 % respondentov uviedlo, že tekutiny dopĺňajú priebežne počas celého dňa, viacerí sa im pred jedlom alebo počas neho vyhýbajú. „Veľa ľudí si myslí, že pitie tekutín počas jedla má zlý vplyv na naše trávenie. Nie je to pravda. Pitie vody pred jedlom má napríklad preukázateľný vplyv na chudnutie, pomáha regulovať pohyby čreva, je nápomocné pri trávení živín v tráviacej trubici a je aj prevenciou pred zápchou,“ vysvetľuje gastroenterológ Ladislav Kužela.

Prieskum zároveň odhalil, že pocit dehydratácie zažíva až 37 % opýtaných. Podľa Kuželu by človek nemal čakať, kým sa ozve smäd. „Keď začneme byť smädní, už je väčšinou neskoro a sme už podhydratovaní. Telo nám dáva vedieť, že sme stratili veľa vody. Lepšie je pravidelne vyrovnávať tekutinovú rovnováhu počas celého dňa,“ upozorňuje odborník.

Počas horúčav potreba tekutín prirodzene rastie. Ako orientačné množstvo sa uvádzajú dva až štyri decilitre na každých desať kilogramov telesnej hmotnosti, teda približne 1,5 až tri litre tekutín denne. Ľudia, ktorí športujú, fyzicky pracujú alebo sa viac potia, by mali príjem tekutín zvýšiť.

Riziko môžu zvyšovať aj zdravé potraviny

Pri obličkových kameňoch sa často spomínajú oxaláty. „Drvivá väčšina obličkových kameňov má oxalátový základ,“ upozorňuje urológ Švihra. Hoci sa oxaláty prirodzene nachádzajú v ľudskom tele, vo väčšom množstve ich nájdeme aj v niektorých zdravých potravinách. „Veľa oxalátov obsahujú mandle a rôzne orechy, horká čokoláda, špenát, rebarbora či cvikla,“ dodáva urológ.

Úplne sa im však vyhýbať netreba. Tieto potraviny dodávajú telu vlákninu, vitamíny, minerály a ďalšie prospešné látky. Rozhodujúce je skôr množstvo. Švihra neodporúča zjesť počas jedného dňa viacero potravín s vysokým obsahom oxalátov. Platí to najmä pre ľudí, ktorí už obličkové kamene mali.

„O vzniku a raste kameňov môžeme hovoriť aj v súvislosti s mäsom, teda so živočíšnymi bielkovinami, zvýšenou konzumáciou cukru, alkoholu, fast foodu, mastných jedál, vnútorností a niekedy aj mastných rýb. Toto všetko môže nahrávať rastu obličkových kameňov,“ hovorí Švihra.

Niektoré látky naopak pomáhajú brzdiť rast obličkových kameňov. „Proti rastu obličkových kameňov pôsobia napríklad citráty v citrusoch alebo horčík,“ vysvetľuje Švihra. Pri stravovaní odporúča najmä stredomorský model. Ten stavia na zelenine, ovocí, strukovinách, celozrnných potravinách, olivovom oleji a primeranom množstve rýb či mäsa.

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing