Slovenský dlh sa blíži k 100 miliardám eur. Odborníci varujú pred najtvrdšou konsolidáciou v histórii

Slovensko čakajú ďalšie roky výrazného šetrenia. Podľa najnovšej prognózy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) súčasné konsolidačné opatrenia nestačia a bez ďalších zásahov sa verejné financie budú ďalej zhoršovať. Ak chce vláda tento vývoj zastaviť a splniť vlastné rozpočtové ciele, bude musieť nájsť ďalšie miliardy eur.

V praxi to môže znamenať kombináciu nových daní, škrtov vo verejných výdavkoch a ďalších reforiem. Slováci si tak budú musieť výrazne utiahnuť opasky – a čím dlhšie bude potrebné konsolidačné rozhodnutia odkladať, tým tvrdšie opatrenia môžu neskôr prísť.

Ak sa Slovensko nezlepší, dlh sa priblíži k 100 miliardám eur

Slovenské verejné financie čakajú náročné roky. Podľa najnovšej strednodobej fiškálnej prognózy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť by sa po dočasnom zlepšení v roku 2026 mohol deficit od roku 2027 opäť dostať nad hranicu 5 % HDP a do roku 2029 vzrásť približne na 5,7 až 6 % HDP, teda na 9,3 až 9,6 miliardy eur ročne.

Prognóza pritom vychádza zo scenára, v ktorom vláda neprijme žiadne ďalšie trvalé opatrenia na ozdravenie verejných financií. Takto vysoké dlhy by znamenali, že štát si bude musieť každoročne požičiavať ďalšie miliardy eur, čo urýchli rast verejného dlhu. Už v roku 2027 by sa mal priblížiť k hranici 100 miliárd eur a do roku 2029 dosiahnuť približne 75 % HDP.

Slovensko by sa tak dostalo výrazne nad maastrichtský limit 60 % HDP. S rastúcim dlhom zároveň porastú aj náklady na jeho financovanie. Čoraz väčšia časť verejných príjmov tak pôjde na úroky namiesto investícií do zdravotníctva, školstva, sociálnych služieb či infraštruktúry.

Prečo sa situácia zhoršuje?

Podľa RRZ nejde o jeden problém, ale o kombináciu viacerých faktorov, ktoré sa budú v najbližších rokoch kumulovať.

Významnú časť predstavujú rastúce úrokové náklady na obsluhu štátneho dlhu. Keďže Slovensko si požičiava za vyššie úroky ako pred niekoľkými rokmi, každé nové financovanie dlhu je drahšie. Len tieto náklady sa podľa prognózy budú zvyšovať približne o 0,2 % HDP ročne.

Ďalším faktorom sú vyššie výdavky na obranu, ktoré súvisia s modernizáciou armády a plnením medzinárodných záväzkov. Na verejné financie bude vplývať aj reforma dlhodobej starostlivosti, ktorá si vyžiada nové výdavky na sociálne a zdravotné služby.

Slovensko je čiernou dierou Európy: Mikloš odhalil, prečo upadáme a čo rozhodne o našej budúcnosti

Situáciu zhorší aj skončenie viacerých dočasných konsolidačných opatrení, napríklad zvýšených daní či odvodov. Po ich vypršaní štátu opäť poklesnú príjmy. V ďalších rokoch sa navyše zvýšia aj výdavky na dôchodky, ktoré budú ovplyvňovať starnutie populácie aj návrat plného financovania trinástych dôchodkov.

Bude potrebná ďalšia konsolidácia, dlh musíme splatiť

Podľa RRZ už opatrenia, ktoré vláda prijala, nebudú stačiť na splnenie vlastných rozpočtových cieľov. Ak chce vláda udržať deficit pod kontrolou, bude musieť podľa odhadov nájsť ďalšie úspory alebo nové príjmy približne vo výške:

• 1,2 miliardy eur v roku 2027,
• 1 miliardy eur v roku 2028.

Ide pritom o dodatočné opatrenia nad rámec už schválenej konsolidácie. RRZ zároveň upozorňuje, že čím dlhšie sa potrebné opatrenia odkladajú, tým väčší balík bude potrebné konsolidovať v budúcnosti.

zdroj: Unsplash.com/Jakub Żerdzicki, SITA

Čo to znamená pre bežných ľudí?

Rastúce zadlženie štátu nie je len problémom verejných financií. Vyšší dlh znamená aj vyššie úrokové náklady, ktoré štát financuje z verejných príjmov. Peniaze, ktoré smerujú na splácanie úrokov, potom chýbajú v iných oblastiach. 

Ak vláda neprijme dostatočné opatrenia včas, môže byť neskôr nútená pristúpiť k výraznejším zásahom. Tie môžu zahŕňať kombináciu vyšších daní, úspor vo verejných výdavkoch alebo ďalších reforiem.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť zdôrazňuje, že prognóza vychádza zo scenára nezmenených politík, teda predpokladá, že štát už neprijme žiadne nové konsolidačné opatrenia.

Práve preto odborníci upozorňujú, že bez ďalších krokov zostanú verejné financie na neudržateľnej trajektórii. Deficity budú naďalej presahovať 5 % HDP, verejný dlh porastie a náklady na jeho financovanie budú každým rokom vyššie.

Ak chce Slovensko tento trend zastaviť, podľa RRZ bude potrebné pokračovať v konsolidácii aj po roku 2026 a prijať ďalšie systémové opatrenia, ktoré stabilizujú verejné financie na dlhšie obdobie.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika