V krvi mladších generácií sa ukázala varovná zmena. Vedci tvrdia, že môže súvisieť s nárastom rakoviny

Rakovinu sme si dlho spájali najmä so starším vekom. Keď sa podozrivé príznaky objavili u mladého človeka, málokto hneď pomyslel na nádorové ochorenie. Dnes však lekári sledujú zmenu, ktorú už nemožno prehliadať.

Gastroenterológ Dr. Andrew Chan si ju všimol priamo vo svojej ambulancii. Pred dvadsiatimi rokmi liečil najmä starších pacientov, no dnes k nemu prichádzajú tridsiatnici a štyridsiatnici s rakovinou hrubého čreva.

Čo sa v telách mladších generácií zmenilo?

Vedci narazili na kľúčovú stopu

Globálna analýza Global Burden of Disease sledovala 29 skupín nádorov v 204 krajinách a regiónoch. V roku 1990 lekári diagnostikovali rakovinu približne 1,82 milióna ľudí mladších ako päťdesiat rokov. Do roku 2019 ich počet stúpol na 3,26 milióna, čo predstavuje nárast o 79,1 percenta.

Dr. Andrew Chan sa rozhodol zistiť, čo stojí za touto znepokojivou zmenou. Spolu s epidemiologičkou Yin Cao vedie medzinárodný tím Prospect, v ktorom sú vedci zo Spojených štátov, Veľkej Británie, Francúzska, Talianska a Indie, uvádza portál Men’s Health.

Epidemiológovia sledujú vývoj ochorenia v populácii, klinici pracujú s pacientmi, chemici skúmajú látky z prostredia a odborníci na mikrobióm analyzujú svet baktérií v ľudskom čreve. Spoločne preverujú stravu, metabolizmus, obezitu, lieky, znečistenie, črevné mikroorganizmy aj molekulárne vlastnosti nádorov.

Práve tím Yin Cao z Washington University School of Medicine v St. Louis však nedávno narazil na zaujímavú stopu. Vedci analyzovali údaje 154 169 ľudí z UK Biobank a porovnali ich kalendárny vek so stavom organizmu. Biologický vek vypočítali pomocou metódy PhenoAge, ktorá sleduje deväť krvných ukazovateľov vrátane kreatinínu, glukózy, C-reaktívneho proteínu, albumínu, či počtu bielych krviniek.

Výsledok publikovaný v Nature Medicine ukázal zreteľný generačný rozdiel. Ľudia narodení po roku 1965 mali oproti skupine narodenej v rokoch 1950 až 1954 o 23 % väčší štandardizovaný rozdiel medzi biologickým a kalendárnym vekom. Čím viac biologický vek predbiehal kalendár, tým vyššie riziko rakoviny vedci zaznamenali. Každý nárast vekového rozdielu o jednu štandardnú odchýlku sprevádzal 8-percentný rast rizika nádoru pred 55. rokom života.

Čo urýchľuje biologické starnutie?

Kalendár počíta všetkým ľuďom čas rovnakým tempom, no telo sa týmto pravidlom neriadi. Jeden človek môže počas dvanástich mesiacov zostarnúť biologicky menej než o pol roka, zatiaľ čo telo iného človeka môže za rovnaký čas nazbierať poškodenie zodpovedajúce viac ako dvom rokom.

Rýchlejšie biologické starnutie zároveň podporuje hromadenie senescentných buniek v tkanivách. Hoci sa už prestali deliť, zostávajú metabolicky aktívne a uvoľňujú zápalové látky. Ak v tele pretrvávajú príliš dlho, môžu podporovať vznik chronického zápalu a s ním aj prostredie priaznivé pre rast, šírenie a odolnosť nádorových buniek.

Tempo biologického starnutia ovplyvňuje súhra viacerých faktorov. Medzi najškodlivejšie patrí cigaretový dym. Poškodzuje DNA, zvyšuje oxidačný stres, podporuje chronický zápal a mení fungovanie imunitného systému. Jeho účinok sa navyše nemusí začať až pri prvej cigarete.

Analýza 276 259 účastníkov UK Biobank ukázala, že kontakt s tabakovým dymom ešte počas vnútromaternicového vývoja súvisel v dospelosti s vyšším biologickým vekom a kratšími telomérami.

Starnutie urýchľuje aj dlhodobo zvýšená hladina glukózy, inzulínová rezistencia, nadbytok viscerálneho tuku, nedostatok pohybu, vysoký príjem ultraspracovaných potravín, nekvalitný spánok či kontakt s niektorými chemikáliami z prostredia. Tieto vplyvy sa môžu navzájom posilňovať a postupne znižovať schopnosť tela opravovať poškodenia.

Dobrou správou je, že mnohé z nich dokážeme ovplyvniť. Výrazný rozdiel môže priniesť už len samotná úprava jedálnička. Jedna z najväčších analýz, ktorú v roku 2025 publikoval časopis Nature Medicine, sledovala 105 015 ľudí počas tridsiatich rokov.

Najlepšie výsledky dosiahli účastníci, ktorí pravidelne jedli zeleninu, ovocie, celozrnné potraviny, strukoviny, orechy a zdroje nenasýtených tukov. Častejšie sa dožili vysokého veku bez závažných chronických ochorení a zároveň si zachovali fyzické, duševné aj kognitívne zdravie.

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing