Týmto tempom by Donbas dobýjali 30 rokov, tvrdia analytici. Putinova armáda narazila na nečakanú prekážku

Hoci v pondelok končí krátke prímerie, ktoré malo podľa Moskvy trvať niekoľko dní a ktorého sprostredkovanie si pripisoval americký prezident Donald Trump, vyhliadky na dlhodobé zastavenie bojov zostávajú veľmi vzdialené. Neexistujú totiž žiadne náznaky, že by Rusko alebo Ukrajina boli pripravené ustúpiť zo svojich hlavných rokovacích pozícií.

Ruský prezident Vladimir Putin naďalej požaduje celý Donbas, priemyselné srdce Ukrajiny, hoci ho ruská armáda ani po viac ako štyroch rokoch vojny úplne neovláda. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zase opakovane tvrdí, že Kyjev sa regiónu nevzdá. Zelenskyj síce navrhol prímerie aj osobné stretnutie s Putinom, ruský líder však odmieta rokovať o zásadných otázkach, kým nebude takmer hotová konečná dohoda.

Ukrajina a Rusko v piatok súhlasili, že od 9. do 11. mája bude platiť prímerie, ktoré sprostredkovali USA v snahe ukončiť štvorročnú vojnu. Americký prezident Donald Trump dúfal, že prímerie bude možné aj predĺžiť, no obe strany konfliktu sa už v nedeľu navzájom obviňovali z jeho porušovania, píše TASR.

Ruská ofenzíva by týmto tempom dobýjala Donbas 30 rokov

Do čoraz väčšieho kontrastu sa pritom dostávajú ambiciózne ciele Kremľa a reálny vývoj na bojisku. Viaceré západné think tanky upozorňujú, že tempo ruských územných ziskov sa v roku 2026 výrazne spomalí a v niektorých úsekoch frontu začala ruská armáda dokonca prichádzať o územie. Analytici z amerického Institute for the Study of War (ISW), Center for Strategic and International Studies (CSIS) či ďalších organizácií hovoria o čoraz viditeľnejšom vyčerpaní ruskej ofenzívy, ktorá síce dokáže obsadzovať jednotlivé dediny, no za cenu vysokých strát techniky aj vojakov.

Ukrajina zároveň podľa analytikov častejšie podniká lokálne protiútoky a zvyšuje tlak na ruské tylové oblasti pomocou dronov a útokov na logistiku či ropnú infraštruktúru. Výsledkom je situácia, ktorú viaceré think tanky opisujú ako zdĺhavú opotrebovaciu vojnu bez zásadného strategického prelomu na jednej či druhej strane.

zdroj: SITA/AP, Efrem Lukatsky

V niektorých úsekoch frontu ruská armáda podľa analytikov dokonca územie strácala. Podľa fínskej skupiny Black Bird Group predstavovali malé územné zisky za posledné tri mesiace najhorší výsledok Ruska na ukrajinskom bojisku od roku 2023.

V prípade, že by ruská armáda naďalej postupovala rovnakým priemerným mesačným tempom ako doteraz v tomto roku, trvalo by jej podľa amerického denníka New York Times viac ako tri desaťročia, kým by nad celým Donbasom získala plnú kontrolu.

Hlavnou prekážkou drony

Hlavnou prekážkou postupu podľa amerického denníka zostávajú drony. Bojisko na východe Ukrajiny sa nimi doslova hemží a klasické mechanizované útoky s väčším počtom vojakov a obrnenej techniky sú stále riskantnejšie.

Éra masových útokov obrnených kolón a tisícov vojakov postupujúcich cez otvorený terén sa do veľkej miery skončila. Každý väčší pohyb na fronte dnes okamžite sledujú prieskumné drony a následne zasahujú útočné bezpilotné systémy alebo delostrelectvo.

Súboj medzi Moskvou a Kyjevom sa preto čoraz viac mení na technologické preteky vo vývoji dronov a obrany proti nim. Ukrajina si podľa viacerých analytikov v posledných mesiacoch vybudovala na niektorých úsekoch frontu prevahu vďaka rýchlejšiemu vývoju technológií, masovej výrobe a flexibilnej taktike nasadenia dronov. Rusko sa však snaží tento náskok dobehnúť a výrazne podľa NYT posilňuje vlastné bezpilotné jednotky vrátane elitnej dronovej skupiny Rubicon.

Rusko mení taktiku

Práve drony prinútili ruskú armádu zásadne zmeniť spôsob vedenia útokov. Namiesto rozsiahlych mechanizovaných operácií sa ruské jednotky čoraz častejšie pokúšajú prenikať ukrajinskými pozíciami v malých skupinách vojakov, často pešo a po častiach. Výsledkom je rozširovanie takzvanej „sivej zóny“ – územia, kde pôsobia jednotky oboch strán a kontrola nad terénom sa neustále mení.

Tieto problémy si podľa všetkého uvedomuje aj Moskva. Denník The Telegraph upozorňuje, že ruské jednotky sa postupne presúvajú k menej nápadným a flexibilnejším spôsobom útoku, ktoré sú pre obrancov ťažšie identifikovateľné a podľa západných expertov môžu predstavovať ešte väčšiu hrozbu.

Namiesto veľkých útočných vĺn sa jednotky rozdeľujú do malých skupín, ktoré sa snažia prenikať cez slabšie miesta obrany bez priameho kontaktu s nepriateľom.

Ruskí vojaci sa podľa britského denníka pohybujú prevažne pešo, často počas noci a s minimálnou rádiovou komunikáciou, aby znížili riziko odhalenia dronmi alebo elektronickým prieskumom. Tímy sa zvyčajne skladajú z dvoch až štyroch vojakov, pričom niektorí postupujú aj samostatne.

Infiltračné jednotky

Cieľom týchto jednotiek je vyhľadávať medzery v ukrajinskej frontovej línii a nepozorovane nimi preniknúť. Po obsadení pozícií za frontom sa následne snažia narúšať zásobovacie trasy alebo útočiť na ukrajinské jednotky z boku či zozadu.

Podľa denníka nejde o úplne novú taktiku, ale o postupný vývoj reagujúci na meniace sa podmienky bojiska. V posledných mesiacoch sa však podobný spôsob útokov objavuje čoraz častejšie.

„To najlepšie, čo dokážu, sú infiltračné taktiky a útoky na podporné siete pomerne ďaleko za líniou, ktoré sú cielené na ukrajinské dronové tímy a logistickú podporu. Nevedie to ale k rýchlym ziskom. Sú tak trochu zaseknutí,“ cituje NYT analytičku Daru Massicotovú z organizácie Carnegie.

Od moderného cára k „dedovi v bunkri“. Putin si pripomína 26 rokov pri moci v strachu a neistote. Kto ho nahradí?

Rastie tlak aj vo vnútri Ruska

Zdĺhavá opotrebovacia vojna zároveň vytvára rastúci tlak na samotné Rusko. Krajina čelí obrovským vojenským výdavkom, ekonomickému spomaľovaniu a narastajúcej únave obyvateľstva z vojny. Výpadky mobilného internetu, ktoré úrady zavádzajú aj kvôli ochrane pred ukrajinskými dronovými útokmi, čoraz viac zasahujú bežný život Rusov.

Podľa viacerých prieskumov zároveň klesá popularita ruského prezidenta Vladimira Putina na najnižšie úrovne od začiatku invázie. Samotný Putin cez víkend naznačil, že vojna by sa mohla blížiť k záveru. „Verím, že sa táto záležitosť blíži ku koncu, no stále je to vážna vec,“ povedal podľa NYT počas tlačovej konferencie. Zároveň však zopakoval tvrdý postoj voči Európe a krajinám podporujúcim Ukrajinu.

Massicotová sa domnieva, že stratégia infiltrácií, pri ktorých je dosiahnutý mizivý územný zisk, môže byť pre Rusko výhodnejšia než v súčasnosti riskovať veľké operácie, ktoré by sa mohli nepodariť a vyvolávať otázky ohľadom vyhliadok na víťazstvo.

„Myslím, že ide o kombináciu toho, že nemajú operačné riešenie, a toho, že Kremľa táto miera politického rizika vyhovuje. Zároveň dúfa, že mierové rokovania vyriešia ťažkú ​​časť, teda boj o zvyšok Donbasu,“ doplnila.

Prípadná ruská ofenzíva čelí rizikám

Spomalenie ruského postupu však nemusí byť trvalé. Ruské jednotky s nástupom leta obvykle zrýchľujú postup. Pomáha im v tom lepšie počasie a zeleň, ktorá poskytuje vojakom väčšie krytie pred dronmi. Ukrajinskí predstavitelia preto varujú, že Moskva sa môže pripravovať na ďalšiu ofenzívnu vlnu.

Rusko by však prípadnú ofenzívu začalo v oslabenej pozícii. Tento rok čelilo niekoľkým komplikáciám, vrátane straty prístupu k satelitnému internetu Starlink, ktorý pomáhal navádzať jeho drony. Vojakom komunikáciu skomplikovalo aj obmedzovanie komunikačnej aplikácie Telegram, ku ktorému Kremeľ pristúpil v rámci sprísňovania kontroly nad ruským internetom.

Podľa údajov zverejnených ruskými médiami Mediazona a Meduza zomrelo do konca minulého roka odhadom 352-tisíc ruských vojakov. Ide tak podľa NYT o viac ako šesťnásobok počtu amerických vojakov zabitých počas vojny vo Vietname.

Rusko má pritom podľa amerických predstaviteľov v posledných mesiacoch problémy plniť náborové ciele. Je tak otázkou, ako dlho Kremeľ zvládne udržať súčasné vojnové úsilie, kým bude musieť pristúpiť k ďalšej mobilizácii. Navyše aj ukrajinská armáda čelí dlhodobo vlastným problémom, vrátane dlhodobého nedostatku vojakov a vysokej miery dezercií. 

Čítaj viac z kategórie: Zo sveta