Putin nekončí, varuje Kasparov. Odhalil, ako sa chystá v skutočnosti otestovať silu NATO 

Ruský prezident Vladimir Putin podľa opozičného aktivistu Garriho Kasparova nemá záujem o skutočnú mierovú dohodu s Ukrajinou. Jeden z najznámejších ruských disidentov predpokladá, že Moskva môže po septembrových parlamentných voľbách namiesto ústupkov pristúpiť k ďalšiemu vyostreniu vojny. Za možný cieľ označil štáty na východnom krídle NATO, predovšetkým Lotyšsko alebo Estónsko.

Kasparov však nehovorí nevyhnutne o rozsiahlej invázii. Podľa neho by Rusku na oslabenie dôveryhodnosti Severoatlantickej aliancie mohla stačiť menšia a presne pripravená provokácia. Regionálne bezpečnostné zdroje zároveň upozorňujú, že v súčasnosti neexistujú dôkazy o bezprostredne pripravovanom útoku.

Kasparov očakáva eskaláciu namiesto dohody

Podľa denníka Politico Kasparov vychádza zo spôsobu, akým Putin reaguje na rastúci tlak. Ukrajina zintenzívnila útoky na ruskú vojenskú logistiku a energetickú infraštruktúru, čo podľa estónskeho ministra zahraničných vecí Margusa Tsahknu oslabuje Rusko. Kyjev dúfa, že si tým vytvorí lepšiu pozíciu pre prípadné rokovania.

Kasparov však tvrdí, že problémy môžu Kremeľ motivovať skôr k ďalšiemu riskovaniu. „Putin vždy eskaloval, keď cítil, že sa dostáva do problémov. Najprirodzenejšou formou eskalácie je provokácia,“ uviedol.

Za varovný signál považuje aj navrhované zmeny ruských pravidiel mobilizácie. Tie by mali uľahčiť povolávanie vojakov odstránením zdravotnej prehliadky, ktorá bola doteraz potrebná pri odvode. Podľa Kasparova propaganda, kroky vlády ani Putinove prejavy nenaznačujú prípravu na mier. „Všetky znamenia ukazujú iba jedným smerom. Vojna, vojna, vojna, vojna,“ povedal.

zdroj: commons wikimedia/ Tore Sætre

Stačiť môže obsadenie malého pohraničného mesta

Kasparov odmieta tvrdenie, že Rusko nemá zdroje na otvorenie ďalšieho frontu. Moskva by podľa neho nemusela viesť plnohodnotnú vojnu proti NATO. Mohla by obsadiť malé pohraničné mesto, prípadne miesto s početnejším ruskojazyčným obyvateľstvom, a následne čakať na reakciu spojencov.

Cieľom takejto operácie by nebolo dobytie veľkého územia, ale preverenie politickej vôle aliancie. Najväčšiu pozornosť by Moskva venovala postoju Spojených štátov. Ak by Washington napadnutému štátu nepomohol, Putin by podľa Kasparova dosiahol zásadný úspech. „NATO už neexistuje,“ opísal možný záver, ktorý by si Kremeľ z takejto reakcie vyvodil.

Bezpečnostné zdroje nevidia bezprostredný útok

Portál Baltic Flank upozornil, že v západných médiách sa objavili správy o možných ruských provokáciách v Pobaltí alebo Poľsku. Uvažovalo sa o útokoch dronmi, zásahoch kritickej infraštruktúry či krátkom prekročení hraníc z Kaliningradskej oblasti alebo Bieloruska.

Zdroje z vládnych, spravodajských a diplomatických kruhov však zdôraznili, že zatiaľ nie je známy konkrétny plán, termín ani organizátor. Lotyšský predstaviteľ uviedol: „Neexistujú náznaky blížiacej sa vojenskej provokácie. Nevidíme zmeny v ruskej vojenskej prítomnosti ani prípravách zameraných proti Pobaltiu.“

Za pravdepodobnejšie považujú pokračovanie hybridného tlaku. Ten zahŕňa sabotáže, kybernetické útoky, nepriateľské informačné kampane, právne nástroje a zvyšovanie migračného tlaku na hraniciach. Prípadné akcie by podľa troch zdrojov zrejme zostali pod hranicou, pri ktorej by NATO automaticky uvažovalo o kolektívnej obrane.

Európa má podľa Kasparova zvýšiť tlak

Kasparov tvrdí, že Európa by sa nemala spoliehať na kompromis, ktorý by Rusku poskytol čas na obnovenie síl. Podporuje ukrajinské víťazstvo, tvrdšie sankcie a zákaz turistických víz pre ruských občanov.

Zároveň navrhuje program pre odborníkov ochotných odísť z Ruska a prerušiť väzby s režimom. „Aké je Putinovo najslabšie miesto? Mozgy. Počítačoví odborníci, inžinieri a finančníci,“ povedal. Podľa neho títo ľudia nepotrebujú sociálnu podporu, ale legálne dokumenty a možnosť začať život v Európe.

Bezpečnostní predstavitelia v Pobaltí pritom zostávajú opatrnejší. Upozorňujú, že časť správ môže byť súčasťou ruskej stratégie šírenia strachu s cieľom oslabiť podporu Ukrajiny. Zároveň však pripúšťajú, že provokáciu nemožno úplne vylúčiť. Rozdiel medzi oboma pohľadmi preto nespočíva v tom, či Rusko plánuje nepriateľské operácie, ale v tom, ako blízko je k rozhodnutiu niektorú z nich skutočne uskutočniť.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie