Bitka o totálny blackout: Ako energetická rusko-ukrajinská vojna prekračuje posledné červené čiary (Z denníka diplomata)

Autor komentára je bývalý slovenský diplomat, generálny tajomník Medzinárodnej energetickej charty, akademik a veľvyslanec Urban Rusnák. Vyštudoval Moskovskú univerzitu ropy a plynu a doktorát z verejnej správy a politických vied získal na Inštitúte sociálnych vied Ankarskej univerzity.

Rusnák: „Energetická infraštruktúra už nie je logistickým zázemím vojny, ale jej primárnym bojiskom.“

Keď vo februári 2022 vyrazili ruské tanky na Kyjev, svet sa pozeral na mapy bojových línií a počítal štvorcové kilometre obsadeného územia. O štyri roky neskôr, v polovici roka 2026, sa však skutočné ťažisko vojny presunulo o stovky kilometrov ďalej od zákopov. Prebieha tu neľútostná, technologicky sofistikovaná a obojstranná vojna o paralýzu palivovo-energetického komplexu (PEK). Energetické suroviny sú krvou modernej spoločnosti, bez ktorej sa zosúva o desiatky rokov dozadu a láme sa spoločné odhodlanie spoločne bojovať proti nepriateľovi.

Z energetickej infraštruktúry sa stala zbraň hromadného ničenia ekonomík. Kým Moskva systematicky mení ukrajinské mestá na chladné zóny bez prúdu, Kyjev vracia úder hlboko v ruskom tyle a útočí na „krvný obeh“ kremeľského režimu – na ropný a plynárenský priemysel a finančné toky s ním spojené. S blížiacim sa koncom roka 2026 konflikt smeruje k fáze, v ktorej môžu padnúť aj posledné tabu.

zdroj: Urban Rusnák

Štyri roky v tme: Ako sa vyvíjala energetická vojna

Ruská stratégia ničenia ukrajinskej energetiky nebola monolitná. Prešla štyrmi zásadnými fázami, ktoré odzrkadľujú vojenskú adaptáciu a zúfalstvo oboch strán.

V prvej fáze (zima 2022/2023) sa Rusko zameralo na rozvodné siete a transformátory s napätím 750 kV a 330 kV. Cieľom bolo rozbiť jednotnú ukrajinskú sieť na izolované ostrovy a vyvolať kolaps. Ukrajina vtedy vďaka inžinierskej invencii a urýchlenému pripojeniu k európskej sieti ENTSO-E prežila zimu.

V roku 2024 však Kremeľ zmenil taktiku. Namiesto opraviteľných transformátorov začal likvidovať samotné srdce výroby – tepelné a vodné elektrárne. Ukrajina stratila viac ako 9 GW flexibilnej generačnej kapacity. V auguste 2024 Rusi uskutočnili jeden z najmasívnejšíchkombinovaných útokov (vyše 200 rakiet a dronov), ktorý si vyžiadal núdzové plošné vypínanie prúdu.

Ukrajina v dôsledku útokov stratila viac ako polovicu svojej predvojnovej kapacity výroby elektriny. Systém dnes drží nad vodou len trojica jadrových elektrární a núdzový import z EÚ. Milióny Ukrajincov bežne prežívajú 12 až 16 hodín denne bez elektriny

zdroj: Urban Rusnák

Ukrajinská asymetria: Ruské rafinérie, tankery a prístavy v plameňoch

Kyjev nezostal len v pasívnej role obete. Rok 2024 a najmä rok 2025 priniesli postupne rastúcu kampaň ukrajinských bezpilotných lietadiel s dlhým doletom (ako je ukrajinský dron Lutyj). Ich terčom sa stali primárne destilačné kolóny ruských rafinérií od Moskvy až po Omsk, ktoré zásobujú Rusko palivami. Export ruskej ropy a príjmy, ktoré financujú vojnu, zasahujú ukrajinské námorné a letecké drony v prístavoch Baltického a Čierneho mora a na naložené tankery od Azovského, cez Čierne a Stredozemné more.

28377740_1318610958240424_440735052662446986_n

V lete 2026 táto stratégia prináša hmatateľné výsledky. Úspešné zásahy obrovských rafinérií v Omsku či Nižnom Novgorode ochromili ruskú nadvýrobu. Rusko nedokáže pre sankcie rýchlo nahradiť zničené high-tech chemické komponenty. Produkcia benzínu v Ruskej federácii klesla pod 65 % sezónnej spotreby a Kremeľ musel opätovne zakázať export palív, aby zabránil panike na domácich čerpacích staniciach.

zdroj: Urban Rusnák

Horúca jeseň a zima 2026: Kam až zájde eskalácia?

Doterajší priebeh konfliktu ukazuje, že obe strany vyčerpali mäkké ciele. Predpovede do konca roka 2026 naznačujú, že vojna o energie vstúpi do svojej najbrutálnejšej fázy. Očakáva sa prekročenie dvoch zásadných línií eskalácie.

1. Ruský tlak: Neviditeľná slučka okolo jadra

Keďže Ukrajina už takmer nemá funkčné klasické elektrárne, jej prežitie závisí od troch jadrových elektrární (Rovnianska, Chmelnická a Juhoukrajinská). Priamy raketový úder na reaktory by vyvolal globálnu jadrovú katastrofu, čo si Rusko nateraz nedovolí.

Ruská armáda sa preto zameria na nepriamu paralýzu jadra. Cieľom masívnych raketových útokov sa stanú otvorené rozvodne priamo prepojené s jadrovými blokmi. Ak sa tieto uzly zničia, jadrové reaktory sa z bezpečnostných dôvodov automaticky odstavia. Pre Ukrajinu by to znamenalo okamžitý, permanentný „hard blackout“ – kolaps, pri ktorom by nefungovali ani nemocnice, ani vojenský priemysel. Druhým ruským cieľom bude nadzemná infraštruktúra obrovských plynových zásobníkov na západnej Ukrajine, čo by radikálne ovplyvnilo zimnú vykurovaciu sezónu.

2. Ukrajinská odveta: Oko za oko na ruskom území

Ukrajina v roku 2026 disponuje tisíckami autonómnych dronov a vylepšených striel domácej výroby. Tvárou v tvár hroziacej tme Kyjev s najväčšou pravdepodobnosťou pristúpi k zrkadlovej stratégii a prenesie energetickú apokalypsu na ruské územie.

Globálny presah: Riziko pre Európu

Takýto hrozivý scenár totálnej energetickej vojny neobíde ani Európu. S vedomím, že ich rafinérie kolabujú, môžu ruské tajné služby preniesť hybridnú vojnu do schengenského priestoru. Experti varujú pred rizikom sabotáží na európskej infraštruktúre – od LNG terminálov v Severnom mori až po podmorské káble v Baltskom mori. Cieľom Moskvy bude vyvolať nový cenový šok a dotlačiť európske vlády k tomu, aby obmedzili export elektriny, bez ktorej Ukrajina zimu 2026/2027 neprežije.

Vojna na Ukrajine definitívne prelomila predstavy o tom, že energetická infraštruktúra stojí mimo legitímnych vojenských cieľov. Nasledujúce mesiace ukážu, či moderná spoločnosť dokáže prežiť v stave, keď sa elektrická energia a plyn stanú hlavným nástrojom totálneho zničenia nepriateľa.

Čítaj viac z kategórie: Zo sveta