Legendárny okrídlený šíp značky Škoda zmizne. Zostane len jediná výnimka

Onedlho zmizne z električiek, vlakov aj trolejbusov. Škoda Group musí najneskôr do konca júna 2029 prestať používať názov Škoda aj okrídlený šíp, keďže práva k značke predala skupina PPF automobilke Škoda Auto. Na kapotách áut symbol zostane, z plzenských strojární odíde.

Zaujímavé pritom je, že sa vracia tam, odkiaľ nikdy nepochádzal. Okrídlený šíp totiž nevznikol pre automobil, no pre koncern, ktorý vyrábal delá, lokomotívy, turbíny a cukrovary. A práve preto sa jeho stopa nájde na miestach, kde by ho dnes málokto hľadal, vrátane slovenských miest.

Znak, ktorý si zaregistrovala zbrojovka

Presný dátum je známy. Podľa Škoda Auto boli 15. decembra 1923 na patentovom úrade v Plzni zaregistrované dve ochranné známky. Prvý variant, používaný v rokoch 1924 a 1925, bol okrídlený šíp so štylizovaným krídlom s piatimi perami v kruhu a s nápisom Škoda.

Na druhom variante mal šíp perá tri. V oboch prípadoch mieril doprava.

Zvíťazila tá jednoduchšia. Dôvod bol čisto praktický, pri výraznom zmenšení by bol znak s nápisom ťažko čitateľný, preto text vypadol úplne. Od tej chvíle sa logo významnejšie nezmenilo.

Kľúčový detail celého príbehu je však ten, kto známku registroval. Nebola to automobilka z Mladej Boleslavi, no akciová spoločnosť Škodove závody v Plzni. Mladoboleslavská firma v tom čase ešte vyrábala autá pod menom Laurin & Klement.

Okrídlený šíp sa na autách objavil až po roku 1925, keď sa automobilka s plzenským koncernom spojila. Podľa Aktuálně.cz bol vôbec prvým modelom so šípom údajne luxusná Škoda Hispano-Suiza, ktorým jazdil aj prezident Tomáš Garrigue Masaryk.

Logo s okrídleným šípom bolo zaregistrované už v roku 1923

GALÉRIA+ 15

Legenda o indiánovi, ktorú firma dlho nepotvrdzovala

Kto logo nakreslil, sa dodnes nevie a pravdepodobne už ani nezistí. Išlo o výsledok súťaže, do ktorej sa podľa dobových prameňov zišli tri stovky návrhov. Ako možní autori sa spomínajú sochári Otakar Španiel či Otto Gutfreund, potvrdené to však nie je. Samotná Škoda Auto uvádza, že súťaž vyhlásil technický riaditeľ pražského sídla značky Dr. Ing. Sýkora.

Oveľa známejšia je legenda o inšpirácii. Podľa Radia Praha bol vtedajší generálny radca plzenskej Škodovky Tomáš Maglič výraznou osobnosťou prvej republiky, priemyselník, cestovateľ, trochu dobrodruh. Z cesty do Ameriky si mal priviezť indiánskeho sluhu a práve jeho ostrý profil a čelenka s perami ho vraj priviedli k úvahám o novom logu firmy.

Ide o príbeh, ktorý firma dlhé roky nechávala bez komentára a k jednoznačnej verzii sa nikdy neprihlásila.

Napriek tomu ho dnes uvádza aj samotná automobilka, keď na svojej stránke o histórii loga píše, že inšpiráciou bol zrejme znak s vyobrazením indiána s čelenkou z vtáčích pier. Práve z tohto obrazu vychádzal pôvodný variant s piatimi perami.

Ostáva teda pekná historka bez tvrdého dôkazu. Presne tá kombinácia, vďaka ktorej sa značky stávajú legendami.

Šíp znamená rýchlosť, krídlo pokrok a otvor je oko

Oficiálny výklad symboliky je pritom pomerne konkrétny. Šíp má byť symbolom rýchlosti a cielenej aktivity, krídlo symbolom pokroku, voľnosti a šírky ponuky. Otvor v znaku predstavuje oko, ktoré odkazuje na presnosť výroby a vnímavosť k okoliu.

Zelená farba, ktorá prišla až v deväťdesiatych rokoch, mala značke dodať svojbytnosť, pretože ju konkurencia používa len zriedka.

Za týmto opisom sa dá tušiť neskoršia marketingová interpretácia, keďže je málo pravdepodobné, že by niekto v roku 1923 kreslil znak s takto formulovanými zámermi.

Funkčné je však niečo iné. Znak je čitateľný aj v miniatúrnej veľkosti, funguje v jednej farbe, na plechu, na smaltovanom štítku aj vyrazený v odliatku. A práve preto zvládol prežiť sto rokov naprieč úplne odlišnými produktmi.

Mimochodom, pôvodná farba nebola zelená, ale modrá, konkrétne plzenská. Zelenú priniesol až rok 1993 spolu so vstupom koncernu Volkswagen.

Od húfnic cez lokomotívy až po jadrové reaktory

Toto je časť príbehu, na ktorú sa dnes zabúda najčastejšie. Okrídlený šíp nebol nikdy značkou áut, no značkou obrovského strojárskeho koncernu.

Podľa Škoda Group zahŕňal výrobný program v dvadsiatych rokoch odliatky, výkovky, lokomotívy, traktory, automobily, elektromobily, trakčné motory, letecké motory, lietadlá, riečne lode, bagre aj žeriavy.

Patrili sem aj mosty, oceľové konštrukcie, obrábacie stroje, hydraulické lisy, parné turbíny, dieselmotory, tabakové stroje, kompresory a kompletné zariadenia pre cukrovary. Nemožno opomenúť ani liehovary, pivovary, elektrárne a bitúnky.

Neskôr pribudli trolejbusy. Popri tom celý čas bežala zbrojná výroba, ktorá firmu preslávila už za Rakúsko-Uhorska, keď sa Škodove závody stali jeho najväčšou zbrojovkou.

Rozsah exportu bol na dnešné pomery ťažko predstaviteľný. Škodovácke lokomotívy putovali do Kolumbie, Mandžuska, Indie aj do Litvy. V roku 1928 dodala firma úzkorozchodné stroje do Kolumbie, spokojnosť v Mandžusku jej otvorila cestu do Číny.

Po druhej svetovej vojne sa portfólio ešte rozšírilo. Pribudla energetika, kotly, turbíny, generátory, transformátory a napokon aj jadrové reaktory, pre ktoré firma po roku 1970 stavala v Plzni samostatné haly. Okrídlený šíp tak bol jedným z mála znakov, ktorý sa dal nájsť na delostreleckej hlavni, na parnej lokomotíve aj na komponente jadrovej elektrárne.

Keď sa Škodovka volala Závody V. I. Lenina

Značka mala pritom raz namále a je to jedna z najpoučnejších epizód jej histórie.

Ako pripomenul server e15.cz, pred Vianocami roku 1951 informoval list ministra ťažkého strojárstva o premenovaní Škodových závodov na Závody V. I. Lenina. Zahraniční zákazníci však neznámu skratku ZVIL neprijali a začali odchádzať.

Práve to prinútilo komunistických plánovačov k ústupu. Meno Škoda sa najprv vrátilo do označovania výrobkov a od roku 1965 aj celému podniku. Ide o pozoruhodný dôkaz sily značky, keďže ideológia v tomto prípade ustúpila exportu.

Slovenská stopa: dodávka, ktorú poznal každý, sa vyrábala v Trnave

Pre Slovensko nie je okrídlený šíp cudzím symbolom. Naopak, časť produktov s týmto znakom sa priamo u nás aj vyrábala.

Najznámejším prípadom je Škoda 1203, dodávka, ktorá desaťročia slúžila ako sanitka, pohrebné vozidlo, remeselnícke auto aj mliekarenský rozvoz. Podľa Škoda Storyboard sa jej vo Vrchlabí v rokoch 1968 až 1981 vyrobilo 69 727 kusov, potom sa finálna výroba presunula na Slovensko do Trnavských automobilových závodov, kde sa mnohé komponenty robili už roky predtým.

Slovenská stopa je pritom ešte staršia. Motor pre tento typ vyrábal Kovosmalt Trnava, ktorý sa kvôli tomu musel preorientovať z domácich elektrospotrebičov na ťažké strojárstvo. V osemdesiatych rokoch niesol voz označenie TAZ-Š 1203 a po rozdelení federácie už len TAZ. Prototypy nástupcu vznikali aj v Bratislavských automobilových závodoch, do sériovej výroby sa však nikdy nedostali.

Inými slovami, ikonická československá dodávka sa v posledných dvoch desaťročiach svojej existencie vyrábala prevažne na Slovensku.

Trolejbusy so šípom vozili Bratislavu, Prešov aj Banskú Bystricu

Druhou veľkou kapitolou sú trolejbusy. Podľa portálu imhd.sk bol typ Škoda 9 Tr najpočetnejším trolejbusom v Československu, celkovo sa ho vyrobilo viac ako 7-tisíc kusov. Do československých miest ich smerovalo 927, pričom samotná Bratislava dostala 168 vozidiel, čím sa tento typ stal najpočetnejším v celej histórii bratislavských trolejbusov.

Nasledoval typ 14 Tr, ktorého éra sa v Bratislave začala vo februári 1982. Slovenské mestá ho odoberali dlhé roky, Prešov dostal 39 vozidiel, Žilina 15 a Banská Bystrica sedem, pričom práve tam skončil v roku 1989 prototyp konštruovaný na napätie 750 voltov.

Kto teda v osemdesiatych rokoch cestoval mestskou dopravou v Bratislave, Prešove či Banskej Bystrici, mal okrídlený šíp priamo pred očami. Rovnako ako na elektrických lokomotívach, ktoré ťahali vlaky po tratiach vtedajšieho Československa.

Na autách zostane, zo strojární zmizne

Tu je pointa celej zmeny. Okrídlený šíp neodchádza, len sa zužuje na jediný segment. Po júni 2029 ho budú smieť používať už len automobily, teda produkt, ktorý bol pôvodne len jednou z desiatok položiek v katalógu plzenského koncernu.

Zmizne naopak zo sveta, pre ktorý bol vytvorený, teda z ťažkého strojárstva. Z električiek, ktoré dnes jazdia v Bratislave, z trolejbusov, z vlakov aj z metra. Škoda Group má nové meno predstaviť v septembri 2028 na veľtrhu InnoTrans v Berlíne.

Symbolicky ide o koniec jednej z posledných priamych väzieb na priemyselný svet, ktorý formoval strojárstvo v Česku aj na Slovensku od čias monarchie.

Praktický dopad na cestujúcich bude nulový. Tie isté vozidlá budú vyrábať tí istí ľudia. Sto rokov budovanej rozpoznateľnosti však nová značka bude musieť získavať odznova.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy